grecko

Podnebie

Grécko vybieha z Balkánskeho polostrova ďaleko na juhovýchod. Prevláda tu typické stredomorské podnebie so suchými a horúcimi letami a vlhkými a studenými zimami. Grécky rok možno rozdeliť na 3 ročné obdobia: čas zelene, kvitnutia a dozrievania (marec- júl), obdobie sucha (jún alebo júl až október) a obdobie dažďov (október až marec alebo apríl). Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu.


V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska.


Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Prirodzený les a porast makchie bol v Grécku od staroveku sústavnou kultiváciou a vyrubovaním veľmi narušený, dnes pokrýva asi 18% rozlohy krajiny. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Na týchto pustatinách sa pasú ovce a kozy. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť, pokračuje pravidelné zalesňovanie. Ujali a rozširovali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napr. agáve, figovník zo strednej Ameriky a datľové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr degenerovali.