Grécko

Grécko
Základné Údaje
Rozloha : 131 957 km2
Podnebie : nadmorská priemerné teploty rocne spadne
výška január júl zrážok
Thessaloniki 24m 6,1 C 27,4 C 453 mm
Atény 60m 8,8 C 26,5 C 402 mm
Najvyššia hora : Ólimbos (Olymp) 2917 m
Najdlhšia rieka : Aliákmon 297 km
Najväcší ostrov : Kréta 8 336 km2
Pocet obyvatelov (1994) : 10 375 000
Štátne zriadenie : republika s jednokomorovým parlamentom
Ozbrojené sily : celkom 159 300; pozemné vojsko 113 000, letectvo 26 800,
námorníctvo 19 500
Najväcšie mestá : Atény (hl. mesto) 3 200 000, Thessaloniki 435 000, Pireus 175 000
Úradní jazyk : gréctina
Národnostné zloženie : Gréci 96 %, Macedónci 1,5 %, Turci 0,7 %, Albánci 0,6 %,
ostatní 1,2 %
Oficiálne náboženstvo : východné (grécke) ortodoxné
Náboženská príslušnost : ortodoxné 96 %, moslimské 1 %, ostatné 3%
Mena : 1 drachma
Hrubý domáci produkt (1993) : 80 mld. US dolárov
Hrubý domáci produkt na obyv. (1993) : 7 750 US dolárov
Nádej dožitia pri narodení : muži 74,7 roku, ženy 80 rokov
Postavenie
Grécko zaberá najjužnejšia cast Balkánskeho polostrova. Asi 15 % jeho územia tvoria
ostrovy v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do
Stredozemného mora. Pobrežie je preto velmi clenité, za Nórskom
najclenitejšie v Európe. Na severozápade Grécko hranicí s Albánskom, na severe s
Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom.
Povrch
Väcšinu Grécka vyplnujú hory, prevážne vápencové. Západnou polovicou územia
prechádza pohorie Pindos, ktoré je pokracovaním Dinárskej sústavy z Albánska a
Macedónska. Na severovýchode je cast gréckej Macedónie a Thrákie lemovaná pohorím
Belasica, Pirin a Rodopy na bulharských hraniciach. Hranicu s Tureckom tvorí rieka
Marica. Z územia Macedónska vybieha do Egejského mora trojprstý polostrov
Chalkidiki s posvätnou horou Athos na východe. Východne od pohoria Pindos sa
rozkladá nížina Thesália, najväcšia v zemi. Od mora je opät oddelená pásmom hôr,
ktoré pri Solunskom zálive vrcholí bájnou horou Olymp, najvyššou horou Grécka.
Pohorie Othrys pokracuje stadialto k juhovýchodu a vynorí sa z Egejského mora na
ostrove Euboia, prebiehajúcou paralelne s pevninou.
Od pohoria Pindos na juhovýchode vybiehajú masívy hôr až na polostrov Attika s
hlavným mestom. Západne od Atén úzka Korintská šíja s prieplavom, ktorý kráti cestu
z Egejského do Iónskeho mora, spojuje pevninu s polostrovom Peloponéz. Paralelné
horské pásmo Peloponézu koncí na juhu štyrmi polostrovmi, z nich najdlhší je hornatý
Taygetos. Jeho pokracovaním je ostrov Kythéra a pás ostrovov, ktoré sa tiahnú cez
Krétu na Rodos. Ostrovnú cast Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z nich len 200 nie je
obývaných. Najväcším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. V Egejskom mori sú
najväcšie ostrovy pri Tureckom pobreží (Thasos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos,
Rodos), dalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia : Severné Sporady, Južné Sporady a
najväcšie Kyklady juhovýchodne od Attiky a Euboie. Iónske ostrovy pri západnom
pobreží zeme zahrnujú známe Korfu (Kerkyra), Levkás, Kefalónii a Zakynthos.
Prakticky celá oblast Grécka je seizmicky aktívna.
Podnebie
Stredomorské podnebie Grécka vykazuje regionálne rozdiely. V nižších polohách sa
vyznacuje dlhým, horkým a suchým letom. Morské vetry síce ochladzujú pobrežie, ale
horúce a suché prúdenie z Afriky známe ako meltemi podstatne zvyšuje teplotu na
Kréte a južných ostrovoch. Najviac daždových zrážok spadne na jesen a v zime v
pobrežných horách na severozápade. Ladový vietor prichádza zo severu prináša na
hory množstvo snehu. Studené vetry prenikajú aj na severovýchod z východného
Balkánu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora.
Rastlinstvo a živocíšstvo
Tisíce rokov trvajúce vyrubovanie lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodní
lesní pokriv len na pätinu rozlohy gréckeho územia. Na jar rozkvitá na vápencoch velké
množstvo kvetov (skalniciek). Iónske ostrovy – najviac Korfu a Levkas – majú viac
zrážok, a sú preto bohatšie na vegetáciu. Severné lesy sa stali útociskom niektorých
velkých cicavcov, ktoré sa v Evrópe takmer nevyskytujú, ako je vlk, medved hnedý a
rys. V južnej casti zeme lahko nájdeme velké množstvo plazov, vcetne chameleónov.
Turistický ruch ohrozuje korytnaciu populáciu, lebo znecistené pláže znemožnujú
korytnackám kladenie vajec.
Obyvatelstvo
Grécko je národnostne homogénnym štátom. Malé menšiny tvoria Macedónci, Turci a
Albánci. Takmer všetci Gréci sú aktívnymi clenmi gréckej pravoslávnej cirkvi. Vstup do
Európy znamenal odstránenie diskriminovaného postavenia žien.
Takmer 2/3 obyvatelov žije v mestách, pritom v samostatnej aglomerácii Atén celá
tretina.
Štátne zriadenie
Grécko je parlamentná republika s jednokomorovým Národným zhromaždením
(300 poslancov) voleným obyvatelstvom starším ako 18 rokov na pätrocné obdobie.
Prezident je volení parlamentom na dobu pät rokov a je vrchným velitelom ozbrojených
síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada
republiky v cele s prezidentom.
Polnohospodárstvo
V polnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale
produktivita práce je nízka. Obrábané môže byt len o nieco viac než 20 % rozlohy
zeme, dalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Polnohospodárskych investícií,
zvlášt do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa
tažné zvieratá. Prevažuje rastlinná výroba a hlavne pestovanie zeleniny (hlavne
paradajok), dalej cukrovej repy, pšenice a kukurice. Velmi významná je produkcia vína,
citrusov, olív a tabaku. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky. Po celej zemi sa
chovajú ovce a kozy. Rybolov je moderný a stací uspokojit potrebu.
Priemysel a obchod
Grécko má pomerne znacné nerastné zdroje, ale spotreba palív musí byt zo
75 % krytá dovozom. Taží sa viac než 50 mil. ton hnedého uhlia a velmi významná je
produkcia bauxitu. Dalej sa taží ruda niklu, zinku, olova, mangánu a chrómu. Plánuje
sa zvýšenie produkcie elektriny vo vodných elektrárnach
(zatial okolo 10 %) a širšie spalovanie miestneho uhlia. Využíva sa tiež solárna a
veterná energie. Väcšina gréckeho priemyslu je sústredená v Aténskej aglomerácii.
Jediným dalším väcším priemyslovým centrom je Solun na severe. Najdôležitejším
odvetvím je potravinárstvo. Významná je chemická výroba, produkcia cementu, dalej
textilu, odevov a obuvi.
Významný cestovní ruch (takmer 9 miliónov návštevníkov rocne) prináša peniaze,
rozvoj služieb, stavebníctvo a vyššiu zamestnanost.
Vstupom do EU sa obrat gréckeho obchodu zväcšil, ale hodnotový nízky export a
naopak drahý dovoz spôsobuje trvalý vysoký deficit. Okrem strojov, dopravných
prostriedkov a ropy sa dováža mäso, mlieko, ocel a farmaceutické výrobky. V exporte
dominujú potraviny, odevy a ropné produkty.
Doprava a spoje
Geografické podmienky Grécka boli dôvodom rozvoja medzinárodnej námornej
dopravy. Grécko má jednu z najväcších obchodných flotíl na svete a realizuje námornú
dopravu pre radu dalších štátov. Najväcšie prístavy sú Pireus, Solun a Pátrai.
Nedostatok dobrých ciest trval až do 70. rokov, ale teraz sú v dispozícii dialnice
spojujúce Atény s ostatnými strediskami. Krajina má rozsiahlu siet autobusových liniek
ako na pevnine, tak na Kréte.
Železnicná siet je krátka, zmodernizovaná a obmedzuje sa len na pevninu.
Zdravotníctvo, sociálna starostlivost a školstvo
Zlepšená zdravotnícka starostlivost znížila výrazne kojeneckú úmrtnost. Pre
chudobných je lekárska starostlivost zadarmo. Sociálne zabezpecenie je doplnené
podporou v materstve. Štúdium na vysokých školách je limitované, aby sa zabránilo
nezamestnanosti vysokoškolákov. Súkromné univerzity sú podla ústavy zakázané. .