Grécke divadlo

Ľudia po celé stáročia s obľubou navštevovali divadlo a pozerali sa na hry. Prvé divadlá vybudovali Gréci asi pred 2500 rokmi. Boli dokonale zvládnuté po architektonickej i akustickej stránke, preto herci nepotrebovali mikrofóny, lebo zvuk sa niesol do celého hľadiska. Až do 17. storočia sa väčšina hier hrala pod šírym nebom. Ale v 50-tych rokoch 17. stor. Jednoduché scény nahradili zložitejšie dekorácie, ktoré museli byť umiestnené pod strechou, a tak sa rozšírili kryté divadlá. Aj umelé osvetlenie malo vplyv na premenu divadla. Vynález reflektorov znamenal začiatok realistického hereckého umenia - po prvý raz bolo vidieť výrazy na tvárach hercov.

Gréci povýšili divadlo na umenie. Pôvodne bolo spojené s kultovými slávnosťami na počesť boha Dionýza. Divadlá umiestňovali pred vŕškom s miernym svahom, diváci sedeli na svahu v polkruhu na kamenných sedadlách a z javiska počuli každé slovo. Herci nosili masky a odev, ktoré charakterizovali ich postavu. Aby boli vyšší, a tak lepšie viditeľní, lebo vzdialenosť herca a diváka bola veľká, obúvali si koturny - topánky s hrubou podošvou. Na javisku zvyčajne nevystupovalo naraz viac hercov ako traja. Hercami sa mohli stať iba muži, ktorí hrali aj ženské úlohy. Chór stával na pódiu zvanom orchestra pred proscéniom - javiskom. Mal 15 členov, ktorí spievali či recitovali a vysvetľovali súvislosti príbehu. Asi v 6. stor. pred n. l. vznikla dráma. Hrávali sa tragédie alebo komédie. Ako autori tragédií sa preslávili Aischylos, Sofokles a Euripides, ako autor komédií predovšetkým Aristofanes. Mnoho divadiel sa zachovalo až do súčasnosti. Do tých najväčších sa zmestilo až niekoľko tisíc divákov, napr. do Dinoýzovho divadla pod aténskou Akropolou 17 000, do divadla v Epidaure 14 000, v Miléte až 36 000 divákov.