Grécka filozofia

Grécka filozofia
Predpoklady vzniku filozofie
Grécku F nazývame tiež aj antickou.
-je to súhrn filozof.ucení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej a starorímskej
spolocnosti od konca 7.stp.n.l. až do 6.st n.l.
-vznik gréckej F , vedy, umenia sa casto oznacuje ako „grécky zázrak“
-vznik F v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spolocnosti a
cloveka v nej.
Spolocenské a politické zmeny:
1.Pôvodná rodová spolocnost sa rozpadá, vznikajú grécke polis /mestské štáty/
2.majetkovú a sociálnu rovnost nahrádza sociálno-ekonomická nerovnost vo
vznikajúcej otrokárskej spolocnosti
3.dochádza k delbe práce, vyššiemu stupnu vývinu výroby
4.rozdelenie spolocnosti na vrstvy
Hlboké sociálno-politické zmeny spôsobili, že zanikajú tradicné predstavy o svete
/mýtické/ a vytvárajú sa „vedecké“ názory a predstavy o skutocnosti. Nový svetonázor
je odrazom hlbokých spolocenských zmien a zacal sa rozchádzat s tradicným
svetonázorom – mýtom.
Mytológia – súhrn mýtov, špecifický svetonázor prvotných ludí.
-s postupným vývojom spoloc.,myslenia a osvojovaním si javov prírody sa M stáva
racionálnejšou – bohovia nadobúdajú podobu zvierat /zoomorfizmus – Egypt/, alebo
podobu ludí /antropomorfizmus – Grécko/.
-Bohovia boli cloveku blízki, zmýšlali a konali príliš ludsky
-Pramenom mýtu nebol len strach a bezmocnost ale aj túžba ovládnut prírodné sily.
-Prvé F a predvedecké predstavy o svete boli úzko späté s mýtom a náboženstvom
Vývoj gréckej F zodpovedá vývoju otrokárskeho zriadenia. Delíme ho na 4 obdobia:
1.ranné /kozmologické/ obd.: - zaoberali sa hlavne prírodovednou tématikou, otázku
sveta chápu prevážne naturalisticky a materialisticky.
-dominuje ionska škola – stredisko v Milete,
-predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola Empedokles, Anaxagoras a
Demokritos
2.klasické obdobie – najväcší rozkvet gréckej F- sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles
-riešia otázku cloveka – clovek je mierou všetkých vecí
-vývoj F vyustuje do metafyziky /svet je stály, bez kvalitatívnych zmien, prevažuje v
nom pokoj al. cyklický pohyb bez vnútorných protikladov. V širšom slova zahrna úvahy
o vecných a nemenných podstatách, úvahy o Bohu, duši a svete ako celku/
3. helenistické obdobie – obdobie hospodárskeho a politického úpadku Grécka –
Gr=cko stráca politickú nezávislost
-clovek sa uzatvára sám do seba
-koncí sa tvorivý rozvoj F
-obdobie malo 3 hlavné prúdy: epikureizmus, skepticizmus, stoicizmus
4.mystické obd. - je obdobím úpadku F
-F nahrádza TEOZOFIA
-Patrí sem novoplatonizmus
RANNÁ GRÉCKA F /6.-5.stp.n.l/
Prírodovedná problematika
Otázku sveta chápu naturalisticky a materialisticky
Dominuje ionska škola – stredisko v Milete
Predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola, Empedokles, Demokritos
Milétska škola – vznik európskej vedy a F je spätý s menami filozofov
Tálesa,Anaximandra a Anaximena
-nazdávali sa, že všetky veci majú mat nejaký spolocný pociatok – ARCHÉ
-základom ich F bolo hladanie prvopociatku ci pralátky
Táles – jeho osoba je opradená legendami
-spomína sa ako cestovatel, obchodník, politik, filozof teoretik
-jeho zásluhy sú predovšetkým v tom, že Grékom sprístupnil poznatky východnej
vedy/egyptskej a babylonskej matematiky a astronómie/
-aj Tálesová predpoved zatmenia slnka sa zakladá na poznatkoch babylonskych
astronómov
-za základ všetkého pokladal VODU, ale vznik vecí z vody nevysvetlil
-voda bola prenho pretrvávajúcou podstatou
-podla Aristotela prišiel na túto myšlienku na základe pozorovania prírody, ked zistil jej
nenahraditelnost a dôležitost v živote organizmov
-Táles tvrdil, že Zem je plochý disk, ktorý pláva po vode
-Volali ho prvým matematikom, používal kružidlo a uhlomer
Anaximandros – bol Tálesovým žiakom
-uvádza sa , že napísal prvé F dielo „O prírode“
-za základný prvok vyhlásil „neobmedzené“ – aperion
-ani voda ani iný živel nepovažoval za základný prvok , ale nejaký neurcený svetový
pociatok, všeobecný zákon
-vznik veci vysvetloval nie premenou živlov, ale tým, že sa vecným pohybom vylucujú
protiklady a tento vecný pohyb protikladov urcuje svetové dianie.
-vypracoval prvú zemepisnú mapu vtedy známeho sveta
-prvý vyslovil myšlienku, že Zem má tvar valca a vznáša sa vo vzduchu
Anaximenes – jeho názory sú viac kozmologické ako filozofické
-za pociatok všetkých vecí pokladal VZDUCH
-zhustovaním a zriedovaním vzduchu sa dajú vysvetlovat základné vlastnosti vecí, lebo
spôsobujú ich tvrdost, teplotu ...
Spolocné znaky:
-všetci traja tvrdili, že svet vznikol z pralátky
-svet chápali ako živý organizmus
-nerozlišovali živú a neživú prírodu
-predmetom ich F bolo hladanie odpovede na otázku – CO JE ARCHÉ?
-Teóriu poznania nevytvorili, pokladali za samozrejme, že podstatu veci možno poznat
na základe poznania
Pytagorovci – je to skupina myslitelov, ktorí pôsobili v meste Krotón a obhajovali
záujmy gréckej obchodnej aristokracie
-nebola to F škola, ale skôr náboženský spolok
Pytagoras zo Samu /571 – 497 p.n.l./ - sám nic nenapísal, mnohé objavy, ktoré sa mu
pripisovali, uskutocnili jeho mladší následovníci
-súcasníci ho považoavli za matamatika, astronóma
-pravdepodobne on zaviedol termín filozofia a ako prvý nazval svet kozmom
-základom jeho ucenia je viera, že duša cloveka sa po smrti stahuje do tiel iných
bytostí
-za najvyšší spôsob života považoval teoretický /meditatívny/, nie praktický spôsob
života
-jeho ucenie obsahuje mytologické predstavy – zem je podla neho živel, ohnivé gulaté
teleso. Z nekonecného priestoru, ktorý ho obklopuje, vdychuje prázdne nebo /vzduch/.
Tým, ako vzduch preniká do tela sveta ,rozdeluje veci a tak veci vznikajú
-pytagorovci sa venovali matematike, císlam a ich vztahom pripisovali mystické
vlastnosti. Hlásali, že veci existujú ako napodobenie císel, ktoré sa v gréck.matematike
chápali ako urcitý tvar: bod – 1, priamka – 2, plocha – 3, teleso – 4. Spájaním císel
dokázali vysvetlit plochy, obsah, objem, šírku a hlbku.
-Císla a vztahy medzi nimi – to bolo to, co odhalovalo základ sveta
-Pytagorová téza – základom všetkého je císlo znamená, že císlo je pociatok – ARCHÉ
-Pytagoras upozornil aj na existenciu protikladov a pokladal ich za rovnako dôležité ako
císla, rozlišoval 10 protikladov , od základných po matematicky dokonalé: obmedzené –
neobmedzené, nepárne – párne, jedno a množstvo, pravé – lavé, mužské – ženské.
Nehybné – pohyblivé. Rovné – krivé, svetlo – tma, dobré – zlé, štvorec – obdlžník.
-Pripisovali císlam aj mravné hodnoty, pomocou císel vyjadrovali vztahy medzi ludmi:
manželstvo oznacovali císlom 3, spravodlivost – 4, priatelstvo – 10
Eleatská škola – vznikla približne v rovnakom case ako spolok pytagorovcov v kolónii
Elea v južnom Taliansku.
Predstavitelia: Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley
-za zakladatela sa považuje Xenofanes
-tvrdil, že svet nevznikol, ale je vecný a neznicitelný
-vesmír /príroda,svet,/ je „j e d n o gulaté a ohranicené, nevzniknuté, ale vecné a
úplne nehybné“. Toto jedno je zároven Bohom
-takéto stotožnenie Boha s prírodou nazávame – p a n t e i z m o m
Parmenides – najvýznamnejší filozof eleatskej školy
-zakladatel F disciplíny – ontológia /náuka o bytí/
-bytie podla neho nemá vznik ani zánik, je stále nemenné vecné – ciže je j e d n y m .
Nachádza sa všade, je plné – nikde ho nie je viac ani menej,
-podla neho existujú dve cesty k pravde: jedna je cesta mienky a zdania – co nemôte
byt základom poznania, druhá cesta je cesta poznania bytia Jedného a je cestou pravdy
-snažil sa dokázat, že mnohost veci a ich pohyb nemožno logicky pochopit, vyjadrit, a
tak vzniklo jeho ucenie o apóriách /aporia – bezvychodiskové postavenie/ tzv.
Zenónové paradoxy
-najznámejšie sú.: 1 dichotomia
2. Achiles a koratnacka
3. šíp
4. štadión
Herakleitos - druhým strediskom starogréckej F bolo mesto Efézos – rodisko H
-je jednou z najzaujimavejších osobností v dejinach F
-casto sa však protichodne interpretuje, co vyplýva z jeho svojského vyjadrovania
/porekadlá, hádanky, antitézy, aforizmy/
-hlavným prínosom jeho F je myšlienka všeobecného plynutia a zmeny – jeho známe –
„panta rei“ – všetko plynie
-ucil, že všetko plynie a mení sa, nic nie je nemenné a stále
-podla H nemožno 2x vstúpit do tej istej vody
-tvrdil, že veci vznikli z látkového prazákladu – bol to OHEN, pretože je najpohyblivejší
a najviac schopný zmeny
-Kozmos – svet nevytvoril Boh ani clovek, ale bol, je a bude vecne živým ohnom
-Svetu vládne logos – všeobecný poriadok, zákon vecí, objektívny príncíp
-Herakleita pokladáme za zakladatela gnozeológie – teorie poznania
-Poznanie je podla neho poznaním objektívnej skutocnosti, ktorá existuje nezávisle od
nášho vedomia. Úlohou poznania je preniknút do podstaty prírody a jej zákonov.
Zdôraznoval, že jednotlivé poznatky treba spájat do súvislosti, lebo len tak možno
poznat ich podstatu.
-Predmetom poznania je kozmos, príroda a hmotný svet
POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI
Empedokles – zo Sicílie zavrhol predstavu o jednej pralátke a tvrdil, že príroda
pozostáva zo 4 pralátok – korenov – ohen, vzduch, zem a voda.
-k zmenám v prírode dochádza tak, že 4 živly sa navzájom miešajú a oddelujú. Všetko
sa skladá zo zeme, vzduchu ohna a vody
-vecný základ bytia, miešanie prvkov a tým vznikanie nových vecí spôsobujú dve sily:
aktivizujúca sila – láska , to je to co plní funkciu celku
-plodí bytosti- prostred. Nej vznikajú nové tvory, živocichy, ludia bohovia
Nenávist – veci rozdeluje, živé bytosti rozkladá
Anaxagoras – neuspokojil sa s doterajšim chápanímpralátok, bol presvedcený, že
príroda sa skladá s nekonecného množstva ciastociek, ktoré nie sú okom viditelné
-všetko sa podla neho dá rozložit na ešte menšie ciastocky a v nich je trochu zo
všetkého. Tieto ciastocky nazval – semená al. zárodky. Podla tohpo aké ciastocky
perevládajú poznáme o akú vec ide
-všetky veci sú v pohybe a prícinou pohybu je r o z u m –duch – n ú s
-rozum chápal ako najcistejšiu látku, ktorá nemôže byt zmiešaná s nicím, ako
schopnost vládnut veciam, riadit ich, poznávat
ATOMISTICKÁ TEÓRIA
Zakladatelom atomistickej teorie bol Leukippos, o nom vieme velmi málo, preto mnohí
pochybujú,l ci vôbec žil. V jeho diele pokracoval Demokritos.
Demokritos – zaoberal sa problémami astronómie, fyziky, matematiky i biológie, ale
venoval sa aj psychológii, etike a i.
-jeho diela boli prvými encyklopediami
-vela cestoval – Egypt, Babylon, Perziu
-jeho F je výrazne m a t e r i a l i s t i c k á – tvrdil, že všetko sa skladá z hmoty,
hmotných ciastociek – atómov a z prázdna. Atómy nevznikajú ani nezanikajú, sú vecné
nepriepustné a dalej nedelitelné. Medzi atomami existujú rozdiely v tvare, usporiadaní
a polohe. Tieto rozdiely spôsobujú rôznorodost veci vo svete
-vlastnostou všetkých atomov je pohyb a podmienkou pre pohyb je prázdno /aby sa
mali atomy kde premiestnovat/
-duša je podla neho hmotná, skladá sa z atomov a je nositelom vedomia ale je
smrtelná!!!
-Podstatou veci je atom a prázdno – arché, ktorú môžeme postihnút len rozumom
-Teoretickým poznaním odhalujeme podstatu javov a zmyslové poznanie vysvetloval
ako vtlácanie malických obrazov predmetov do do našich zmyslov
-Uznával všeobecnú prícinnost a nevyhnutnost vo svete
-Mal ateistické názory – bohovia boli podla neho len fantastické predstavy a domienky
ludí. Vieru v boha vysvetloval ako nevedomost a strach ludí
KLASICKÉ OBDOBIE /5.-4. st.p.n.l./
SOKRATES /asi 470 – 399 p.n.l./
-narodil sa v Aténach ako syn sochára a pôrodnej baby
-netúžil cestovat, svoje mesto opusril len ked ho volala vojenská povinnost
-coskoro zanechal svoje povolanie sochára a venoval sa vyucovaniu, na ktoré sa cítil
povolaný
-bol súcastníkom sofistov – orientoval sa na antorpologickú problematiku, ale bol ich
oponentom, lebo mu prekážal ich mravný relativizmus
-vyucoval bezplatne
-jeho vyucovanie bolo založené na hre otázok a odpovedí /F – hladanie múdrosti/
-vyucoval metodou rozhovoru – dialogu témou rozhovoru boli pojmy – spravodlivost,
udatnost,cnost /úcastník rozhovoru si bol najprv istý, že vie pojmy vysvetlit, ale
postupne zistoval, že nevie podat vysvetlenie. Toto vedenie o nevedení však znamená
nadobudnutie poznania, ktoré núti cl. sa znovu pýtat. Sokrates sa spolu sním snažil
dospiet k pravde/.
-Jeho metóda rozhovoru pozostávala z dvoch fáz:
1.negatívna – založená na irónii/zosmiešnovanie chvastúnov vyústi do ich sebakritiky,
pripraví žiakov na hladanie toho co ešte nevedia/
2.pozitívna – hladanie pojmov toho, co je dobré, spravodlivé, cestné/
-najznámejším výrokom S – Viem, že nic neviem
-hlavnou témou je u Sokrata clovek – nie príroda! /ak chce clovek vediet, musí poznat
sám seba/
-je dôležité poznat dobro, lebo poznanie dobra vedie k cnosti „Nikto nie je zlý z vlastnej
vôle“, ale iba z neznalosti toho, co je dobro. Tam kde vládne nevedomost dochádza k
mravnému úpadku a tam kde vládne rozu m sa duša naplní cnostou. Poznanie teda
konkrétne ovplyvnuje mravné správanie cloveka.
-Sokrates ako zakladatel etickej F kládol dôraz na:
1.dokonalé správanie, ktoré sa formuje v kontakte s inými ludmi , pri prekonávaní
prekážok, zdolávaní skúšok
2.najvyšší princíp, ktorým je dobro
3.osobnú cinnost každého, ktorá sa ma stat všeobecne platnou cinnostou
-DOBRO – významný pojem u Sokrata. Pri hldaní dobra pomáha cloveku nejaký
vnútorný ográn „svedomie“ – daimonion – je to vnútorný hlas rozumu, ktorý riadi naše
skutky , ale nediktuje co má robit, ale comu sa má vyhnut aby sa neodklonil od dobra.
-Nová myšlienka – existuje jeden všeobecný rozum – dobro, ktorý drží všetko
pohromade a cielavedomé riadi /takto sa približoval k monoteizmu/
-Pre svoje názory
-Pre svoje názory sa dostal do konfliktu s mocou /399 p.n.l./ ktoré vyustili do obvinenia
z bezbožnosti /obvinili ho, že neverí v štátom uznávaných bohov, odhaloval zaslepenost
ludí, maril ucenost sofistov/
-Sokrata odsúdili na smrt vypitím caše jedu
PLATÓN /427 – 347 p.n.l./ vlastným mnenom Aristokles, Platón je prezývka z grec.
platy – široký, podla širokého hrudníka, cela a nadania/
-bol žiakom Sokrata, narodil sa v Aténach v aristokratickej rodine, po Sokratovej smrti
vela cestoval
-pravdepodobne podla vzoru pytagorovcou založil školu – Akademiu, ktorá sa stal a
strediskom antického idealizmu
-zanechal rozsiahle dielo 36 dialógov vysokej umeleckej kvality, 1 monológ a niekolko
listov,
-v dielach nepíše o sebe ale znázornuje svoj spôsob hladania pravdy
Platónová filozofia
Riešil otázky poznania a samotného bytia, jeho diela zaradujú do 3 skupín:
A,- sokratovské obd. - spisy nesú pecat jeho ucitela Sokrata – Protagoras /o výchove a
cnosti/, Gorgias / o retorike/, Obrana Sokratova / Sokratova rec na súde – monológ/
B, - klasické /mužné/ - vytvoril svoj idealistický systém, ktorý nazývame teóriou ídeí
Kratylos / o pôvode reci/
Faidon / o nesmrtelnosti duše/
Ústava / o dokonalom štáte/
C, posledné obd. - kde nanovo rozpracoval a skúmal myšlienky z nového hladiska
Zákony / poopravená koncepcia Ústavy/
Timaios / o vzniku sveta/
Politikos,Teatetos / o spravodlivom vedení/
Východiskom Platónovej F bol dualizmus! – ako prvý zo starovekých gréckych filozofov
zdôraznoval rozdiel medzi telesným a natelesným, zmyslovým a nadzmyslovým
svetom.
-vyslovil koncepciu dvoch svetov : 1. svet ídeí - svet nemateriálneho, nemenného
bytia, tento svet zahrna všetko – veci, vlastnosti veci, vztahy medzi vecami. Preto má
ídea trojaký charakter:
ontologický – je modelom ako stály a nemenný pojem podstaty veci
teologický – je ídeou úcelného poriadku castí, ktoré sú obsiahnuté vo veci
logický - je všeobecným pojmom, pomocou ktorého poznávame veci a zavádzame
poriadok do chaosu vonkajšieho sveta
Skutocným bytím sú len ídey – reálny svet podlieha zmenám a je len obrazom
ideálneho sveta. To co vnímame zmyslami sú len „tiene“ skutocnosti
Svet, ktorý vnímame zmyslami je svet „tecúci/ /nadvezoval na eleatov – Herakleita
„panta rei“ – všetko plynie/ a veci tohto sveta vznikajú a zanikajú – nemožno ich
poznat, lebo poznávat sa dá len to co je stále /eidos/, co je objektívne jestvujúca
podstata.
Platón chápe ídey ako oddelené od jednotlivých vecí a pokladal ich za samostatnú
realitu . V tom je vyjadrený jeho objektívny idealizmus.
2.svet vecí – svet, v ktorom žijeme, - materiálny menlivého nedokonalého bytia
-svet, ktorý vnímame zmyslami vzniká spojením ídey s konkretmou látkou – hmotou
-je to svet nedokonalý
Svet ídey ma hierarchické usporiadanie.
Platonov trojuholník
Idea
ABSOLUTNO
JA BYTIE
Subjekt duše skúsenost vo svete prírody
DUŠA – ja – pred vstupom do tela bola spriaznená s ídeami.
-vlastné poznanie „ocami duše“ Platón nazýva noesis, epistéme
-skladá sa z troch zloiek:1. rozum- múdrost/cnost/
2. vôla- statocnost /cnost/
3. žiadostivost – umiernenost /cnost/
- rozumová zložka je nesmrtelná, dalšie dve zanikajú spolu s telom
-zložky nie sú v rovnováhe, niektora prevažuje a tým predurcuje na urcité zaradenie v
spolocnosti.
-Obyvatelov rozdelil na tri stavy: vládcovia – obdarení múdrostou
strážcovia – vojaci – odvaha,statoc.
Výrobcovia – živitelia spolocnosti
-preto v štáte by mali vládnut najmúdrejší – filozofi a sú zárukou spravodlivosti
-Platón sníval o ideáli – spojenie moci a múdrosti. Za najspravodlivejšiu vládu
považoval vládu filozofov /sofokracia/
-Ostatné formy štátu sú „poškvrnené“, napr. v timokracii vládne násilie, v demokracii
bezuhonné zneuživanie slobody a neobmedzené panstvo davu, v tyranii sám tyran je
otrokom svojich vášni, ktorými deptá poddaných
ARISTOTELES /384 – 322 p.n.l./
Bol filozofom s mnohými prívlastkami: „knieža filozofov a majster tých, co vedia“,
Alexander Velký vo F“. ale aj „bezduchý ako prázdny hrob“ .Zaradit ho epochy nie je
jednoduché. Narodil sa v klasickom obd, ale svoju školu založil a zomrel v
helenistickom období.
-narodil sa na Chalkidiki ako syn osobného lekára macedónskych králov.
-Ako 18 rocný nastúpil do Platónovej akadémie, kde zotrval 20 rokov až do smrti
Platona
-Prednášal rétoriku, po Platonovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil
vlastnú školu, tam dostal pozvanie od Filipa II do Macedónie, aby sa ujal výchovy
mladého Alexandra. Ked Alexander nastúpil na trón Aristoteles sa vrátil do Atén a
založil slávnu školu – Lykeion
-Podobne ako Platóna ho obvinili z bezbožníctva, vrátil sa na Chalkidiki kde aj zomrel
Diela: - sú velmi rozsiahle- napísal najväcší súbor vedeckých kníh v dejinách ludstva
/hovorí sa o 170 tituloch, z ktor. Sa zachovalo 47/
Celé jeho dielo rozdelujeme na 4 casti: –
.1. filozof. Spisy zaoberajúce sa logikou - Kategórie, O vyjadrovaní, Prvé analytiky
2. spisy zahrnuté do Metafyziky /14 kníh/, neskôr nazývané Prvá filozofia
3.prírodovedné spisy – Fyzika. O nebi, O vzniku a zániku, O skúmaní živocíchov, O duši
4.spolocenskovedné a umenovedné spisy – Politika, Rétorika, Poetika, Etika
Nikomachova, Aténska ústava
Aristotelová filozofia
-má dualistický charakter, obsahuje materializmus i dialektiku, ale završil ju
objektívnoidealistický systém – tzn hmota aj duch existujú vecne, objektívne, neboli
stvorené
-uznáva objektívnu existenciu pasívnej látky, ale aby mohla existovatmusí k tejto látke
pristúpit duchovný princíp – forma.
-Vznik veci spôsobuje vonkajšia prícina, ktorá vyvoláva pohyb od možnosti ku
skutocnosti . od látky k jej jednote s formou
-Smer pohybu urcuje vnútorná prícina – úcel
-Látka je podla neho vecná, ani nevzniká ani nezaniká, konkrétnu podobu látke dáva
forma, /napr. mramor je potencionálne socha. Ked dostane pôsobením sochára tvar –
formu, premení sa na aktuálnu-existujúcu sochu/
-Pohyb – tiež považoval za vecný, rozlišoval 6 druhov pohybu:zánik, vznik, zväcšenie,
zmenšenie, zmena v akosti, a premiestnovanie v priestore
-Za prvoprícinu pohybov oznacil prvého hýbatela
-Poznanie – hodnotil ako najvýznamnejšiu schopnost cloveka, uskutocnuje sa
zmyslovým poznaním, na ktoré nadväzuje rozumová cinnost – myslenie
-Najvyššie abstrakcie nazval – kategórie
-Aristoteles sa stal zakladatelom LOGIKY – náuka o formách a metódach myslenia
-Bol presvedcený, že telesá nášho sveta sú zložené zo 4 prvkov: zeme, vody, ohna,
vzduchu
-Zem je podla neho v strede vesmíru – je to jej prirodzené miesto a preto je nehybná
-Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku – éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom,
vesmír pokladal za nekonecný
-Prínosom Aristotela bolo jeho ucenie o štáte – porovnal a preštudoval 158 gréckych
ústav , kým vypracoval najideálnejšiu ústavu