Goethova Spříznění volbou

Použitá literatúra:

Walter Benjamin: Dílo a jeho zdroj, Odeon, 1979 Praha

J. W. Goethe: Spříznení volbou, Práce, 1974 Praha













































Walter Benjamin sa narodil roku 1892. Študoval filozofiu vo Freiburgu, Mnichove, Berlíne a v Berne. Doktorát dosiahol prácou s názvom Koncepcia kritiky v nemeckom romantizme. Rozpravu Goetheho Spriaznení voľbou píše v rokoch 1921 – 1922 a táto rozprava je publikovaná v roku 1924 Hugom von Hofmannstahlom v Neue Deutsche Beiträge.

Walter Benjamin rozoberá vo svojej rozprave Goetheho román Spriaznení voľbou, ktorý napísal Goethe ako 60-ročný už na vrchole literárnej slávy a dielo bolo publikované prvýkrát v roku 1809. Román ako znepokojujúca štúdia manželstva, lásky a vášne. Goethe sa snaží poukázať na fakt, že láska nie je záležitosťou vedomého rozhodovania, že nedokážeme ustrážiť, mať pod kontrolou do koho sa zamilujeme a že je absurdné proti tejto fatálnosti bojovať. Z toho vyplýva ďalšia dilema diela – existuje slobodná vôľa, alebo nie­?

V Goetheho diele hlavnými postavami sú Edward a Charlotte, aristokratický manželský pár, žijúci pokojným životom na veľkom sídle, obklopený veľkým majetkom. Edward sa dozvie, že jeho priateľ Kapitán má nejaké finančné problémy a rozhodne sa ho pozvať stráviť nejaký čas na jeho sídlo, kým sa mu nezlepší opäť situácia. Charlotte si pomyslí, že to je dobrá príležitosť pozvať na usadlosť ešte aj jej neter Otíliu, mladé a veľmi milé dievča. Obaja hostia sú veľmi príjemní a milí a všetci štyria veľmi dobre spolu vychádzajú. Avšak Charlotte a Kapitán a aj Otilia a Edward majú podobné osobnosti, názory na život a to ich dáva dohromady, stoickosť spája Charlottu a Kapitána a energickosť Otíliu a Edwarda. Oba páry sa do seba zamilujú. Ako sa situácia stáva neudržateľnou, Kapitán si nájde prácu a odchádza. Edward sa odsťahuje do iného domu, ktorý vlastní. Charlotte porodí dieťa, ktoré počala s Edwardom, avšak ten odchádza do vojny, keď sa to dozvie. Otília zostáva u Charlotty, ale od trápenia chorľavie. Po nejakom čase sa Edward s Kapitánom porozprávajú a Edward sa rozhodne požiadať Charlottu o rozvod. Charlotte dieťa zomrelo a na rozvod pristúpi. Na otázku Kapitána, čo bude s nimi dvoma mu však dáva nejasnú odpoveď. V závere sa Edward opäť stretáva s Otíliou, avšak tá z dlhodobého chorľavenia zomiera. Edwardov nasledujúci život je už len smutným živorením a nakoniec aj on zomiera a je pochovaný vedľa svojej milovanej Otílie.
„Tak odpočívají milenci vedle sebe. Mír se vznáší nad jejich příbytkem, zjasněné, spřízněné podoby andělské shlížejí na ně s klenby, a jaký milý okamžik to bude, až jednou, opět spolu, procitnou.“

V úvode Walter Benjamin objasňuje ako jeho pojednanie vzniklo. Že to nie je komentár, ale skôr kritický rozbor diela. Kritika sa dožaduje pravdy umeleckého diela, komentár sa zaoberá jeho vecnou stránkou.
V Goethe-ho diele sa ohlasuje nový básnický postoj, usilujúci zahrnúť do syntetického názoru tiež faktický obsah, reálnu situáciu a to práve na príklade manželstva ako na jednom z najvecnejších výrazov ľudského životného obsahu.
Dielo obsahuje strašne málo mien. Môžeme v tom vidieť úzku príslušnosť k rádu, ktorého členovia žijú svoj život pod vládou bezmenného zákona, pod vládou osudu. Osudovosť existencie rozvinul Goethe v celom diele.
Autor ďalej rozoberá jednotlivé scény z deja knihy a zamýšľa sa nad nimi, napr. udalosti na statku, príchod Edwardovho priateľa na statok, okolitú prírodu a jej význam v diele, opisuje charaktery jednotlivých postáv, manželstvo Edwarda a Charlotty, rozoberá symboliku Otíliinej smrti apod. Rozoberá i dobové kritiky a recenzie Goethe-ho diela a zamýšľa sa nad tým, či bolo možné, aby bolo toto dielo už v tej dobe pochopené. Uvažuje nad zmyslom mýtu, mýtickosti a smrti v tomto diele a nad úlohou a vážnosťou, ktoré zohrali v dejovej línii, ale i vo vzťahu k samotnému Goethe-ovi a ako ich chápal on. Odhaľuje, že samotný Goethe bol veľmi poverčivý a prikladal veľký význam mýtom a poverám. Taktiež prežíval veľkú úzkosť zo smrti. Walter Benjamin pripomína, že obsah tohto diela viac ako ktoréhokoľvek iného bude zrozumiteľný výhradne vtedy, ak prihliadneme na Goethe-ho život a urobíme paralelu medzi ním a týmto dielom.