Globálne enviromentálne problémy

Globálne enviromentálne problémy
cast: Globálne oteplovanie
Pocas tohtorocného leta bolo v Londýne horúcejšie než v Káhire. Francúzsko vyhlásilo v
súvislosti s extrémnymi teplotami stav národnej pohotovosti. Ale vinári v Nemecku sú
pri predstave tohtorocnej úrody nadšení a ázijskí výrobcovia kompaktných
klimatizacných systémov zažívajú na európskych trhoch boom.
Práve takto chápe klimatické zmeny väcšina ludí: ako postupné oteplovanie, ktoré
niektorým ublíži, iným pomôže. Ludom v Tuvalu a mnohým Holandanom bude
stúpajúce more zaplavovat domovy, ale môžu sa bud prestahovat, alebo sa naucia
dýchat pod vodou. Takže nijaký zhon a panika a hlavne nerobme ani opatrenia, ktoré
by mohli ohrozit ekonomický rast.
Lenže každý, kto venuje pozornost dôkazom, ktoré za posledných dvadsat rokov
poskytujú grónske ladovce, by mal vediet, že skutocnou hrozbou nie je postupné
oteplovanie. Je nou to, že oteplovanie môže spustit náhle a rýchle ochladenie globálnej
klímy s katastrofálnymi následkami pre ludskú populáciu. A Európania by boli
zasiahnutí prví a najviac, pretože na zaciatku tejto zmeny by zmizol Golfský prúd.
Ludia zvyknú rozprávat o „poslednej dobe ladovej“, akoby už bolo po nej, lenže nie je.
Súcasný cyklus globálneho zaladnenia sa zacal zhruba pred tromi miliónmi rokov, ked
sa pevnina, ktorá je dnes Panamou, vynorila spod morskej hladiny, uzatvorila starý
oceánsky kanál medzi Severnou a Južnou Amerikou a vynútila si tak zásadnú
reorganizáciu morských prúdov. Odvtedy lad pokrýva po väcšinu casu asi tridsat
percent súše s pravidelnými prestávkami velkého topenia, ktoré sa nazývajú „doby
medziladové“, ked sa ladová pokrývka zmenšuje asi na desat percent.
Pocas posledného milióna rokov tieto teplé a vlhké epizódy prichádzali približne
každých 100-tisíc rokov. Súcasná medziladová doba sa zacala asi pred 15-tisíc rokmi,
pricom nik nevie, ako dlho bude trvat. Co však vieme, je to, že predchádzajúca doba
medziladová sa zacala asi 130-tisíc rokov pred Kristom a trvala 13-tisíc rokov, takže je
možné, že tá naša už „nadsluhuje“.
A teraz ešte horšie správy. Ked nastane ten „obrat“, vôbec nebude postupný. Grónske
ladovce majú pre nás alarmujúce správy. Ked sa mení stav klímy, globálne teploty
poklesnú v priebehu desiatich a možno i menej rokov a zostanú dolu po celé storocia
alebo tisícrocia.
A tou najhoršou správou je, že tento náhly prechod do zimy a sucha je spôsobený
postupným GLOBÁLNYM OTEPLOVANÍM.
Dôkaz, ktorý poskytujú grónske ladovce, je jasný: náhle a velmi rýchle zmeny v
globálnej klíme, známe ako Dansgaard-Oeschgerove udalosti, sa udiali už desiatky ráz.
Možno ak by sme mali k dispozícii ešte niekolko storocí teplých a vlhkých podmienok,
naucili by sme sa o jemných detailoch globálnej klímy dost na to, aby sme oddialili
nasledujúcu zmenu na neurcito. Ale ak sa to „prevalí“ teraz, bude to kalamita pre
všetkých.
Európania, ktorých polnohospodárstvo by odrazu neuživilo ani desatinu ich súcasnej
populácie, by boli zasiahnutí najtažšie zo všetkých, a nikto na Zemi by nevyviazol s
menej než pätdesiatpercentnými stratami.
cast: Ozónová diera
Ozón sa skladá z troch atómov kyslíka (O3), na rozdiel od (O2) , ktorý sa nachádza vo
vzduchu. Je pomerne nestály – rýchlo reaguje s agresívnymi molekulami. Medzi ne
patria napríklad freóny. Tieto chemikálie sa používali v minulosti v sprejoch, hasiacich
prístrojoch ci chladnickách. A uvolnovali sa do ovzdušia, kde retazovou reakciou
spôsobovali znacný úbytok ozónu. Montrealský protokol sa sústredil práve na zníženie
znecistenia ovzdušia chemickými látkami, ktoré nicia ozónovú vrstvu našej planéty.
Ozónová diera nad Antarktídou bola najväcšia v roku 2000. V septembri pred dvoma
rokmi bola jej velkost asi 30 miliónov kilometrov štvorcových, t.j. bola velká takmer
ako Afrika. Po prvý raz v histórii sa znižuje tempo nicenia ozónu agresívnymi
chemikáliami. Ozónová diera nad Austráliou má tento rok o dva milióny štvorcových
kilometrov menej ako vlani a jej hlbka sa zmenšila o dve tretiny.
„Toto je ohromný výsledok pre Austráliu, kde ozónová diera spôsobovala, že vela
škodlivého UV žiarenia sa dostalo až na povrch Zeme a spôsobovalo nárast prípadov
rakoviny kože,“ hovorí výkonný riaditel Austrálskej konzervacnej nadácie Don Henry.
Šéf atmosférického výskumu v austrálskej vedecko-priemyselnej výskumnej organizácii
CSIRO Paul Fraser predpokladá, že k uzavretiu ozónovej diery by malo dôjst v roku
2005 a v roku 2050 by sa mala celá ozónová vrstva Zeme úplne obnovit:„Je to dôkaz
toho, že svetové protokoly fungujú a prinášajú zretelahodné výsledky.“ Vítazstvo
zdravého rozumu však ešte nie je definitívne: existuje ilegálne obchodovanie so
zakázanými látkami a objavujú sa aj nové chemikálie, ktoré okrem svojho prvotného
použitia dokážu úcinne nicit ozónovú vrstvy. Nie sú uvedené v montrealskom protokole,
lebo v tom case ich veda ešte nepoznala. Úspech montrealského protokolu by mal byt
povzbudením pred ratifikáciou dohody z Kjóta (1997), kde sa navrhli dalšie opatrenia
na zníženie znecistenia životného prostredia.
V Kjóte šlo najmä o zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku
globálnemu oteplovaniu. Súhlas s protokolom sa zdráhajú dat napr. Spojené štáty.
Studené pocasie môže byt skutocne nepríjemné. Podla odborníkov práve velmi studené
pocasie v severnej Európe pocas decembra a januára (roku 2000) spôsobilo úbytok
ozónu. Zistili to výskumníci, ktorí pracujú v okolí polárneho kruhu vo Švédsku. Pritom
ozónový štít chráni Zem pred nebezpecným žiarením zo Slnka.
„Ozónová diera je to cisto zvykový názov, niekto si to vymyslel, aby zaujal novinárov,“
hovorí výskumník ozónu Neil Harris. „V odbornom a technickom zmysle ide o úbytok
ozónu v arktických oblastiach. Nie je to také dramatické ako v Antarktíde, ale je to tu a
trápi nás to.“
„V roku 2003 bude ozónová diera nad Antarktídou zrejme rovnako velká, ako sme ju
videli pocas minulých šiestich rokov. Tohtorocné pocasie (2002) je také zvláštne, že
nepredpokladáme, že sa na budúci rok zopakuje,“ hovorí odborník na výskum ozónu
Paul Newman z NASA. cast: Skleníkový efekt
Fosílne palivá vrátane ropy sa vytvorili v dávnej minulosti z organickej hmoty (z
odumretých rastlín a živocíchov) obsahujúcej uhlík. Mnoho miliónov rokov boli ukryté
pod zemským povrchom. Clovek tým, že tieto palivá taží a spaluje spôsobuje emisie
uhlíka vo forme CO2 do atmosféry a narušuje rovnovážnu koncentráciu skleníkových
plynov v nej. Napriek tomu, že zastúpenie týchto plynov predstavuje len jednu tisícinu
objemu atmosféry (21% pripadá na kyslík a 78 % na dusík), skleníkové plyny (Oxid
uhlicitý, metán, Oxid dusíka a vodná para), ktoré sú prirodzené zložky atmosféry, majú
pre nás nesmierny význam.
Ich koncentrácia v atmosfére bola v rovnováhe, pretože v prírode prebiehali len
procesy s prirodzeným kolobehom uhlíka, a tak nedochádzalo k jeho hromadeniu v
žiadnej zložke biosféry. Uvolnovaním stále väcšieho množstva skleníkových plynov
však neustále zväcšujeme schopnost atmosféry pohlcovat infracervené žiarenie.
Narušujeme tak rovnováhu medzi dopadajúcou a vyžarovanou energiou, co má za
následok zvyšovanie priemernej teploty na Zemi. Súcasná koncentrácia CO2 v
atmosfére je o 30% vyššia ako v case pred priemyselnou revolúciou, ktorá odštartovala
proces spalovania fosílnych palív. Tento proces sa stále zrýchluje. V dôsledku ludskej
cinnosti boli približne 2/3 Oxidu uhlicitého v atmosfére nahromadené od obdobia
skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude súcasný trend emisií pokracovat, potom k
zdvojnásobeniu predindustriálnej koncentrácie CO2 v atmosfére dôjde v rokoch
2025-2050.
Problémom je aj životnost CO2 v atmosfére, ktorá je približne 50-200 rokov. Znamená
to, že ak by sa dnes okamžite znížili všetky emisie CO2 na nulu, v roku 2100 by sa v
atmosfére nachádzala stále ešte polovica emisií CO2 pochádzajúca z ludskej cinnosti.
Podla mnohých svetových klimatológov zmeny v zložení atmosféry spôsobené
clovekom pravdepodobne už prispeli k pozorovanému nárastu teploty na Zemi za
posledných 150 rokov. Rok 1997 bol podla amerického úradu National Oceanic and
Atmospheric Administration z hladiska povrchovej teploty kontinentov najteplejším
rokom tohto storocia. Priemerná celosvetová teplota v tomto roku dosiahla 16,9 st.
Celzia , co je o 0,4 stupna viac ako je priemer z obdobia rokov 1961 až 1990. Teploty
na pevnine síce v roku 1997 neprekonali rekord z roku 1990, ale k absolútnemu
rekordu prispela teplota nad oceánmi a výrazné zvýšenie úcinku El Nino (zohrievanie sa
širokého prúdu oceánu). Súcasne tento úrad oznámil, že 9 z uplynulých 11 rokov bolo
najteplejších od doby, odkedy sa priemerná celosvetová teplota vôbec meria.
Devätdesiate roky sa súcasne stali najteplejším obdobím v histórii týchto meraní.
Oteplovanie atmosféry postupuje dalej.
Podla meteorologických záznamov bol júl roku 1998 najteplejším mesiacom v histórii a
poukazuje na trvalý proces globálneho oteplovania. Toto konštatovanie vyhlásil vo
Washingtone viceprezident USA Al Gore. Navyše dodal, že ”už nie je možné ignorovat
fakt, že sa nieco deje. To nieco sa volá globálne oteplovanie”. Problematika globálnych
klimatických zmien pravdepodobne ovládne svetové dianie v budúcich desatrociach.
Prehlásenie velkej väcšiny svetových klimatológov je jasné: ak ludstvo radikálne
neobmedzí emisie skleníkových plynov do atmosféry, speje do obrovských problémov.
Pokial bude zvyšovanie emisií pokracovat súcasným tempom, priemerná teplota na
Zemi by sa mohla zvýšit asi o 1 st. Celzia za necelých 30 rokov. Odvtedy co clovek
chodí po Zemi, sa rýchlost oteplovania ani len nepriblížila k tak vysokým hodnotám. Aj
ked 1 st. Celzia sa môže zdat málo, z hladiska celosvetovej klímy je to dramatické
oteplenie, ved priemerná teplota na Zemi pocas poslednej doby ladovej (pred asi
12000 rokmi kedy ladovec pokrýval väcšiu cast Európy) bola len o 3 až 5 st. Celzia
nižšia ako je v súcasnosti. Analýzami regionálnych zmien klímy bolo možné potvrdit
celkový trend. Globálne oteplovanie je nehomogénny jav - severný a južný pól sa
oteplujú rýchlejšie ako rovníkové oblasti, pricom kontinenty sa oteplujú rýchlejšie ako
oceány.
V roku 1995 Národné Klimatické Dátové Centrum USA oznámilo, že z analýzy pocasia v
USA za niekolko desatrocí vyplýva, že teplotné a zrážkové extrémy sú ovela castejšie v
poslednom období ako to bolo v minulosti a sú v zhode s nárastom koncentrácie
skleníkových plynov v atmosfére. Vedci tvrdia, že nastávajúce obdobie rýchlych
klimatických zmien bude znacne nepredvídatelné. Globálna aj lokálna klíma sa môže
menit náhle a nebezpecne. Na základe posledných štúdií sa predpokladá, že tak ako
bude narastat priemerná teplota Zeme budeme svedkami stále väcšieho výskytu
záplav, nicivých búrok, sucha, požiarov a velkých teplotných výkyvov. Podla mnohých
klimatológov je oteplovanie atmosféry už dnes prícinou záplav a uragánov, ktoré stále
castejšie postihujú viaceré krajiny sveta. Teplejšie podnebie a teplejšie moria
spôsobujú väcšiu výmenu energie a klúcovou mierou prispievajú k vzniku tropických
cyklónov, tornád a silných búrok. Tieto väzby neboli definitívne potvrdené, ale posledný
vývoj pocasia na Zemi nasvedcuje, že silné búrky sú dnes ovela bežnejšie, ako boli v
minulosti. Podla niektorých meteorológov nárast teploty morí o 3 až 4 stupne ako
vyplýva z atmosferických modelov, môže spôsobit nárast nicivého potenciálu hurikánov
až o 50 % a vyvolávat pravidelné búrky, v ktorých rýchlost vetra bude dosahovat aj
350 km/hod. Zdroje: internet- www.sme.sk, www.google.sk.
________________________________________ __________________________
Zdroje: