Anglická romantická literatúra rozvinula črtu búrliváctva, krajného individualizmu a boja za slobodu národov.
George Gordon Byron vytvoril poéziu, ktorá bola výrazom úsilia po zmene vzťahu človeka k človeku. Básnik chcel, aby sa každý mohol vyvíjať slobodne. Z nemožnosti uskutočniť tento vysnívaný ideál vzniká hrdinov svetabôľ, ktorý sa premieňa na túžbu utiecť z tohto svete, ale súčasne aj odhodlanie zúčastniť sa národných oslobodzovacích bojov.
22.01.1788 (Londýn) – 19.04.1824 (Missolonghi- Grécko)
- anglický básnik, revolučný romantik
- pochádzal z chudobnej a rozvrátenej aristokratickej rodiny (syn márnotratného kapitána Johna B. a Catherine Gordonovej)
- rodičia nežili spolu; otec umrel už 1791, Byron žil s matkou v Škótsku
- ako 10- ročný získal dedičstvo a titul, keď vzdialený príbuzný padol v boji na Korzike
- od narodenia bol chromý, elegantného mládenca však ženy obdivovali
- študoval v Harrowe a na Trinity College v Cambridgei
- Juvenílie (neskôr známe ako Hodiny nečinnosti)
- Anglickí bardi a škótski recezenti
- 1809-1811 cestoval po zahraničí; navštívil Portugalsko, Španielsko, Grécko a Levantu
- po návrate zaujal miesto v parlamente a ako člen snemovne lordov obhajoval robotníkov a ludditov (rozbíjačov strojov)
- Pieseň pre ludditov (Song for the luddits) – stala sa výrazom protestu robotníkov proti vykorisťovateľom
- 1812 uverejnil prvé dva spevy poémy Childe Harold’s Pilgrimage
- ďalšie 4 roky uverejnil romantické básnické poviedky, “výchovné poémy“:
Džaur, Nevesta z Abydu, Korzár a Lara; zbierku krátkych lyrických básní Hebrejské melódie, poémy Parisina a Obliehanie Korintu
- 1815 sa oženil s A.I. Milbankovou, ktorá sa s ním zakrátko rozišla
- zatrpknutý úzkoprsosťou odchádza z Anglicka a už sa ta nikdy nevracia
- Putuje po Švajčiarsku, potom odchádza do Benátok a prechodne býva aj v Ravenne, Pise a Janove ako aj v iných talianskych mestách
- dokončil Childe Haroldovu púť a napísal ešte množstvo diel
Básnika často kritizovali za morálne poklesy; jeho poézia mala veľký vplyv na eur. Romantické hnutia. Burcovala proti politickej, náboženskej i morálnej pretvárke a uchvacovala novosťou orientálnej scenérie, romantizmom, nezlomnou slobodomyselnosťou, expresívnosťou a ľahkou plynulosťou verša.
Byronove telesné pozostatky previezli do Anglicka Putovanie Childa Harolda
- autobiografická poéma s dojmami z jeho ciest po európskych krajinách
- Putovanie začal písať potom, keď precestoval Portugalsko a časť Grécka, dostanúc sa až do Janiny
- je nepochybné, že základný životný pocit je totožný so životným pocitom básnikovým
Childe Harold opúšťa svoje rodné Anglicko a vydáva sa na púť po európskych krajinách. Kade chodí, tam buď objavuje stopy nedávnych bojov (Španielsko), alebo je svedkom príprav na boje (Talavera, Albuera). Kriticky sa stavia k prostrediu, ktoré nachádza hneď v prvej krajine, ktorou je Portugalsko- úplne dopodrobna tam opisuje špinu v akej tam ľudia žijú- je tým úplne až znechutený. Španielsko je už však o niečom inom- obdivuje počin dievčiny, Augustíny, ktorá zaprela slabosť svojho pohlavia a preslávila sa mnohými hrdinstvami pri obrane Zaragózy. V poslednej tretine prvého spevu vzdáva hold Parnasu, obydliu múz. Nenachádza potešenie v býčích zápasoch. Dejiskom druhého spevu je Grécko. Nachádza kus nefalšovaného Orientu. Zamýšľa sa nad relatívnou hodnotou náboženstva- akéhokoľvek. V Aténach obdivuje stopy po barbarskom obdive antického staviteľstva. Cestuje prevažne na lodi a tak objavuje krásy mora.
Medzi prvými dvoma dielmi a pokračovaním uplynuli iba štyri roky, no pre básnika to najbúrlivejšie obdobie. V ďalších dieloch pokračuje so svojím putovaním, svojími úžasnými opismi prírody (ktoré sa mi asi najviac páčili, pretože boli také iné ako tie obvyklé v dielach, ktoré som už čítal). Po formálnej stránke- dielo je rozdelené na : venovanie s názvom Ianthe a na ďalšie štyri spevy. Každý zo spevov je rozdelený na deväťveršové strofy s rýmom a b a b c d c d d.
Je použitých množstvo básnických prostriedkov – epitetony, archaizmi, prirovnania, perzonifikácie, metafory a množstvo ďalších. Je to rozprávanie s jednou dejovou líniou ku ktorej sú popripájané rôzne výpadky do histórie na upresnenie niektorých skutočností, ktoré by sme mohli označiť ako nejaké vedľajšie dejové línie. Jazyk nie je žiadny extrémne ozdobný, normálne umelecký .
Kniha sa mi celkom páčila, taký dobrý bedeker z nejakej cestovnej kancelárie aj so štipkou histórie (tej nie je nikdy dosť)