Hudbu začal študovať ako osemročný. Otec nechcel, aby sa jeho syn dal na hudobnú kariéru, chcel z neho mať právnika. Do roku 1702 sa Händel vzdeláva v hudbe pod vedením Zachowa. Začína tiež študovať právo na univerzite v Halle, ale po roku prerušuje štúdium a venuje sa výlučne hudbe. Odchádza do Hamburgu, kde sa vtedy schádzali najvýznamnejší majstri organovej hry. Najhlavnejšou príčinou toho, že sa rozhodol pre Hamburg, bol ale Händlov záujem o opernú činnosť Keislera. Händel sa stáva druhým huslistom v jeho orchestri a prejavuje sa ako skvelý čembalista. Náhoda umožňuje mladému hudobníkovi skladateľský štart: Keiser znechutený priatou témou opery a tlačený termínom, zveruje Händlovi jej napísanie. Tak vzniká roku 1705 Almira – skladateľský debut korunovaný veľkým úspechom. V nasledujúcom roku odchádza Händel do Talianska. Takzvané Talianske obdobie (1706-1709) je veľmi významné pre jeho umelecký rozvoj. Nadväzuje priateľské styky s najvýznamnejšími talianskymi skladateľmi. Osvojuje si technické a štýlové výdobytky talianskej hudby. Navštívil Florenciu, Rím, Neapol aj Benátky. Jeho opera Agrippina, kantáty: Lucrezia, Apollo a Dafné, mu získali veľké uznanie a slávu. Okrem toho ho pokladajú za jedného z najväčších virtuózov hry na čembale a organe.