Geologická stavba mesta Prešov

Geologická stavba mesta Prešov
Geologické pomery podložia mesta Prešova sú pestré a zaujímavé, avšak ochudobnené
o staršie geologické cleny.Najstaršie horninz na tomto území sú tretohorné. Tretohory
sú na území Prešova zastúpené jednak súvrstviami paleogénu, ktorý tvorí rozsiahlejšie
územie západne v Šarišskej vrchovine a je oddelené výrazným zlomom od mladšej,
neogénnej výplne, Košickej kotliny. Paleogénne súvrstvia sú tvorené pieskovcami a
ílovcami, vzhladom na starší vek sú viac spevnené. Vznikli ako produkty usadzovania v
dávnych moriach.
V kotline Košickej, ktorej je Prešov súcastou, dominuje riecna sedimentácia.
Sedimentárna, resp. vulkanicko - sedimentárna výpln leží diskordantne na starších
západokarpatských jednotkách. Stupen tektonického porušenia je podstatne menší, než
tektonické porušenie fundamentu.
Najstaršie uloženiny neogénu v tejto oblasti sú morské. sú to najmä pieskovce, ílovce,
sliene a vložky ryolitových tufitov, ktoré sú miestami zmenené na bentonity (okolie
Prešova). Toto more nemá trvalý charakter a rozpadá sa na množstvo lagún, v ktorých
sa zrážajú vrstvy sadrovca, kuchynskej soli a solnonosných ílov ( Solivar pri Prešove).
Lagunárne solnobanské súvrstvie obsahuje sivé íly s kamennou solou, sadrovcom a
anhydrytom, hrubé 250 - 400 m.
Neogénne horniny sú tvorené ílmi a pieskami s vrstvickami soli, prípadne i hnedého
uhlia. Vznikali v plytkom mori, prípadne na brehoch lagún, ktoré sa tu vtedy
nachádzali. V neogéne prebiehala tiež v bezprostrednom okolí mesta i vulkanická
cinnost, ktorá dala vzniknút rozsiahlejším sopecným pohoriam ( Slanské vrchy ) na
východe, severne od mesta ostali po nej izolované sopecné komíny, pozostávajúce
prevažne z utuhnutej lávy ( andezity) alebo sopecného prachu, popola a brekcií ( tufy a
tufity).
Po definitívnom ústupe mora pred koncom neogénu vznikali už iba pevninské
sedimenty : riecne štrky, vetrom naviate spraše a sprašové hliny, najmä pocas
chladnejších období v štvrtohorách.
Výstupy hornín na povrch, najmä vzhladom na ich pomerne malú odolnost voci
zvetrávaniu, sú pomerne ojedinelé. Nájdeme ich v zárezoch polných a lesných ciest,
prípadne na miestach, kde sa v minulosti tažili horniny alebo štrk. Odkryvy vznikajú
tiež na miestach výstavby nových budov. Zaujímavostou sú podzemné pivnicné
priestory, ktoré sú do znacnej miery vytesané priamo v materskej hornine, najcastejšie
v rôznych pieskovcoch a ílovcoch.
S paleogénnymi horninami sa stretneme najmä na západnom okraji nivy Torysy, ktorá
ich jednak v minulosti ciastocne podtínala, tiež sa tu vyskytovali a vyskytujú umelé
odkryvy.
Priamo v meste sú odkryté pieskovcové lavice v zákrutách cesty na prešovskú Kalváriu,
dalej v zárezoch výmolov, ktorými vedú cesty do záhradkárskych kolónií nad zimným
štadiónom. Južnejšie je niekolko zaniknutých lomov ( Pod kamennou banou) približne
nad novomestskou halou, dalej až po Hanisku v záreze cesty. Všade vidíme dobrú
vrstevnatost, ílovce a pieskovce sú približne v rovnováhe. Súvrstvia sú málo zvrásnené
a ich poloha najcastejšie blízka vodorovnej alebo sú iba mierne (do 30° ) sklonené.
Severnejšie sú dobré odkryvy pod Bikošom, v blízkosti strelnice. Odkryvy v neogénnych
súvrstviach sú zriedkavé. Možno sa s nimi stretnút vo výkopoch stavieb na sídlisku
Sekcov a Šváby, východnejšie v zárezoch potokov stekajúcich zo Slanských vrchov (
okolie Stavenca). Profil neogénnym slienovým súvrstvým ( tzv.šlír ) je dobre viditelný
na mieste bývalej prešovskej tehelne. Známa je tažba solí z týchto súvrství na Solivare
v minulosti, prístupná je šachta Leopold. Dnes tažba prebieha na návrší nad sídliskom
Sekcov formou tzv. lúhovacích vrtov, do ktorých sa vhána voda a z vrstiev vyteká solný
roztok.
Sopecné horniny sa na mieste svojho vzniku nachádzajú v dobre prístupných
odkryvoch , najmä vo funkcných, alebo opustených lomoch. Vo vlastnom meste sa s
vulkanickým materiálom môžeme stretnút iba v premiestených polohách , napr. ako
tzv. "macacie hlavy"- dláždenie námestia pred kostolom sv. Mikuláša a inde.
Z kvartérnych sedimentov sú štrky a piesky uložené v rôznych mocnostiach na riecnych
nivách. naúzemí meesta je to niva Torysy, kde sa so štrkmi môžeme stretnút iba na
výkopoch a niva Sekcova, terasy tvoria i cast vlastného mesta. Zaujímavé sú tiež
štrkovité usadeniny náplavových kuželov, ktoré zasahujú do okolia Solivaru a sídlisk
Sekcov a Šváby, pozostávajú najmä z väcších okruhliakov andezitov.
V zhrnutí :
Cast mesta západne od hlavného zlomu tvorí sedimentárny vnútrokarpatský paleogén
obsahujúc pieskovce, vápnité ílovce, lokálne zlepence z obdobia lutét v oligocéne.
centrum mesta a dalj na sever a juh prevažujú ílovce, pieskovce, tufity, pestré a
uholné íly, v menšom uhlie, zlepence, brekcie, organodetritické vápence, z obdobia
egenburg.Východnú cast mesta tvoria sivé pestré ílovce, siltovce, pieskovce, zlepence,
štrky, brekcie, evapority, tenké sloje uhlia, z obdobia karpatu.
Napokon pokryv všetkých spomínaných útvarov tvoria rôzne hliny, ktorých podstatná
zložka je casto eolická. Sú to spraše a sprašové hliny, ktoré sa lokálne v minulosti tažili
a využívali na výrobu tehál.
________________________________________ __________________________
Zdroje: