Geografia cestovného ruchu - Hornonitriansky

Geografia cestovného ruchu - Hornonitriansky
región
Cestovný ruch je súbor aktivít v príslušnom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ludí
súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska. Bez rozdielu, ci dôvodom tohto
cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnost.
Kedže cestovný ruch je jednou z ekonomických aktivít cloveka, rozvíja sa popri
geografii polnohospodárstva, geografii priemyslu, geografii dopravy aj geografia
cestovného ruchu ako osobitná špecializácia humánnej geografie.
Humánna geografia študuje zákonitosti socioekonomickej casti geosféry, v ktorej sa
špecializovali odvetvia skúmajúce ekonomické aktivity cloveka, obyvatelstvo, sídla,
politické systémy a iné.
Mojím vybraným regiónom je Hornonitriansky región – oblast, ktorej os tvorí rieka
Nitra, prameniaca pod najvyšším vrchom tejto oblasti – Klakom (1 351 m). Hlavnými
centrami cestovného ruchu tejto oblasti sú Bojnice, Nitra a Topolcianky.
Z hladiska kategorizácie regiónov cestovného ruchu Slovenskej republiky patrí
Hornonitriansky región do III. kategórie – región cestovného ruchu s regionálnym
významom, má celorocne priaznivé podmienky na krátkodobú rekreáciu a turistiku a
jeho nosnými funkciami sú: - poznávací cestovný ruch,
- kúpelný cestovný ruch,
- turistický cestovný ruch.
Bojnice ležia cca 3 km od Prievidze a s okresným mestom sú spojené mestskou
hromadnou dopravou. Bojnice sú charakteristické predovšetkým zámkom, kúpelmi a
zoologickou záhradou. Ich existencia je známa už v 6. storocí. Prvá písomná zmienka o
hrade je z roku 1113. Stojí na rozlahlej travertínovej kope. K najznámejším užívatelom
a vlastníkom hradu patrili Matúš Cák Trenciansky, Nofriovci, Korvínovci, Zápolskovci,
Turzovci. V roku 1644 získali Bojnický hrad na takmer 300 rokov Pálfiovci. Posledný
šlachtický majitel gróf Ján Pálfi prestaval v rokoch 1889 až 1912 hrad pod heslom „Na
pamiatku zašlej slávy“ na postromantické šlachtické sídlo v neogotickom štýle. Gróf Ján
Pálfi bol velkým milovníkom umenia a zberatelom starožitností. K najznámejším
umeleckým predmetom z jeho pozostalostí patrí Bojnický oltár. Je to dielo talianskeho
maliara Narda di Cione z polovice 14. storocia. Od roku 1950 je v zámku múzeum. V
roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zámok pocas roka ponúka svojim návštevníkom denné prehliadky, nocné prehliadky s
duchmi a strašidlami, LUX IN TENEBRIS – multimediálne predstavenie z dejín
Bojnického zámku, Medzinárodný festival duchov a strašidiel, vo februári Valentínsky
víkend, v júni Rozprávkový zámok, v septembri Rytierske dni, od Mikuláša do Troch
králov Vianoce na zámku a v priebehu celého roka výstavy a koncerty.
Bojnice sú známe svojimi kúpelmi s liecivými termálnymi pramenmi využívanými už od
16. storocia. História kúpelov je po stárocia spojená s Bojnickým zámkom, do panstva
ktorého pramene patrili. V kúpeloch sa liecia choroby pohybového ústrojenstva,
nervové choroby a choroby z povolania. Má blahodarný vplyv na reumatické problémy.
Pri liecbe sa využívajú termálne vody – teplota pramenov je od 28 – 52 °C, žriedlové
bahno z pramena Jazero a dalšie úcinné liecebné metódy. V blízkosti kúpelov sa
nachádza aj termálne kúpalisko Cajka.
Zoologická záhrada leží v krásnom prostredí v susedstve Bojnického zámku. Areál je
ciastocne svahovitý, zalesnený, s volnými lúkami. Má rozlohu 42 ha, expozicná cast 20
ha. Rocne navštívi zoologickú záhradu okolo 400 tisíc návštevníkov zo Slovenska i zo
zahranicia. Zoologická záhrada spolu chová 277 druhov zvierat a 2 685 jedincov.
Špecializuje sa na chov bežcov, rysov európskych a horských kôz. Spolupracuje v 18
európskych záchovných programoch. Chová 23 ohrozených druhov Cervenej knihy
IUCN a 41 ohrozených druhov fauny Slovenskej republiky.
Druhým centrom Hornonitrianskeho regiónu je Nitra s historickým hradom. Nitriansky
hrad je najvýraznejšou a najcennejšou pamiatkou Nitry, vypínajúci sa na skalnom
vršku obtekanom riekou na úpätí Zobora. Hrad je pamätníkom mnohých storocí, viažu
sa k nemu významné historické, politické a spolocenské udalosti a ako jeden z mála
slovenských hradov, napriek castým pohromám, si zachoval sídelný funkcný ráz až do
našich cias a nezmenil ani svoj architektonický vzhlad získaný v 17. storocí. Hrad v
dnešnej podobe je výsledkom stavitelskej a umeleckej cinnosti niekolkých storocí.
Skladá sa zo štyroch samostatných castí odlišného charakteru, stmelených v
nedelitelný celok: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre
zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou do vnútorných
priestranstiev hradu. Podla najnovších archeologických výskumov hradný kopec bol
osídlený už v 9. storocí, avšak výstavba kamenného hradu spadá do obdobia zániku
Velkej Moravy.
Tretím centrom Hornonitrianskeho regiónu sú Topolcianky so zámkom. Na mieste
terajšieho zámku bol pôvodne postavený kamenný dom, ktorý bol prestavaný a
dostavovaný podla lubovôle jednotlivých majitelov, až získal dnešnú podobu.
Posledným majitelom kaštiela velkostatku bola rodina Habsburgových. V rokoch 1923
až 1951 bol letným sídlom prezidentov republiky. V klasicistickom krídle je umiestnené
múzeum nábytku, obrazov a iného historického zariadenia.
Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Z hladiska existujúcich druhov cestovného ruchu sa v Hornonitrianskom regióne
realizuje domáci cestovný ruch a aktívny zahranicný cestovný ruch. V regióne využívajú
služby cestovného ruchu okrem návštevníkom z celého Slovenska, aj miestni vidiecki
obyvatelia, lebo súcasná financná situácia im to umožnuje vzhladom k tomu, že tento
región poskytuje možnosti zamestnanosti. V okolí Bojníc sú to Hornonitrianske bane,
Novácke chemické závody, Slovenské elektrárne – Elektrárne Nováky a dalšie podniky.
V okolí Nitry sa obyvatelstvo viac orientuje na polnohospodárstvo a v Topolciankach je
významný Národný žrebcín, Vinárske závody a Mykoprogres – šampinonáren. V
Topolciankach turisti vyhladávajú okrem zámku aj Národný žrebcín, kde si môžu
prehliadnut zrekonštruovaný žrebcín a chov koní a prehliadku Vinárskych závodov
spojenú s ochutnávkou vín v novovybudovanej pivnici.
V Hornonitrianskom regióne sa rozvinul aj aktívny zahranicný cestovný ruch, hlavne
príchodom zahranicného kapitálu na Slovensko. Zahranicní majitelia spolu so svojimi
kolegami a priatelmi prichádzajú spoznávat krásy Slovenska. Väcšina kúpelných hostí v
Bojniciach sú hostia z Rakúska.
Podla dlžky pobytu prevažuje krátkodobý cestovný ruch, výnimku tvoria liecebné
pobyty kúpelných hostí, kde ide o dlhodobý cestovný ruch.
Podla spôsobu úhrady sa realizuje komercný cestovný ruch, ale aj viazaný cestovný
ruch. Liecebné pobyty v kúpeloch sa uskutocnujú prostredníctvom sociálnej poistovne a
zdravotných poistovní.
Podla spôsobu zabezpecenia úcasti sa uskutocnuje v Hornonitrianskom regióne
organizovaný cestovný ruch prostredníctvom cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú
možnosti ubytovania spojené s organizovaním poznávacích zájazdov. Individuálny
cestovný ruch sa uskutocnuje na základe informácií z cestovných kancelárií,
informacných kancelárií, propagacných materiálov, ale aj od svojich kolegov, priatelov
a známych.
Podla vplyvu na prostredie sa cestovný ruch v tomto regióne približuje k udržatelnému
cestovnému ruchu, hlavne vo vztahu k prírode.
V Hornonitrianskom regióne možno nájst i chránené krajinné oblasti Ponitrie a
Strážovské vrchy, ako i štátne prírodné rezervácie Rokoš, Vtácnik, Velká Skala,
Buchlov, Temešská skala, chránené prírodné výtvory ako Sivý kamen, Biely kamen,
Makovište, Koncité, Prielom Belianky, Kobylince, Prepoštská jaskyna, chránené
nálezisko Vyšehradné, ci chránenú prírodnú pamiatku Hradisko.
Z hladiska foriem cestovného ruchu nám Hornonitriansky región poskytuje možnosti:
a) na rekreacný cestovný ruch – poskytnutím dobrého ubytovania, ktorého možností
stále pribúda, dobrej stravy, cistotou, možnostou parkovania, dobrou dopravou. Slúži
na oddych a rekreáciu. Je tu vytvorený rekreacný cestovný ruch vhodný aj pre rodiny s
detmi (Bojnice – ZOO, termálne kúpalisko, Topolcianky – žrebcín, chov koní),
b) kultúrno-poznávací cestovný ruch – v Hornonitrianskom regióne sa nachádza
niekolko pamiatok, múzeí, zaujímavostí, ktoré neustále pritahujú turistov a
uskutocnuje sa tu dostatok kultúrnych podujatí (Nitra – Divadlo Andreja Bagara,
Topolcianky – zámok, Bojnice – zámok a jeho celorocný kultúrny program, Kultúrne
hudobné leto),
c) kúpelno-liecebný cestovný ruch – tento poskytujú práve kúpele Bojnice, kde okrem
liecebného charakteru plnia kúpele aj regeneracnú a rekreacnú funkciu tým, že
poriadajú rekondicné pobyty a pobyty na celkovú regeneráciu síl,
d) športovo-turistický cestovný ruch – zariadenie Športcentrum Bojnice je známe
sústredeniami vrcholových športov v lete i v zime dostatocne vybudovaným areálom na
tieto úcely. Pre pasívnych športovcov je možnost využit v okolí Bojníc Aeroklub letisko
v Prievidzi, Minigolf v Prievidzi, Golfový klub v Koši, Hipocentrum v Prievidzi, Jazdecký
klub v Kocúranoch, viacúcelovú športovú halu v Prievidzi a v Nitre a lyžiarske strediská
v okolí,
e) polovnícky a lovecký cestovný ruch – Lesy SR, Odštepný lesný závod Topolcianky je
známy velkou zvernicou o celkovej výmere 11 131 ha, v ktorej hlavnou zverou je zver
jelenia, pridruženou zver muflonia, danielia, srncia a diviacia. Velmi známa je i zubria
zvernica založená v roku 1958. V roku 1964 bola vyhlásená za chránenú a študijnú
plochu. Možnosti polovníckeho a loveckého cestovného ruchu poskytuje aj Odštepný
lesný závod Prievidza. Záujem o túto formu cestovného ruchu majú aj zahranicní
turisti,
f) kongresový cestovný ruch – je využívaný vo všetkých troch centrách
Hornonitrianskeho regiónu, a to v Bojniciach najmä lekárskymi a farmaceutickými
firmami v novo-vybudovanej kongresovej sále v centre Bojníc, v Topolciankach
kultúrnymi pracovníkmi v priestoroch zámku a v Nitre tuzemskými aj zahranicnými
firmami, najmä v súvislosti s termínmi konania výstav na Výstavisku Agrokomplex.
Z hladiska perspektívnych foriem cestovného ruchu má Hornonitriansky región
predpoklady na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Nachádzajú sa tu vidiecke sídla,
kde by mohli mestskí a zahranicní návštevníci spoznávat naše tradície, zúcastnovat sa
na dianí na vidieku a vzájomne sa zbližovat mestské a vidiecke obyvatelstvo (napr.
obce v okolí Nitry, kde je rozvinuté polnohospodárstvo; Vyšehradné, Tužina, Malinová).
K dalšej forme perspektívneho cestovného ruchu patrí incentívny cestovný ruch, lebo
Hornonitriansky región má zaujímavých majstrov remesiel, napr. pernikárov,
drevorezbárov, keramikárov, maliarky kraslíc. Sú známi aj za hranicami regiónu a tieto
remeslá sú v súcasnosti vzácnostou. Perspektívne je zaujímavý aj športovo-turistický
adrenalínový cestovný ruch, ktorý v tejto oblasti nie je rozvinutý. Je urcený pre
mladých a solventných klientov.
Hornonitriansky región poskytuje svojimi možnostami celorocný cestovný ruch a pre
stredne solventných návštevníkov.
________________________________________ __________________________
Zdroje: