G.Berkeley

Narodil sa v Írsku, študoval teológiu, ktorej ostal po celý život verný. Na univerzite v Dubline sa oboznámil s Descartovými a Newtonovými spismi a s Lockovou rozpravou, ktoré ho ovplyvnili. Stal sa kazateľom írskeho miestodržiteľa, bol viackrát na cestách po EU aj v Amerike. Stal sa biskupom anglikánskej cirkvi v južnom Írsku. Zomrel 23. januára v Oxforde.

Vo svojej filozofii útočil proti ateizmu a materializmu z otvorene náboženských pozícií čo ho doviedlo k jeho teologizujúcemu subjektívnemu idealizmu. Hlavné myšlienky vyjadril už v denníku zo študentských čias a v svojom diele O základoch ľudského poznania, rok pred jeho uverejnením vyšlo psychologicko-filozofické dielo Rozprava o novej teórii videnia- hlavný podiel na vzniku priestorového videnia má hmat aj keď sa zdá že to pripadá zraku. Priestor sa učíme vnímať skúsenosťou. Z gnozeologického hľadiska je dôležité, že hmatané predmety, ktoré sa vraj domnievame existujú nezávisle od nás, redukuje B. len na pocity.

Dielo Tri dialógy medzi Hylasom a Filonom- boj proti skeptikom a ateistom

Alciphron čiže dôsledný filozof- obhajuje kresťanské náboženstvo

Siris- vyúsťuje v mystiku
FILOZOFIA

chcel vyvrátiť materializmus a deizmus, dokázať jeho neobhájiteľnosť a praktickú škodlivosť, argumentáciu hľadal v empirizme


materializmus možno najúčinnejšie vyvrátiť tak, že preukážeme neudržateľnosť jeho základného pojmu = HMOTA


proti všeobecným pojmom, hlavne proti hmote vystupuje ako nominalista: keďže zmyslami sa zmocňujeme iba jednotlivého, všeobecné pojmy nemajú ekvivalent v zmyslovej skúsenosti. (pr. Pojem trojuholník osebe nejestvuje, je iba pravouhlý, tupouhlý a iné)


pojem hmota je natoľko všeobecný a abstraktný, že mu v skutočnosti nič nezodpovedá


prístup k existencii sveta mimo nášho vedomia rozvíja na základe problematiky ktorú rozpracoval Locke (problém do akej miery obsah našich ideí odráža kvality vonkajšieho sveta- hovorí o primárnych kvalitách- sú odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí napr.rozmer, tvar.Sekundárne kvality- nemôžeme pripísať veciam, lebo vznikajú v procese vnímania)


B. radikálne spochybnil existenciu primárnych kvalít, hovorí že všetky kvality sú sekundárne, celý obsah nášho vedomia je založený na subjektívnej skúsenosti


Ak hovorí o veciach má na mysli iba obsahy nášho vedomia, idey, ktoré ho tvoria


Nemá zmysel hovoriť o niečom mimo nášho vedomia „ Byť znamená byť vnímavý“(esse est percipi)= uznáva iba vlastné „ja“ od ktorého závisí uznanie javového sveta®solipsizmus


Bol to iba prostriedok v boji proti materializmu, poprel ním objektívnu existenciu teda aj Boha


Tieto paradoxy využil na dokončenie svojej filozofie, na dôkaz nevyhnutnosti Boha, hovorí že všetky tieto paradoxy sa odstránia uznaním „univerzálneho vnímateľa“ BOHA, ktorý do vedomia každého vkladá rovnaké idey a tým zaručuje existenciu vonkajšieho sveta aj iných ľudí