Fyzikálne podmienky práce

Fyzikálne podmienky práce
tvoria mikroklimatické podmienky, osvetlenie, hluk a farebná úprava pracoviska.

 Mikroklimatické podmienky (teplota, vlhkosť, čistota a prúdenie vzduchu, teplota okolitých plôch a predmetov na pracovisku).

Vyjadrenie súhrnej hodnoty uvedených podmienok pri stanovení tepelných podmienok sa nazýva efektívna teplota.
Teplota vzduchu na pracovisku má byť taká, aby nenarúšala tepelnú rovnováhu pracovníka. Narušenie tepelnej rovnováhy negatívne ovplyvňuje termoregulačné procesy pracovníka – organizmu spôsobuje nadmerné potenie, alebo sa bráni úniku tepla uzatvorením pórov. V dôsledku toho sa zvyšuje únava, zhoršuje vnímavosť, pozornosť, flexibila myslenia, čo sa prejavuje v rozhodovacích procesoch, vo výkonnosti a v kvalite práce. Tepelná produkcia organizmu závisí na fyzickej námahe, telesnej konštitúcii, hmotnosti, výške atď.
Zistilo sa, že hranice tepelnej pohody v lete sú + 20,6 C až + 22,8 C. V zime + 18,3 C až 21,1 C. Ženy uvádzali hranicu optima v priemere o 0,5 C vyššiu ako muži. Starší pracovníci (nad 40 rokov) uvádzali tiež hranicu optima o + 0,5 C vyššiu ako mladšie osoby
Podľa produkcie tepla, ktoré vzniká pri výrobnom procese, rozdeľujeme pracoviská na:
- studené prevádzky (produkcia tepla je nižšia ako 83,60 kj/m3),
- teplé (produkcia tepla je vyššia ako 83,60 kj/m3),
- horúce (produkcia tepla presahuje 418 kj/m3).

Vlhkosť vzduchu na pracovisku je daná %-tom množstva vodnej pary pri určitej teplote vo vzduchu v danej prevádzke. Relatívna vlhkosť vzduchu je daná %-tom najväčšieho možného množstva vodnej pary vo vzduchu. Priemerná hodnota vlhkosti je 30-70%.

Prúdenie vzduchu je bezpodmienečné v prevádzkach s vysokou koncentráciou škodlivých exhalátov. Dôležitá je rýchlosť prúdenia vzduchu. Najpriaznivejšia rýchlosť prúdenia v uzatvorenej prevádzke je 0,3 m/s. Ak rýchlosť prúdenia neprekročí 2 m/s, môže ju pracovník pociťovať negatívne. Pri rýchlosti nad 6 m/s už vzniká prievan, ktorého následkom sú bolesti hlavy, zníženie pozornosti, zápal zmyslových orgánov – čím je ovplyvnená kvalita vnímania, pozornosť, procesy zapamätávania.

Psychológovia odporúčajú zavedenie rôznych technicko-organizačných opatrení na udržanie mikroklimatických podmienok:
- skrátenie pracovného času, zavedenie pružnej pracovnej doby,
- zaradenie viacerých pracovných prestávok,
- zmenu technických prostriedkov na zlepšenie mikroklímy,
- dodržiavanie psychohygieny pracovníkov.


 Osvetlenie je veľmi významným faktorom pracovného prostredia, ktoré bezprostredne ovplyvňuje výkon a výkonnosť. Vyjadruje množstvo svetla na danú plochu.
Zrakové ústrojenstvo je priamo spojené s centrálnym nervovým systémom a únava zraku sa vždy prejaví na celkovom psychickom stave organizmu. Osvetlenie má vplyv na spokojnosť, zdravie, úrazovosť atď. Preto je podmienkou optimálny svetelný režim, tzn. ide o vytvorenie optimálnej zrakovej pohody a zabránenie zrakovej únave. Je potrebné rešpektovať pri tom náročnosť práce na zrak, motoriku, na polohu miesta.
Vzťah medzi zmenou osvetlenia a produktivitou práce potvrdili viaceré výskumy. Viteles uvádza príklad, že v práčovni bolo zvýšené osvetlenie zo 16,2 luxov na 97,2 luxov. Výkon sa po tejto zmene zvýšil o 17%.
Zrakové vnímanie je ovplyvňované intenzitou denného svetla, pre ktoré je charakteristická kolísavosť. Intenzita svetla sa mení v priebehu dňa, ročného obdobia, klimatických podmienok. Často je preto nutné dopĺňať denné svetlo svetlom umelým. Aplikovať je možné celkové umelé osvetlenie, miestne umelé osvetlenie alebo kombinované umelé osvetlenie (používa sa najčastejšie).

Z hľadiska osvetlenia je dôležitá:
- optimálna intenzita osvetlenia – zakotvená v ČSN 360046,
- plasticita osvetlenia – je daná stupňom tienivosti, t.j. podielom zatienenia a plného osvetlenia. Uvádza sa, že optimálny pomer je 80% osvetlenia pochádzajúceho z priameho zdroja a 20% osvetlenia pochádzajúceho zo zdroja nepriamo (napr. odraz svetla od stien),
- rovnomernosť osvetlenia – ide o pomer medzi osvetlením pracovnej plochy, pracovného miesta a osvetlením celkového prostredia (pozadia). Vplýva naň druh, počet, umiestnenie a odrazovosť svietidiel a prostredia,
- stálosť osvetlenia – znamená konštantnú intenzitu osvetlenia a je ovplyvnená kolísaním svetelného toku (zmeny napätia v sieti),
- farba svetla – má psychologický účinok, napr. červená a žltá farba osvetlenia vyvoláva pocit tepla, modré a zelené svetlo navodzuje pocit chladu. Dôležitosť farby svetla stúpa v závislosti od typu farebnosti pracovného materiálu,
- zabránenie oslneniu. Dochádza k nemu pri intenzívnom vystavení sietnice oka nadmernému jasu, ktorý znemožní oku adaptovať sa.