Francúzsko

História:
Francúzsky štát sa formoval už v 10.storocí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V takzvanej storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky državia na európskom konti­nente.
Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storocia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centrali­zovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoločnosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu.
Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komuny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou.
Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúčastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podieľalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej republike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Československo napospas hitlerovskému
Nemecku.
Dňa 3.9.1940 vypovedala Francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojska severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska.
Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti.
Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku 1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá
významnú úlohu v európskej i svetovej politike.
Od roku 1949 je členským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastne jadrové zbrane. Je členom EHS, Európskeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácii. V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. pravicová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto kurze nepokračuje.

Povrch:
Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Velhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske tredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy
sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogezy. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme. Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ.

Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov je 57 800 000 obyvateľov. Národnostne je Francúzsko jednotné, až 90% obyvateľov sú Francúzi. Národnostné menšiny sú málo početné a žijú v okrajových oblastiach krajiny. Sú to najmä Baskovia, Flámi, Nemci a Bretónci. Vo Francúzsku žije asi 5 mil. cudzincov, najmä Talianov, Španielov, Alžírcov, Portugalcov, Maročanov, atď.

Podnebie:
Severozápadné Francúzsko má prímorskú klímu, ktorá je ovplyvnená teplým Severoatlantickým prúdom. Východné Francúzsko má chladnejšie zimy a teplejšie letá, ktoré sú chudobné na zrážky. Juh krajiny sa teší horúcim letám bez zrážok, zimy sú mierne a často daždivé. V blízkosti západného pobrežia sa ročná nameraná hodnota spadnutých zrážok pohybuje nad 80 cm. Vo východnej časti krajiny môže byť nižšie ako 60 cm. Klíma v horách je chladnejšia a vlhšia, úhrn zrážok presahuje 100 cm. V zime väčšina týchto zrážok spadne v podobe snehu.

Poľnohospodárstvo:
Až do 2. svetovej vojny malo Francúzsko s výnimkou priemyselných centier vidiecky charakter a vynikalo tradičnou výrobou prvotriednych poľnohospodárskych produktov, najmä syrov a vín. Dnes je krajina najväčším producentom poľnohospodárskych produktov v Európe. Asi 54 % z celkovej rozlohy štátu je využívaných na poľnohospodárske účely. Z toho 34 % je orná pôda. Rastlinná výroba za živočíšnou mierne zaostáva. Chová sa najmä hovädzí dobytok (Bretagne, Basse-Normandie, západná časť Pais de la Loire, Poitou-charantes, Limousin, Auvergne, Rhone-Alpes, Franche-Comte a sever Champagne-Ardenne), ale aj ovce (časť Aquitaine pri hraniciach so Španielskom, juhozápad regiónu Rousillon, Provence-Alpes-Cote d'Azur, Centre) a ošípané (územie približne medzi mestami Clermont- Ferrand, Lyon a Dijon). Krajina patri k najväčším svetovým producentom mäsa a mlieka a mliečnych výrobkov. Francúzsko využíva aj bohatstvo pobrežných vôd, kde je významný lov tuniakov (Lionsky záliv, sever Biskajskeho zalivu), sledov (východ prielivu La Manche), sardiniek (sever Biskajskeho zálivu) a makrel (juh Biskajskeho zálivu), hoci v porovnaní s ostatnými odvetviami poľnohospodárstva má len doplnkový význam. K najvýznamnejším produktom rastlinnej výroby patrí najmä pšenica (Severofrancúzska nížina), kukurica (juhozápad Francuzska), cukrová repa (Severofrancúzska nížina), ovocie a zelenina. Krajina je po celom svete známa výrobou viína z vinnej révy, ktorá je samozrejme vypestovaná v oblasti jej spracovania (Bordeaux, Bourgogne, Champagne, Cotes du Rhone).

Priemysel:
V priemyselnej vyspelosti je Francúzsko v svetovom rebríčku na štvrtom mieste (za USA, Japonskom a Nemeckom). Dôležitými priemyselnými centrami sú Pariz, Lyon, Bordeaux, Marseille a iné. Tradičnou oblasťou čiernej metalurgie (spracovanie železnej rudy, výroba ocele) je Lorraine. K farebnej metalurgii patrí najmä výroba hliníka.
Krajina je tiež známa výrobou dopravných prostriedkov (lietadla (spolupráca na type Concorde), automobily (Peugeot, Citroen, Renault), lode), obrábacích a textilných strojov, elektrotechniky a
prístrojov určených na vedecké účely. Francúzsko vyniká najmä v energetickom priemysle. V roku 1999
vyprodukovalo 497,26 miliardy kWh elektrickej energie. Na dosiahnutí tohto čísla sa zo 75,43 % podieľala jadrová energia, zo 14,39 % vodná energia, z 9,69 % tepelná energia a 0,49 % tvoria ostatne
zdroje. Z tejto energie využila krajina 398,752 mld. kWh, ďalších 68,7 mld. kWh dala na export a priviezla len 5 mld. kWh elektrickej energie.
Veľká časť financií je určená na výskum. Vďaka týmto financiám sa krajina stala priekopníkom vo výrobe vysokorýchlostných vlakov (vo Francúzsku majú názov TGV – Train de grande vitesse) na špeciálne budovaných tratiach. Takisto zaznamenali veľké úspechy v jadrovej energetike, telekomunikačnej (napr. mobilné telefóny Alcatel) a raketovej technike.
Hospodárstvo, ekonomika a doprava:
Vo Francúzsku má najväčší význam súkromný sektor, avšak štát priamo kontroluje až tretinu hospodárskej činnosti. V roku 1999 bol hrubý domáci produkt (HDP) krajiny 1 533 619 miliónov amerických dolárov (USD), z čoho na jedného obyvateľa pripadá priemerne 26 270 USD (SR: 18 206 USD; UK: 19 600 USD; USA: 28 020 USD). Hoci je Francúzsko poľnohospodárskym gigantom Európy s 2. miestom v exporte poľnohospodárskych produktov (za USA), zisk z neho tvorí len 3,3 % HDP. Priemysel tvorí 26,1 % HDP a služby až 70,6 % HDP. Miera inflácie stále klesá. V roku 1994 to bolo 2,1 % a v roku 2000 už len 1,7 %. Tým istým smerom sa uberá aj miera nezamestnanosti. Kým v roku 1994 bolo 12,6 % Francúzov bez práce, v roku 2000 to bolo o 2,6 % menej. Služby zamestnávajú 71 % pracujúcich, priemysel 25 % (z toho napr. ťažobný 0,5 % a spracovateľský takmer 22 %) a poľnohospodárstvo len približné 4 percenta (1997).
Vo Francúzsku je vybudovaných 31 939 km železničnej trate (1998),892 900 km ciest, všetkých pokrytých asfaltovým, resp. betónovým kobercom, 14 932 km vodných ciest (z toho 6 969 km veľmi vyťažených), 24 746 km potrubia na zemný plyn, 3 059 km potrubia na surovú naftu a 4 487 km potrubia na ropu. Významné prístavy: Bordeaux, Boulogne, Cherbourg, Dijon, Dunkerque, La Pallice, Le Havre, Lyon, Marseille, Mullhouse, Nantes, Pariz, Rouen, Saint Nazaire, Saint Malo, Strasbourg a iné. Vo Francúzsku sa nachádza 475 letísk s pokrytými pristávacími dráhami, z toho 14 s viac ako 3 047 m pristávacej dráhy, 30 s 2 438 - 3 047 m pristávacej dráhy, 94 s 1 524 - 2 437 m dráhy, 72 s 914 - 1 523 m dráhy a 58 s menej ako 914 m pristávacej dráhy. Ďalších 204 letísk v state je bez asfaltovej (resp. betónovej) úpravy pristávacej dráhy. K najvýznamnejším letiskám patria medzinárodné letiska Aeroport de Paris - Orly a Aeroport Charles de Gaulle (obe v Paríži) a letiská v mestách Lille, Marseille, Lyon a Bordeaux.