Francúzsko

Francúzsko
République Française • Francúzska republika
Poloha: Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Je druhým najväcším
štátom Európy (po Rusku). Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom,
Severným a Stredozemným morom prispela k vcasnému hospodárskemu a kultúrnemu
rozvoju. Rozloha: 547 026km2 (bez zámorských území a zámorských departmentov)
Správne rozdelenie: 96 departmentov vlastného Francúzska zoskupených do 22
regiónov (hospodárskych oblastí); ako zvyšky niekdajšej francúzskej koloniálnej ríše
zostali Francúzsku zámorské departmenty Réunion, Martinique, Guadeloupe a
Francúzska Guayana, ako aj zámorské územie Afar a Issa (Francúzske somálske
pobrežie), ostrovy Saint Pierre a Miquelon, Komory, Nové Hebridy (kondomínium s
Velkou Britániou), Nová Kaledónia, Wallis a Futana, Francúzska Polynézia a francúzska
oblast pri južnom póle. Štátne zriadenie: Na cele štátu je prezident volený
obyvatelstvom na sedemrocné funkcné obdobie. Zákonodarným orgánom je
dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhromaždenia so 491
poslancami a zo senátu, ktorý má 305 clenov. Vrcholným orgánom výkonnej moci je
vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.
Mena: 1 francúzsky frank = 100 centimov
Úradný jazyk: francúzština
FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA:
Prírodné podmienky: Francúzsko má vzhladom na rozsiahlost územia velmi pestrý
povrch. •Clenitost:
OSTROVY: Korzika
Zálivy: Biskajský, Lionský záliv (+ Lamanšský prieliv; Calaiská úžina)
MORIA: Stredozemné, Ligúrske more
OCEÁNY: Atlantický oceán
•Pohoria: Povrch tvorí niekolko horských skupín. Velhorské pásmo francúzskych Álp
(najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároven najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje
ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaladnenia a
menšie ladovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla
plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú
vrcholy sopecného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne
šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy
sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme. •Nížiny:
Nížiny vyplnajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny,
ktorá je úrodnou polnohospodárskou oblastou, je Parížska panva, centrálne tažisko
zeme. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku.
Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesocných presypov
zarastených borovicovými lesmi. •Podnebie: Podnebie Francúzska je v rôznych
oblastiach rozdielne, a tak umožnuje rozsiahlu a rozmanitú polnohospodársku výrobu.
Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi
zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a velké plochy
patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Dalej do vnútrozemia sú suchšie
pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený
pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a
miernou zimou, ked prichádza väcšina zrážok. Biskajská oblast je taktiež teplá, avšak
je aj vlhšia. •Vodstvo: Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému,
taktiež ku Stredozemnému moru. Co sa týka riecnej siete, odtokové pomery
francúzskych riek vykazujú znacné rozdiely. V severných oblastiach majú stabilné
vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky. Nízke rozvodie
tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina
najdlhšej francúzskej rieky Loiry už znacne kolísa. V južných castiach zeme majú rieky
v lete vody málo. Medzi dalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Velký
hospodársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou,
Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom. HISTÓRIA
FRANCÚZSKA:
Francúzsky štát sa formoval už v 10.storocí po nástupe královskej dynastie
Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych
štátov. V takzvanej storocnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili
Anglicania prakticky všetky državia na európskom kontinente. Krátko potom, ked sa
královi Ludovítovi XI. podarilo pokorit väcšinu mocných feudálov, došlo koncom
15.storocia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme
centralizovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia
vyvrcholila za vlády Ludovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej
spolocnosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utlácaných ludí
vyvrcholilo Velkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom
buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalostami
celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlacení historickej Parížskej
komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania
zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväcšou koloniálnou
velmocou.
Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúcastnilo ako jedna z hlavných dohodových
mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podielalo na imperialistickej intervencii proti
mladej Sovietskej republike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody,
ktorou vydalo spojenecké Ceskoslovensko napospas hitlerovskému Nemecku. Dna
3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a
kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská
severnú cast Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom
zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti
obsadili i túto cast Francúzska. Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo
Francúzsku silné ludové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli
komunisti. Po vyhnaní okupantov a skoncení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko
koloniálne vojny v Indocíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skoncili
francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Francúzsko
patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú
úlohu v európskej i svetovej politike. Od roku 1949 je clenským štátom NATO; v roku
1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala clenom politickej organizácie
NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je clenom EHS, Európskeho spolocenstva atómovej
energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických
zoskupení a organizácií. V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na
zvyšovanie aktivity zahranicných stykov, na uvolnovanie medzinárodného napätia a na
rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. Pravicová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto
kurze nepokracuje. HUMÁNNA CHARAKTERISTIKA:
Obyvatelstvo: Francúzsky národ sa vytvoril po storociach vývoja po zmiešaní rímskych
Keltov s Frankami, Burgundami, Normanmi a inými pristahovalcami. •Pocet
obyvatelov: 1974-52,5mil.; 1985-55mil.; 1987-55 506 000obyvatelov
•Hustota obyvatelstva: 95 obyv./km2(1974); 102obyv./km2(1987) Priemerná hustota
zostáva nižšia ako v ostatných castiach západnej Európy. Najhustejšie je osídlený
priemyselný pás na severe Francúzska a široké okolie hlavného mesta. Taktiež v
priemyselných castiach Alsaska a Lotrinska, na rybárskom pobreží Atlantiku, pri
Stredozemnom mori, v úrodných vinárskych krajoch, v úvaloch Rhôny a Saôny je
hustota osídlenia väcšia než 100 obyv.na km2. •Národnostné zloženie: Dnes je
Francúzsko národnostne takmer jednotné, i ked takmer desatina obyvatelstva hovorí
taliansky, bretónsky alebo alsaskou nemcinou.
Francúzi tvoria (87-90)% z celkového obyvatelstva, potom sú to Taliani, Španieli,
Alžírcania, Portugalci, Flámi, Baskovia, Katalánci a iní. •Religiózna štruktúra: Prevláda
rímskokatolícke náboženstvo. Francúzsko patrí medzi katolícke krajiny Európy.
Sídla:
•Stupen urbanizácie: Takmer 80% ludí žije v mestách
•Hlavné mesto: Paríž - 10mil. Obyvatelov (1986; s predmestiami); táto parížska
aglomerácia má výnimocné postavenie - Paríž je strediskom politického, kultúrneho a
hospodárskeho života krajiny i sídlom medzinárodných organizácií. Historické jadro
mesta vyrasteného okolo ostrovcekov na Seine obklopuje široký prstenec robotníckych
štvrtí a dalších predmestí. •Významné mestá: Najväcším strediskom severu je
strojárenské a textilné mesto Lille (1 mil. obyv.), podobne ako Lyon (1,1 mil.) na
juhovýchode. Najvýznamnejšie prístavy Atlantického pobrežia sú Le Havre (250 tis.),
Nantes (260 tis.), Rouen (370 tis.) a Bordeaux (560 tis.). Dôležitou križovatkou na
Rýne sa stal Strasbourg (340 tis.), hlavným prístavom pre Stredomorie a východnú
oblast je Marseille (970 tis.) - 2.najväcší prístav v Európe. Nice (350 tis.) je strediskom
francúzskej riviéry a Toulouse (380 tis.) rozsiahlej oblasti pod Pyrenejami.
Polnohospodárstvo: Úrodná pôda a mierne podnebie sú rovnako vhodné na obrábanie
pôdy, ako aj na chov dobytka. Svojou štruktúrou je polnohospodárstvo mnohotvárne.
Kryje 90% vnútornej spotreby. V poslednej dobe každorocne zaniká 20 000-30 000
malých hospodárstiev. Objemom hospodárskej produkcie je Francúzsko v
kapitalistickom svete na 3.mieste a v západnej Európe mu patrí prvenstvo.
•Rastlinná výroba: 36% celkového územia Francúzska zaberá orná pôda, 24% lúky,
4% záhrady, 21% lesy a húštiny. Hlavným odvetvím polnohospodárstva je pestovanie
obilia: pšenica (Beauce, Brie, Picardie), ovos (prevažne sever Francúzska), raž (stredné
Francúzsko), kukurica (Aquitaine, Beauce), cukrová repa (najdôležitejšia technická
plodina, pestuje sa prevažne na Severofrancúzskej nížine, Nord, Parížska panva), vinic
(Languedoc - pobrežie Stredozemného mora, Gironde, Burgund; hrozno - 1.miesto na
svete). Francúzsko je najväcším producentom vína na svete, ovocie (jablká, hrušky,
jahody - Normandia, severné Francúzsko), zemiaky, lan, repka, olivy, slnecnica, chmel;
zelenina (rajciny), ozdobné rastliny, tabak. •Živocíšna výroba: Asi 60%
polnohospodárskej produkcie predstavuje chov dobytka. Prevláda výroba mäsa a
mlieka. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a hydina, kone.
Typické dobytkárske oblasti sú Normandia, severné Francúzsko, parížska oblast
(hovädzí dobytok a ošípané) a stredné Francúzsko (chov oviec a iné). Francúzsko sa
dalej zameriava na výrobu vlny, medu. Produktívny je i rybolov. Priemysel: V20.stor sa
v priemysle uskutocnila významná štrukturálna zmena. Po prvej svetovej vojne stratili
odvetvia lahkého priemyslu (textilný, odevný, kožiarsky priemysel a priemysel
luxusných výrobkov) svoje vedúce postavenie pred tažkým priemyslom (hutnícky,
priemysel stavebných hmôt, strojárstvo, výroba automobilov a lietadiel). Po druhej
svetovej vojne získal vedúce pozície chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika,
hutníctvo železa a automobilový priemysel. Celý priemysel kontrolujú niekolké
monopolné spolocnosti. Francúzski priemyselníci sú združení v spolku podnikatelov v
Národnej rade francúzskych podnikatelov (CNPF). •Tažba: cierne uhlie (Nord,
Pas-de-Calais, Lorraine); lignit, ropa (Akvitánska a Parížska panva, Alsasko); zemný
plyn (Lacq, Sain Marcet + dováža sa z Alžírska a Holandska); železná ruda (zóny
Metz-Thionville a Briey-Longwy); bauxit (Brignoles, Bédarieux, Baux, Toulon); mangán;
olovo; zinok; cín; volfrám; vanádium; antimón; zlato; striebro; urán (Monts du
Forez-Bois Nois); sol (pri Mulhouse); draselná sol; fosfáty; síra. •Priemysel: tažobný;
hutnícky (väcšina pri náleziskách: Lorraine, od Longwy k Nancy, Nord-Dunkerque,
Valenciennes, stred - Le Creusot, Saint-Étienne) - výroba železa (Lotrinsko), ocele
(sever Francúzska, pobrežie prielivu La Manche), hliníka (Toulon); chemický (uholné a
hutnícke oblasti, parížska oblast, oblasti pre spracovanie ropy - Marseille, v údolí
Rhône, v Alsasku, pri ústiach Seiny a Loiry a pri Bordeaux); elektrotechnický (Paríž);
strojársky (Lyon, Saint Étienne, Toulous, Strasbourg, Le Havre, Marseille); stavba
lietadiel, lodí (Nantes, Saint Nazaire, Marseille, Bordeaux, Le Havre); textilný (Alsasko,
okolie Lille, Roubaix, Tourcoing, Lyon, Saint Étienne, južné Francúzsko); potravinársky
(Paríž); energetický (zásobovanie elektrickou energiou závisí z 2/3 na zahranicných
zdrojoch, predovšetkým na dovážanej rope; pokracuje budovanie jadrových elektrární,
ktoré zabezpecujú výrobu okolo 20% elektrickej energie). •Výroba: surové železo,
ocel, koks, hliník (Saint-Jean-De Maurienne, Noqueres), zinok, olovo, med rafinovaná,
magnézium, chemické výrobky, nafta, benzín, oleje, kozmetika a liecivá (Paris, Lyon),
pneumatiky, autá osobné (Paris, Le Mans, Rennes, Flins, Sochaux), nákladné
(Lyon-Vénissieux),lode (Saint-nazaire, La Ciotat, Dunkerque), lietadlá (Paris, Toulouse,
Bordeaux), lokomotívy, vagóny, žel.
zariadenia (LeCreusot, Lille, Belfort), polnohospodárske stroje (Vierzon, Beauvais,
Saint-Dizier), rádioprijímace, televízory, cement, celulóza a papier, priadza a tkaniny,
potravinárske výrobky (mliecne výrobky, rybacie konzervy, víno-1. miesto na svete,
Lanquedoc, Bordelais, Bourgogne, Champagne; liehoviny -Cognac, Armagnac, Fécamp,
Isére; pivo a i.), cigarety, tabak, cigary. •Vývoz: stroje, autá, lietadlá (Caravelle,
Mystére), suroviny a polotovary (železo, rudy),textilné a chemické výrobky,
polnohospodárske produkty, víno a i. Doprava: Francúzsko má hustotu modernej
železnicnej siete s približne 40 tis. km tratí, z nich je viac ako 25% elektrifikovaných.
Automobilová doprava má k dispozícii cez 130 tis. km ciest, z toho asi 7 tis. km dialnic.
Francúzsky autopark tvorí cez 22 mil. automobilov, z toho 20 mil. osobných. Znacne
rozvinutá vnútrozemská lodná doprava využíva na 9 tis. km vodných ciest. Námorné
obchodné lodstvo disponuje plavidlami s celkovým výtlakom 10 mil. BRT. Cez 90%
nákladov prepravovaných po mori prechádza prístavmi Marseille, Le Havre, Dunkerque,
Nantes, Bordeaux a Rouen. Dlžka pravidelných leteckých spojov francúzskej leteckej
dopravnej spolocnosti Air France je asi 650 tis. km a robí ju tak jednou z najväcších na
svete.