FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

- po smrti Ľudovíta XIV. bol regentom Filip Orleánsky, pretože Ľudovít XV. mal len 5 rokov
- za vlády regenta bola posilnená moc rodovej šľachty a zhoršila sa finančná situácia

Ľudovít XV. (1715-1774)
- pokúsil sa obnoviť absolutizmus
- bol ovplyvňovaný šľachtou a najmä milenkou – madam Pompadör, ktorá podporovala osvietenstvo aj
osvietencov a v zahraničnej politike zmenila orientáciu Francúzska smerom na Rakúsko, výsledkom čoho bol
sobáš Ľudovíta XVI. s Máriou Antoanetou

ĽUDOVÍT XVI. (1774-1792)
- za jeho vlády bola kríza vo viacerých oblastiach:

sociálna kríza - nespokojnosť remeselníkov, bankárov, majiteľov manufaktúr a lodiarov s daňovou politikou;
žiadali zrušiť šľachtické privilégiá


finančná kríza - vyprázdnená štátna pokladnica, niekoľkomiliónový ročný deficit
- minister financií Necker sa pokúsil o reformu daňového systému, no neúspešne

hospodárska kríza - neúroda, vysoké ceny potravín, hlad, daňové zaťaženie poddaných

politická kríza - meštianstvo sa dožadovalo účasti na verejnej moci, lenže šľachta sa odmietala vzdať svojich
privilégií – kráľ situáciu nezvládol

5.5.1789 kráľ Ľudovít XVI. zvolal do Versailles generálne stavy: 1.stav – duchovenstvo
2.stav – šľachta
3.stav – meštianstvo

- na zhromaždení generálnych stavov Necker podal správu o hospodárskej situácii v krajine
- vo Francúzsku sa šíria myšlienky osvietenstva, ktoré vychádzajú z teórie racionalizmu
- v 18.storočí je vo francúzsku zlá finančná situácia – narastá štátny dlh kvôli životu kráľovského dvora, ktorý bol
veľmi nákladný, a k prehĺbeniu dlhu pomohla aj účasť Francúzska vo vojne (pomáhajú americkým kolóniám
získať nezávislosť), lebo stratilo kolónie, z ktorých mali zisk  štát viac míňal ako dokázal vyrobiť
- v tomto období má Francúzsko zaostalé poľnohospodárstvo, pretože nevznikali veľkostatky, čo brzdilo rozvoj,
lebo sa nemohlo vyrábať vo veľkom, taktiež pretrváva cechová výroba a manufaktúr je málo a väčšinou vyrábajú
len prepychové výrobky
- v obchode ešte stále pretrvávajú niektoré z feudálnych prežitkov či poplatkov
- kráľ Ľudovít XVI. chce finančnú situáciu riešiť, preto sa rozhodol urobiť úpravy v daňovej politike
- generálne stavy v 18.storočí: duchovenstvo – 250  1 hlas
šľachta – 250  1 hlas
meštianstvo (buržoázia) – 500  1 hlas

 od roku 1302; naposledy zasadali v roku 1614, keď ich Ľudovít XIII. rozohnal
- 3.stav – remeselníci, roľníci, po novom už aj bankári, obchodníci, manufaktúrnici,...

- kráľ ich chcel zneužiť na zlepšenie finančnej situácie  chcel zdaniť šľachtu a duchovenstvo, na čo chcel využiť
prítomnosť buržoázie (dúfal, že šľachta sa ich bude obávať); buržoázia chcela hlasovanie nie podľa stavov, ale
podľa počtu v stavoch
- šľachta s duchovenstvom zároveň dúfala, že zasadnutie využije vo svoj prospech (prítomnosť buržoázie chcela
využiť na obmedzenie kráľovej moci)
- lenže buržoázia chcela aj jedno aj druhé  zaviesť myšlienky osvietenstva (len pre seba)  nenechala sa na
zasadnutí využiť
- kráľ generálne stavy rozohnal
- buržoázia sa odmietla rozísť (i časť šľachty a duchovenstva)  zišli sa v loptovej sieni vo Versailles  vyhlásili
sa za zástupcov ľudu (francúzskeho národa) a začali sa nazývať NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (NZ)
- poslanci zložili prísahu, že sa nerozídu, pokiaľ nebude vypracovaná nová ústava  úlohou NZ bolo vypracovať
ústavu, ktorou by sa zrušil absolutizmus, a zrušiť feudálne privilégiá
- NZ proklamovalo (vyhlasovalo) suverenitu ľudu proti kráľovej moci

- 6.júla 1789 sa NZ premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie (ÚNZ)
- kráľ povolal do Versailles kráľovskú gardu a vojsko
- ako odpoveď na povolanie gardy sa parížsky ľud ozbrojil a 14.júla 1789 dobyli Bastilu, ktorá predstavovala
absolutizmus a zneužívanie moci panovníka, feudalizmus

vypukla FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA
- revolúcia je hnutie na zmenu štátneho zriadenia, vlády
- v revolúcii bojoval ľud, no zisky mala buržoázia, ktorá prišla k moci
- heslo revolúcie – „Rovnosť, bratstvo, sloboda.“

- na vidieku nastáva „veľký strach“ – začína u roľníkov, u ktorých spôsobil, že sa ozbrojili a prepadávali panské
sídla  francúzska šľachta uteká do emigrácie, do exilu(uteká do Rakúska, Pruska)

- periodizácia francúzskej revolúcie:
- 1.obdobie: 1789-1792 – obdobie konštitučnej monarchie
- moc má šľachta a kráľ
- 2.obdobie: 1792 (21.september)-1793 – obdobie republiky
- vláda Girondy – bohatej buržoázie
- 3.obdobie: 1793-1794 – obdobie tzv. Jakobínskeho teroru
- pri moci je radikálnejšia buržoázia, Jakobíni

1. FÁZA .

- buržoázia si upevnila moc, ale postavenie ľudu zostalo nezlepšené; stále od nich žiadajú platiť feudálne dávky,
preto sa ľud búri, odmieta platiť

- 4.august 1789 – Dekrét o zrušení feudalizmu – odstránil feudálne výsady a privilégiá, zrušil feudálne povinnosti
(poddanstvo)

- 28.august 1789 – Deklarácia práv človeka (osobné práva) a občana (politické práva)
- Deklarácia hovorila o slobode vierovyznania, o slobode prejavu a o osobnej slobode, o rovnosti všetkých ľudí
- v ÚNZ sa vytvorili kluby poslancov, napríklad:
- Spolok priateľov ľudských práv – vodca novinár Jean Marat
- Klub priateľov ústavy (jakobíni) – vodca Maximilián Robespiere
- Gironda – predstavitelia majetného meštianstva

- 12.júla 1790 bola schválená Civilná ústava duchovenstva, na základe ktorej sa francúzska cirkev oddelila od
Ríma a kňazi sa stali štátnymi zamestnancami (kňazi museli zložiť prísahu na túto ústavu)

- kráľ sa presťahoval z Versailles do Paríža

- 20.-21.6.1791 sa kráľ pokúsil o útek, no neúspešne

- 17.júla 1791 sa na Martovom poli konala demonštrácia parížskeho ľudu za republiku; boli rozohnaní národnými
gardami
- v roku 1791 bola prijatá 1.Ústava Francúzska

- 3.septembra 1791 ukončilo ÚNZ svoju činnosť, pretože bola prijatá nová ústava, ktorá deklarovala štátne
zriadenie Francúzska ako konštitučnú monarchiu

- ústava vychádzala z Deklarácie práv človeka a občana, obsahovala :
- rovnosť občanov pred zákonom
- sloboda slova a náboženského vierovyznania
- sloboda podnikania a nedotknuteľnosť vlastníctva
- deklarovala Národné zhromaždenie ako zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, rozhoduje o štátnom
rozpočte, o vojne a mieri, volí sudcov a porotcov
- kráľ mal výkonnú moc, riadil zahraničnú politiku a mal voči Národnému zhromaždeniu odkladné právo veta
na 2 roky
- volebné právo bolo obmedzené majetkovým cenzom

- hovorila o tom, že kráľ už nie je považovaný za daného od Boha, ale moc má danú Francúzmi, ktorým sa musí
zodpovedať za svoje činy; hovorila o slobode prejavu, vierovyznania, o všeobecnom volebnom práve, sú tu
myšlienky rovnosti všetkých ľudí, ale nepočítali sem ženy a bol tu majetkový cenzus

- moc v štáte má byť rozdelená na 3 zložky:
- výkonnú = kráľ, ktorý mal odkladné právo veta (platilo na 2 roky)
- zákonodarnú = NZ s prevahou buržoázie
- súdnu - kontrolnú

- kráľ na takúto ústavu musel prisahať – zaviazal sa, že ju bude dodržiavať

- 1.októbra 1791 na základe nových volieb vzniklo Zákonodarné národné zhromaždenie (ZNZ), kde najviac
poslaneckých kresiel získali zástupcovia Girondy

- kráľ mal tajnú korešpondenciu s rakúskym cisárom (Uhorsko: 1790-1792 – Leopold, od roku 1792 František II.);
v týchto listoch bolo naznačované, že kráľ žiada o pomoc

- Rakúsko (aj Prusko) mali záujem prísť na pomoc, pretože tieto myšlienky sa šíria aj do ich krajín

- Francúzsko a Rakúsko uzavreli dohodu, rakúsky kráľ poradil francúzskemu kráľovi, aby aj spolu s rodinou
z Francúzska ušiel

- 10.augusta 1792 bola kráľovská rodina zajatá, ZNZ vyhlásilo kráľa za zosadeného z trónu a boli vypísané nové
voľby na základe všeobecného hlasovacieho práva
- po voľbách vznikol Konvent



2. FÁZA .

- začína pokusom kráľa o útek v septembri 1792
- pri hraniciach kráľa spoznali, pretože jeho portrét bol na minciach, a chytili ho; kráľ bol označený za vlastizradcu
a uväznený
- po úteku kráľa bola vo Francúzsku 21. 9. 1792 VYHLÁSENÁ REPUBLIKA
- ľud žiada kráľa odsúdiť

- ZÁKONODARNÉ NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (ZNZ) počas monarchie:
Ľavica
buržoázia
bohatá buržoázia – Gironda
- obchodníci, bankári, majitelia fabrík
- názov dostali podľa 1 prosperujúcej oblasti
- stačilo im oslabenie panovníkovej moci
- boli spokojní s výsledkami 1. fázy
radikálna buržoázia
- predstavitelia inteligencie – jakobíni (schádzali sa pri kostole, kláštore sv. Jakuba)
- vodca jakobínov – Maximilián Robespiere
Pravica
royalisti
- šľachtici, prívrženci kráľa
- konzervatívni, tkvú na tradíciách

- v republike royalisti už nie sú
- v čase republiky sa ZDZ začína nazývať KONVENT (tvorila ho bohatá a radikálna šľachta)
- v Konvente má prevahu bohatá šľachta – Gironda
- od leta roku 1792 začína na Francúzsko útočiť Rakúsko; teraz sa prejavila slabosť francúzskej armády, ktorá
mala spočiatku neúspechy, vďaka čomu rakúske vojská veľmi rýchlo postúpili na francúzske územie

- v roku 1792 vypovedalo ZNZ vojnu Rakúsku a Prusku
- v tejto vojne francúzska armáda utrpela porážky, francúzska armáda bola nespoľahlivá, neorganizovaná, zle
zásobená a bez schopných veliteľov, preto ZNZ 11.7.1792 vydalo proklamáciu „Vlasť je v nebezpečenstve“, čo
bola výzva pre dobrovoľníkov
dobrovoľníci z Marsaille – marseiléza
- 25.júla 1792 veliteľ rakúskych vojsk vydal manifest – Paríž zrovnaný so zemou
- francúzsky kráľ bol označený za zradcu

- jakobínom (hoci boli v Konvente v menšine) sa s podporou ľudu podarilo presadiť popravu kráľa
- 21. januára 1793 bol kráľ popravený; manželka bola popravená až v októbri 1793 (ich deti popravené neboli)
- kráľ bol popravený pod občianskym menom Ľudovít Kapet
- poprava kráľa mala ohlas aj v Európe – do koalície proti Francúzsku sa zapojilo Anglicko aj Španielsko
porážky francúzskej armády; Angličania obsadili mesto Toulene
- v 2.fáze vypukli viaceré povstania (napríklad v Paríži, vo Vendee, v Marseille, v Bretónsku), ktoré boli
dôsledkom nespokojnosti francúzskeho ľudu s výsledkami revolúcie (teda, že za čosi bojovali, ale nič nezískali)
- jakobínom sa podarilo presadiť tzv. maximálne ceny obilia  nemali sa zvyšovať ceny chleba a pekárenských
výrobkov
- bohatá buržoázia – Gironda s týmto nesúhlasila – chcela sa zbaviť jakobínov, ale jakobíni už mali na svojej
strane ľud, preto 2.júna 1793 zatkli a uväznili poslancov a ministrov Girondy (zástupcovia Girondy boli
odstránení z Konventu, ale medzi ľudom zostali ich prívrženci)
 týmto končí 2. fáza francúzskej revolúcie a bola nastolená jakobínska diktatúra

3. FÁZA .

- je obdobím vlády jakobínov
- keď prišli jakobíni k moci, chceli ísť v revolúcii ďalej; zdalo sa im, že 1.ústava nespĺňa požiadavky: „bratstvo,
rovnosť, sloboda“
- v roku 1793 bola prijatá 2. francúzska ústava
- bola to veľmi demokratická buržoázna ústava
- zaviedlo sa všeobecné volebné právo pre mužov nad 21 rokov, ale už bez majetkového cenzu, sloboda prejavu,
vierovyznania, boli zrušené feudálne privilégiá a obmedzenia
- jakobíni vydali zákony, ktoré zabezpečovali, že sa ľudu predával pôda emigrantov (šľachty, ktorá sa bála
povstania, a preto utekala)
- v skutočnosti boli v Francúzsku nepriaznivé podmienky – vnútorný (jakobíni sa mohli obávať Girondy, ale
i royalistov) i vonkajší nepriateľ
- ústava sa v skutočnosti taktiež nedodržiavala
- jakobíni chceli odstrániť nepriateľa skôr, ako prekazí revolúciu, na čo boli zriadené 2 výbory:
Výbor pre verejné blaho (bol najdôležitejší) – vznikol v apríli 1793
- stal sa orgánom jakobínskej hrôzovlády
Výbor pre verejnú bezpečnosť

- tieto výbory mali na starosti chod krajiny
- bola vyhlásená všeobecná mobilizácia

Revolučný tribunál (súd)
- jakobíni vyhľadávali a vraždili nepriateľov revolúcie (tých, ktorých oni za nepriateľov považovali)
- Revolučný tribunál slúžil jakobínom na zneužívanie moci a zbavovanie sa nepriateľov revolúcie
- v roku 1793 jakobíni odstránili Girondu a mali úplnú moc
- v rámci jakobínov sa začalo formovať ešte jedno, oveľa radikálnejšie hnutie – zbesilí
- Maximilán Robespiere dal vodcu zbesilých odstrániť  revolúcia požiera sama svoje deti (zabíjajú sa
navzájom), lebo zbesilí chceli pokračovať ďalej
- Gironda využila klesajúcu popularitu jakobínov, a preto vtrhli do Konventu, zajali Robespiera a jeho prívržencov
(1.krát im ušiel, ale 2.krát ho popravili)
- 9.thermidora roku 2 (27.7.1794) boli Robespiere a jeho prívrženci popravení


- vo Francúzsku bol počas revolúcie zavedený nový kalendár, pretože gregoriánsky kalendár bol považovaný za
feudálny – chceli odstrániť feudálne prežitky  aj kalendár
- podľa nového kalendára, ktorý platil od septembra 1792 do roku 1805:
rok mal 12 mesiacov
1 mesiac mal 30 dní;
1 mesiac mal 3 dekády (každá mala 10 dní), pričom každá z nich končila akousi nedeľou
30*10=360
5 dní bolo určených na oslavu = sansculoty; keď bol rok priestupný, bolo na oslavu určených 6 dní
mesiace: thermidor (júl)
brumair (november)
germinal


- revolucionári neuznávali ani náboženstvo, ktoré bolo v krajine, preto bol zavedený kult rozumu ako najvyššej
bytosti
- bola odstránená absolutistická moc panovníka a feudálne prežitky, k moci sa dostala buržoázia, čo znamená
rozvoj výroby, obchodu, poľnohospodárstva
- k moci prišla Gironda, ktorá zrušila všetky opatrenia jakobínov, ktoré boli pre nich nevyhovujúce (napríklad
maximálnu cenu obilia a oba výbory)
- Gironda začala prenasledovať prívržencov jakobínov
- tentokrát prevahu v Konvente získala prevahu obchodná majetná buržoázia, bankári,...


- v roku 1795 bola prijatá 3.ústava
- zabezpečovala moc buržoázie
bolo zrušené všeobecné volebné právo – bol zavedený majetkový cenzus, štátna moc bola rozdelená na
3 zložky: súdna
výkonná – 30-členné direktórium, ktorého cieľom bolo upokojiť situáciu a odraziť intervenčné vojská
(intervencia – vojenský zásah cudzích krajín proti inej krajine s cieľom zmeniť tam vládu)
zákonodarná – parlament, NZ
NZ pozostávalo z 2 komôr: Horná komora – Rada starších
Dolná komora – Rada 500


- vo Francúzsku po revolúcii nastáva obdobie špekulácií, machinácií, mnohí rýchlo zbohatli, nastáva obdobie
rozvoja výroby a podnikania
- na jednej strane sa jedni obohacujú, druhí chudobnejú

- prehlbujú sa rozdiely medzi bohatou šľachtou a ľudom

- v roku 1796 vypuklo povstanie Gracchusa Babeufa = Sprisahanie rovných  povstanie ľudu – chceli rovnosť
ľudu, všetko by bolo spoločné a spolu by s tým aj narábali, čiže neboli by rozdiely  KOMÚNA
- toto povstanie nezískalo veľkú podporu ľudu, buržoázia ho porazia a vodcovia boli na výstrahu popravení
- v tomto období je situácia vo Francúzsku komplikovaná


- vo vojne s Rakúskom má Francúzsko menšie úspechy (aj vďaka mladému Napoleonovi Bonapartemu, ktorý
vyhnal Angličanov z Toulonu) – získali niektoré územia
- Napoleon bol vymenovaný za hlavného veliteľa armády v Itálii
- v roku 1796 obsadil S Itáliu a zriadil tam nové republiky:
- Ligurskú republiku
- Republiku Cisalpína
- Helvétsku republiku (Švajčiarsko)
- neskôr aj Etruské kráľovstvo
- po obsadení Ríma a Vatikánu aj Rímsku republiku
- v roku 1798 Napoleon zaútočil na anglické kolónie v Egypte (vznik egyptológie, Champolin rozlúštil
egyptské hieroglyfy)

- buržoázia podporovala ukončenie vojny – mier, aby sa mohol rozvíjať obchod (aby mohli bohatnúť )
- na dobytých územiach Francúzi rabujú, drancujú – obohacujú sa

- ľudu sa dlhá vojna nepáči, preto vyslovujú direktóriu nedôveru, preto direktórium povolalo Napoleona, ktorý
prišiel, ale urobil štátny prevrat a nastolil diktatúru – 18.brumaira roku 7 (9.novembra 1799)
- Napoleon sa vymenoval za konzula (bol jedným z 3 konzulov)
- Napoleon bol posadnutý slávou Rímskej ríše, chcel obnoviť jej bývalú moc a slávu
- skutočnú moc v krajine nadobúda Napoleon
- v roku 1802 sa Napoleon stáva jediným konzulom, tiež uzavrel mier s Anglickom
- v marci 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník CODE CIVIL, ktorý hlásal princíp: „bratstvo, vlastníctvo,
sloboda“ (vlastníctvo  bola potvrdená moc bohatej buržoázie)
- deklaroval výdobytky francúzskej revolúcie
- odstraňoval feudalizmus
- majetkové práva
- odluka cirkvi od štátu – bol zavádzaný civilný sobáš a povolený rozvod

- 2.12.1804 sa Napoleon vyhlásil za cisára, čo znamená koniec republiky a Francúzsko sa stáva cisárstvom (ľud
túto zmenu prijal)
- Napoleon podporuje stavbu ciest, mostov, budov,...

Napoleonove vojny :

- v roku 1805 vytvorilo Anglicko s Rakúskom a Pruskom koalíciu proti Francúzsku
- Napoleon uskutočnil výpravu proti Rakúsku – obsadil Viedeň a časť Z Slovenska s Trnavou a Bratislavou
- 21.10.1805 sa odohrala bitka pri Trafalgare, čo je mys na juhu Španielska, v ktorej námorná flotila Francúzska
a Španielska bojovalo proti Anglicku na čele s admirálom Horaciom Nelsonom; španielsko-francúzska flotila bola
v tejto bitke zničená
- v roku 1805 sa konala aj bitka pri Slavkove – „bitka 3 cisárov“
Francúzsko (cisár Napoleon)  Rakúsko (cisár František II.) + Rusko (cár Alexander I.)
- Napoleon víťazí

- v období Napoleonových vojen sa proti Napoleonovi sformovalo viacero koalícií
- Rakúsko z protifrancúzskej koalície vystúpilo a s Napoleonom podpísalo v Primaciálnom paláci v Bratislave
SEPARÁTNY MIER, ktorým stratilo Benátky, Istriu, Dalmáciu a uznalo Napoleona za kráľa Talianska
- Rusko mier neuzavrelo


- v roku 1806 Napoleon vytvoril tzv. Rýnsky spolok zo 16 západných a južných nemeckých štátov, neskôr pribudli
aj severné štáty

- po vytvorení spolku Napoleon zaútočil na Prusko (s hlavným mestom Berlín) – dobyl ho a v Berlíne vyhlásil tzv.
kontinentálny systém (blokádu) zameraný proti Anglicku
- Anglicko sa Napoleon snažil oslabiť a hospodársky zlomiť, pretože ho nemohol poraziť vojensky  európskym
štátom zakázal dovážať tovar z Anglicka + vyvážať do Anglicka, avšak mnohé prístavy v Španielsku,
Portugalsku a Rusko tento jeho príkaz nedodržiavali
- Napoleon k Francúzsku pripojil Belgicko a Holandsko, pričom za panovníka Holandska vyhlásil svojho brata
Ľudovíta
- spojil aj Sasko s varšavským vojvodstvom


- v roku 1808 Napoleon organizuje výpravu do Španielska
- počas tejto výpravy dobyl Madrid
- za správcu a vládcu Španielska ustanovil brata Jozefa
- v Španielsku proti Napoleonovým vojskám vzniká ľudová – partizánska vojna (querilla), ľud sa búri proti útlaku,
ktorý Napoleon zavádza
- v roku 1809 sa konala vojna s Rakúskom – francúzske vojsko opäť obsadilo Viedeň (i Z Slovensko aj
s Bratislavou, pričom vyhodilo do povetria hrad Devín)
- v tomto roku (1809) Napoleon uzavrel s Rakúskom mier – oženil sa s rakúskou princeznou Máriou Loiusou;
z tohto manželstva sa im narodil syn Napoleon II. Orlík


- v lete 1812 Napoleon organizuje výpravu do Ruska, pretože Rusko otvorilo Anglicku svoje prístavy
- 1.veľká bitka tejto výpravy sa odohrala 8. 9.1812 pri Borodine (120km od Moskvy) – bola to veľmi krvavá bitka,
v ktorej boli veľké straty na oboch stranách
- veliteľ ruskej armády – Kutuzov sa stiahol do Moskvy, ktorú evakuovali  keď Napoleon v októbri 1812 vošiel
do Moskvy, bola táto prázdna (14.9.1812 ?)
- Rusom pomohla aj zima, pretože Napoleon sa s vojskom na výpravu vydal už v lete, a teda neboli dobre
pripravení a oblečení na zimu – veľa vojakov padlo, zomrelo


- v decembri 1812 Napoleon aj so zvyškom armády odchádza späť do Francúzska
- Napoleon chce obnoviť armádu pre ďalší útok na Rusko
- Napoleon sa vracia inou – južnou cestou, pretože Rusi využívali taktiku spálenej zeme, lenže ruské vojská ich
nútili ísť späť po tej istej ceste, po ktorej prišli do Moskvy

- počas ústupu bol Napoleon v bitke pri rieke Berezina porazený
- po tejto bitke mu už veľa armády nezostalo a ukázalo sa, že Napoleon nie je neporaziteľný, preto sa proti nemu
formuje ďalšia koalícia (koalícia Pruska, Ruska, Rakúska – vypovedali Napoleonovi vojnu)

- v roku 1813 sa konala bitka pri Lipsku, tzv. „bitka národov“
Francúzsko  Prusko, Rusko, Švédsko, Rakúsko-Uhorsko
- Francúzsko bolo porazené


- v marci 1814 prusko-rakúske vojská obsadili Paríž

v roku 1814 sa vo Viedni konal snem víťazných veľmocí – tzv. . Viedenský kongres .
- Viedenský kongres sa konal v rokoch 1814-1815
- jeho cieľom bolo nové usporiadanie Európy a nové ustanovenie hraníc
- najväčšiu rozhodovaciu právomoc malo Anglicko, Rusko, Rakúsko, Prusko

rokovali: - o potrestaní Francúzska, ktoré malo obnovené hranice z roku 1790 a muselo zaplatiť vojnové škody
vo výške 700 miliónov frankov
- o tom, čo s Napoleonom – bol poslaný do vyhnanstva na Elbu
- o francúzskych hraniciach a územiach, ktoré Napoleon dobyl
- o hraniciach v Európe

- Napoleon z Elby utiekol a vo Francúzsku obnovil na 100 dní cisárstvo
- v roku 1815 (18.jún) v bitke pri Waterloo v Belgicku bol Napoleon spojenými prusko-anglickými vojskami
porazený
- po porážke Napoleona sa Francúzsko opäť stáva monarchiou na čele s Ľudovítom XVIII.

- v roku 1815 vo Viedni prebiehajú rokovania o tom, čo s Napoleonom – bol poslaný na ostrov sv. Heleny, kde
v roku 1821 Napoleon zomiera
- víťazné krajiny si rozdelili územia; najviac získalo Anglicko
- Anglicko získalo Cejlon, Maltu, Mauréciu, osady Kapsko a Helgoland (holandské osady v Afrike), čím
získalo prevahu na mori
- Európskou veľmocou na súši sa stalo Rusko, ktoré získalo Besarábiu a Waršavsko
- Rakúsko získalo Lombardiu (S Taliansko) a Benátsko, Halič a Dalmáciu
- Prusko získalo Porýnie, Sasko, Vestfalsko a Poznaň
- Švédsko zasa získalo Nórsko
- Švajčiarsko získalo 3 územné celky vrátane Ženevy + záruku trvalej neutrality
- Rakúske Nizozemsko (Belgicko) sa spojilo s Holandskom a vzniklo kráľovstvo Spojené Holandsko

Nemecko a Taliansko sú ešte stále rozdrobené
Taliansko:
S – Rakúsko
Str – pápežský štát
J – Neapolský štát
Sicílsky štát
Nemecko je rozdrobené na 30 kniežactiev a 4 slobodné mestá

- v tomto období vzniká SVÄTÁ ALIANCIA; hlavná iniciatíva na jej vznik vyšla z Ruska – Alexander I., veľkú
podporu jej vyslovil aj rakúsky kancelár Metternich
- Alianciu tvorilo Prusko, Rakúsko, Rusko  spoločenstvo krajín, ktoré sa zaviazali prísť si vzájomne na pomoc,
ak by v niektorej krajine vypukla revolúcia  táto aliancia bola reakčná (spiatočnícka), pretože zabraňovali
všetkému novému