formy vlády

forma vlády je spôsob organizácie štátnej moci a zahŕňa zloženie najvyšších organov štátu a ich vzťahy k nižším orgánom

Parlamentná

prevaha zákonodarnej moci nad výkonnou mocou

prejavuje sa mocenským postavením parlamentu, ktorý určuje konkrétne zloženie vlády a jej politiku

po voľbách parlament zostaví vládu a ustanoví jednotlivých ministrov do funkcie, v prípade potreby ich odvoláva

parlamentná forma vlády prináša častú zmenu vlády aj bez parl. Volieb (nezhoda v parlamente vyslovenie nedôvery a poverenie iného politika, po nezhode strán)

napr. Holandsko, Slovensko

Kabinetná

dominantné postavenie medzi troma zložkami moci získava vláda (zbor ministrov)

o tom kto bude zostavovať vládu rozhodujú výsledky volieb

členov vlády vyberá dezignovaný (parlamentom určený ) premiér

zákonodarný zbor = parlament schvaľuje program vlády, prerokúva jeho plnenie a dôležité rozhodnutia vlády (štátny rozpočet, medzištátne dohody)

hlavným predstaviteľom štátu, pokiaľ ide o štátnu politiku sa stáva šéf exekutívy (predseda vlády, kancelár, premiér), je zodpovedný za politiku štátu

napr. Veľká Británia, Nemecko

nespôsobuje parlamentné krízy v takom rozsahu ako parlamentná forma vlády

Prezidentská

malo rozšírená

znamená výnimočné postavenie prezidenta v pol. živote krajiny

základom takého postavenia je voľba prezidenta mimo parlamentu (voliteľmi, voličmi) a pridelenie právomoci prezidentovi na úkor vlády aj parlamentu

výhodou je jasná osobná pol. zodpovednosť

nevýhodou je to, že v rukách jednej osoby sa sústreďuje veľká právomoc

Forma vlády rozdeľuje štáty na:

1. Demokratické
2. Nedemokratické

a) aristokracia
b) plutokracia (vláda úzkej skup. bohat.)
c) oligarchia (vláda magnátov)
d) monokracia (diktátor)