Foinícia - Fenícia

Ríša sa rozkladala vo východnom Stredomorí. K významným centrám patrili napr. mestá Tyr, Byblos, Sidon, Béryt. Feničania nemali zmysel pre vedu a umenie, ale ako zdatní moreplavci sa nechtiac stali aj poslami a šíriteľmi východnej vzdelanosti.

Zjednodušili písmo na 22 značiek pre spoluhlásky kt. od nich prevzali Židia a neskôr aj Gréci, takže tak položili základ našej sústave písma. Pravdepodobne upravili aj klinovvé písmo pre Peržanov, najstaršou pamiatkou k tomuto predpokadu je legenda z v 15 st. pr. n. l. nájdená začiatkom 90-tych rokov 20. storočia n.l. Boli aj zdatnými stavebníkmi (viď jerzualemský chrám), obchodníkmi a moreplavcami. Tkali a farbili drahé látky, zhotovovali výrobky zo skla, hliny, kovov, rozsah ich obchodných aktivít bol obrovský - po celom Stredomorí. Ich lode mali poháňala nielen sila otrokov a ich vesiel ale aj plachty.

Cca v r. 800 pr. n. l. založili Kartágo (sev. Afrika), Panormus (Palermo, Sicília), Gaddir (Cádiz, Španielsko) a ďalšie osady. Napr. Kartágo sa v 6. st. pr. n. l. stalo silným obchodným štátom s výrazným vplyvom "ruky trhu". Vládu v rukách držali kupci a ich klany, ľud vlastne nemal nijaký vplyv. Vydržiavali si platených žoldákov. Obchodovali nielen so s produktami vlastnej ríše, ale predávali aj ázijské tovary a dostali sa až do Sudánu. Fénické lode sa plaviny dosť ďaleko pri západných brehoch Afriky a dostali sa až k Británii.

Obdobie od r. 480 pr. n l. až do r. 264 pr. n .l. znamenalo brzdenie rozvoja Fenície najprv Grékmi a neskôr aj Rimanmi, ktorí Kartágo rozvrátili po dlhom zápase (146 pr. n.l.).