Fnančné právo

finančné právo – právne normy, ktoré upravujú vzťahy ohľadom financií
ekonomické kategórie, ktorých existencia a pôsobenie v národnom hospodárstve vyplýva existencie ekonomickej kategórie – peniaze
financie
mena
peniaze sa v NH prejavujú
v podobe peňažnej zásoby



skutočné peniaze v dvoch základných podobách – hotovostná a bezhotovostná
niekto ňou disponuje – 2 skupiny – ekonomické subjekty, celé národné hospodárstvo
ekonomické subjekty
FO
PO – občiansky a obchodný zákonník /obch. spoločnosti št. podniky, rozp. a prísp. org., fondy, nadácie a pod.
obce, samosprávne celky - vúc
štát
v podobe peňažných operácií



ich prostredníctvom dochádza ku kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám peňažnej zásoby – pohyb peňazí
majú 2 charaktery – finančné a menové operácie
finančné operácie – zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov, tvoria obsahovú náplň pojmu financie, presúvajú sa peniaze od rôznych ekonomických subjektov najmä v prospech štátu



menové operácie – zmena peňažnej zásoby v NH – tvoria obsahovú náplň pojmu mena – ak sa mení peň. zásoba, najmä zásahmi NBS /úrokové sadzby/

Charakteristika a úloha financií
o finančné právo je v súčasnosti dynamické a aktívne sa rozvíjajúce odvetvie slovenského právneho systému. Názov tohto samostatného právneho odvetvia je podmienený existenciou ekonomickej kategórie „financie“, ktorá závisí od fungovania tovarovo peňažných vzťahov, ide pritom o osobitné finančné vzťahy

financie – jedna z kategórií ekonomických vzťahov spoločnosti, ktorej rozvoj je podmienený existenciou tovarovo-peňažných vzťahov a existenciou štátu, ktorý využíva mechanizmus financií na plnenie svojich úloh



financie predstavujú peňažné fondy štátu, samosprávnych celkov, štátnych podnikov, organizácií, štátnych inštitúcií, ktoré sa využívajú v záujme potrieb spoločnosti. Sú to finančné zdroje štátu. Financie sú teda ekonomické a peňažné vzťahy vznikajúce pri tvorbe, rozdeľovaní, využívaní a kontrole peňažných fondov štátu, jeho samosprávnych územných celkov, podnikov, organizácií a inštitúcií, ktoré sú nevyhnuté v záujme zabezpečenia hospodárskych a sociálnych potrieb.

peniaze umožňujú platobný a peňažný obrat, pôsobia ako miera hodnôt, financie majú rozdeľovaciu a kontrolnú funkciu

financie nezahŕňajú všetky peňažné vzťahy. Napr. financiami nie sú peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v rámci kúpnopredajných operácií, ani pri odmene za prácu teda tam, kde ide o ekvivalentné vyjadrenie spoločenského peňažného vzťahu. Obsahom finančných vzťahov sú len tie z peňažných vzťahov, ktoré tvoria peňažné fondy, resp. finančné zdroje štátu, jeho územných celkov, podnikov, organizácií a inštitúcií.



štruktúra verejných financií
rozpočtová sústava, ktorá pozostáva zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samosprávnych celkov
mimorozpočtové účelové štátne fondy – štátny fond rozvoja bývania, štátny fond na likvidáciu jadrového odpadu – uspokojovania osobitných záujmov štátu
sústava financií EU – predvstupové fondy a štrukturálne fondy
financie štátnych podnikov a iných štátnych podnikateľských subjektov, štátnych inštitúcií /FNM, EXIMBANKA/, verejnoprávnych inštitúcií /vysoké školy, TASR, STV, SRo/

financie verejnoprávnych poisťovní – Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne
úver /štátny , samospráv, bankový/ - ak štát nemá dostatok zdrojov na zabezpečenie činnosti
finančné právo ako odvetvie práva – predmet, pojem, charakteristika finančného práva



finančné právo súborom právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese tvorby, rozdeľovania a využívania centralizovaných a decentralizovaných peňažných fondov /finančných zdrojov/ v podmienkach štátu a samosprávnych celkov v záujme finančného zabezpečenia /krytia/ plnenia ich úloh

o predmet FP- sú spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese cieľavedomej činnosti štátu a samosprávnych celkov pri tvorbe, sústreďovaní, rozdeľovaní a využívaní peňažných fondov /finančných zdrojov/ na realizáciu cieľov ich úloh

Základné skupiny vzťahov
vzťahy medzi SR a jej orgánmi a medzi územnými samosprávnymi celkami a ich orgánmi, ktoré vznikajú v súvislosti s rozdeľovaním finančných zdrojov štátu
vzťahy medzi finančnými /daňovými, colnými, správnymi a inými/ orgánmi štátu a samospráv na jednej strane a podnikateľskými subjektmi, organizáciami, inštitúciami a v súvislosti s plnením ich finančných povinností voči štátu a územným samosprávam

vzťahy medzi orgánmi finančnej sústavy navzájom – medzi štátnymi /samosprávnymi/ orgánmi finančnej sústavy v súvislosti s tvorbou, rozdeľovaním a používaním príslušných štátnych alebo samosprávnych peňažných fondov
vzťahy medzi štátnymi a komunálnymi podnikmi, zariadeniami a inštitúciami a ich nadriadeným štátnym resp. municipálnym orgánom v súvislosti s rozdeľovaním a využívaním prostriedkov, ktorými disponujú a ktoré môžu byť z ich vlastnej činnosti alebo zo zdrojov štátu, či samospráv,



vzťahy medzi finančnými orgánmi a PO a FO v súvislosti s tvorbou a rozdeľovaním štátnych peňažných zdrojov do verejnoprávnych fondov – napr. sociálnych a penzijný poistný systém

vzťahy medzi finančnými orgánmi štátu, samospráv voči FO v súvislosti s plnením si ich povinnosti odvádzať zákonné platby do príslušných peňažných fondov štátu, samospráv

princípy finančného práva
priorita verejných záujmov
trhovo-sociálne zameranie
jednota finančnej politiky a peňažnej sústavy, rovnoprávnosti subjektov štátu v oblasti finančnej činnosti



deľba funkcií v oblasti finančnej činnosti na základe deľby zákonodarnej /zastupiteľskej/ a výkonnej moci
verejnosť finančnej činnosti štátu a samosprávnych orgánov – účasť občanov, subjekty štátu musia mať info, ide o disponovanie verejnými prostriedkami
účasť občanov na finančnej činnosti štátu a samosprávy – formovanie rozpočtov, médiá, tlač – občania by mali mať možnosť prejaviť svoj názor
plánovitosť – cieľavedomá ľudská činnosť potrebná z hľadiska poznania javov



zákonnosť – štát a samosprávy získavajú prostriedky najmä od občanov a PO – musí byť v súlade so zákonom
metódy FP – postup a procedúry používané pri pôsobení právneho odvetvia
prikazovania metóda – jej podstata spočíva v tom, že riešenie akejkoľvek otázky je podmienené vôľovým konaním jednej strany.


Touto stranou je štát alebo samosprávny celok prostredníctvom svojich kompetentných orgánov. Vydávajú prikazovacie právne normy – zákony, podzákonné normy, rozhodnutia. Tie sú záväzné pre druhú stranu finančno-právneho vzťahu, ktorá nemá právomoci mocensko-prikazovacej povahy.

prikazovací charakter finančno-právnej úpravy spôsobuje v prevažnej miere ukladanie pozitívnych povinností, resp. záväzkov, a nie napríklad zákazy tak typické pre trestné právo niečo doveziem, musím zaplatiť daň
prikazovaciu metódu musíme ďalej charakterizovať ako imperatívnu/prikazovaciu na rozdiel od dispozitívnej metódy. Znamená to, že subjekty FP si nemôžu slobodne vybrať splnenie svojho zväzku ani určovať jeho obsah.



prikazovaciu metódu môžeme tiež charakterizovať aj ako určitú dávku konformizmu, teda akési pasívne prispôsobenie sa. Konformizmus finančno-právnej metódy je protipólom právnej a zmluvnej voľnosti, ktorými sú charakteristické napríklad občianskoprávne metódy
právna nerovnosť subjektov FP alebo nerovnosť ich právneho postavenia

finančné právo v systéme slovenského práva, jeho zvláštnosti a väzby na ostatné odvetvia práva
najbližšie k ústavnému a správnemu právu
odvetvie FP tvoria tiet právne normy, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v takej činnosti orgánov výkonnej moci a správy štátu a samospráv, prostredníctvom ktorej sa bezprostredne uskutočňujú funkcie fin.


zabezpečenia fungovania štátu a samosprávnych celkov. Znamená to, že predmetom finančného práva sú len tie vzťahy, ktoré vznikajú pri bezprostrednej tvorbe, rozdeľovaní a využívaní resp. používaní štátnych či samosprávnych peňažných fondov

systém FP – objektívne podmienený systém /nie samoúčelný/ spoločenských finančných vzťahov, ich vnútorná výstavba a zoskupenie a rozsah finančno-právnych noriem v určitej postupnosti
delenie FP - časti, úseky, pododvetvia a inštitúty


všeobecná /teória, normy týkajúce sa celého finančného práva - fin. orgány a kontrola a pod./ a osobitná /konkrétne právne normy/


úsek právnych noriem regulujúci tok výdavkov štátu – relevantné z hľadiska poznania potrieb štátu pre jeho nerušené fungovanie, tieto vzťahy môže štát poznať v procese rozpočtovej politiky, až keď má štát resp. samosprávny celok jasné v otázke výšky svojich potrieb môže sa zaoberať tým, či bude schopný tieto potreby pokryť a teda musí zadefinovať výšku svojich príjmov

úsek štátnych a samosprávnych príjmov –určovanie daní, poplatkov a ciel prostredníctvom príslušných právne normy FP - daňové, poplatkové a colné, finančné procesy by boli nefunkčné ak by štát nemal silu a nástroje, ktoré by ich dávali do pohybu

úsek peňažného obehu – v záujme jeho správneho fungovania sú tu normy regulujúce menu a devízy štátu, finančný trh a reguláciu peňažného obehu
pododvetvie – každé z pododvetví FP môžeme charakterizovať troma skutočnosťami
súbor právnych noriem,
upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy
konkretizácia týchto vzťahov
úsek výdavkov štátu a samospráv

rozpočtové právo – súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s právnou úpravou rozpočtovej sústavy, obsahu rozpočtu, rozpočtového procesu a vzťahov v rámci neho, ako aj zakotvením práv a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov

úsek príjmov štátu a samospráv
daňové a poplatkové právo – súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoloč.–ekon. vzťahy, vznikajúce v súvislosti s právnou úpravou sústavy daní a poplatkov, ich výstavbou charakterizovanou základnými konštrukčnými prvkami v podobe subjektu, objektu, základu a sadzby, vzťahmi vznikajúcimi medzi zúčastnenými subjektami, spôsobom vyberania a správy daní a poplatkov

colné právo – súbor pn upravujúcich spol. ekon. vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti úpravy procesu súvisiaceho s prechodom tovaru cez colné hranice
úsek peňažného obehu
menové právo – osobitný súbor právnych noriem, upravujúcich spoločnsko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú pri regulácii slovenskej meny jej sústavy, emisii platidiel, úprave peňažného obehu, menového kurzu a pod
devízové právo – súhrnom osobitných, devízovo-právnych noriem, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti s devízovými hodnotami, obchodovaní s nimi, určujú práva a povinnosti tuzemcov i cudzozemcov pri nakladaní s nimi, pôsobnosť a činnosť devízových a colných orgánov v devízovej oblasti, devízové hospodárstvo a osobitné opatrenia v devízovom



právo fin. trhu – spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese tvorby, fungovania a rozvoja sústavy finančného trhu, jeho nástrojov, subjektov, ako regulácie finančného trhu ostatnými orgánmi štátnej správy v záujme fyzických a právnických osôb ako aj samotného štátu

Finančno-právne normy
finančno-právna norma je štátom určené a formami štátneho donútenia zabezpečené pravidlo správania sa vo vzťahoch, ktoré vznikajú v procese tvorby, sústreďovania, rozdeľovania a využívania peňažných fondov subjektmi štátu a samospráv
normy FP majú imperatívny charakter - prikazovací
majú svoju presnú štruktúru – hypotéza – podmienky, ktoré sa musia splniť aby došlo k právam a povinnostiam, dispozícia a sankcia

delenie – klasifikácia noriem FP
v závislosti od funkcií, ktoré plní finančné právo na normy – regulačné a ochranné
z hľadiska zamerania môžeme hovoriť o normách všeobecnej úpravy, operatívne, kolízne, normy definícií, normy princípov, normy odporúčacie
z hľadiska rozsahu účinnosti – všeobecné a osobitné
z hľadiska územnej platnosti - celoštátne /alebo štátne/ a samosprávne



v súvislosti s dobou účinnosti – platné na dobu neurčitú a na dobu určitú štátny rozpočet na príslušný rok
vzhľadom na charakter predmetu finančno-právnej úpravy –hmotné – upravujú len práva a povinnosti a procesné – postupy subjektov
pramene FP – štátom uznaná forma práva – publikovanie v ZZ
normatívne právne akty

Ústava SR, ústavné zákony
originálne právne normy – zákony, všeobecne záväzné nariadenia samospráv – normy prijímané zákonodarným zborom alebo zastupiteľstvom úz. samosprávy
sekundárne právne akty – nariadenia vlády, vyhlášky ústredných orgánov, rozhodnutia samosprávnych orgánov

normatívny dohovor – zmluvný charakter – napr. medzinárodné zmluvy