FLUKTUÁCIA PRACOVNÍKOV
Fluktuáciu možno definovať ako zámerný odchod pracovníka z organizácie alebo ako mobilitu pracovníkov so zámenou pracovného miesta. V tomto kontexte môže nastať viacero situácií:
1. zámena organizácie – pracovník opustí jednu organizáciu a prijme prácu v inej organizácii,
2. odchod pracovníka (spontánny, resp. svojvoľný),
3. „obrat“ – tzn. uvoľnenie jedného pracovníka a prijatie iného pracovníka na jeho pracovné miesto.
Ak pracovník odchádza z organizácie z vlastnej vôle, je veľmi dôležité skúmať príčiny odchodov, aby sa spoznali problémy, ktorými je potrebné sa zaoberať.
Príčin k fluktuácii je veľa, sú rôzne a zložité. Zvyčajne ide o syntézu viacerých príčin, ako sú napríklad:
1. osobné (lepšia perspektíva, pomalá kariéra),
2. technické, resp. organizačné (nespokojnosť s pracovnými podmienkami, s manažérmi, zlé medziľudské vzťahy, napr. aj šikanovanie),
3. rodinné (istota zamestnania, migrácia – odsťahovanie sa, nasledovanie partnera),
4. finančné (nedostatočný plat).
Fluktuácia môže mať rôzne formy, resp. druhy:
1. podľa spôsobu ukončenia pracovného pomeru, t. j. formy rezignácie (dohoda, výpoveď, okamžité zrušenie pracovnej zmluvy, zrušenie v skúšobnej dobe),
2. podľa frekvencie výskytu – pravidelná, sporadická, sezónna,
3. podľa počtu fluktuujúcich pracovníkov – individuálna, hromadná,
4. podľa smeru odchodov pracovníkov – vnútropodniková, medzipodniková, vnútrorezortná, medzirezortná, vnútroštátna, medzištátna, fluktuácia spojená s migráciou.
Meranie fluktuácie:
1. meranie na úrovni organizácie (mikrorovina):
F = počet pracovníkov, ktorí odišli na iné pracovné miesto mimo podnik / priemerný počet pracovníkov v tom istom čase v organizácii x 100 (%)
2. meranie na úrovni štátu (makrorovina):
F = počet pracovníkov, ktorí odišli na iné pracovné miesto mimo organizácií celého štátu / priemerný počet pracovníkov v tom istom čase v štáte x 100 (%).