Fiodor Michajlovic Dostojevskij

je tvorca psychologického románu, patrí k vrcholným predstaviteľom v ruskej i svetovej realistickej literatúry

Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve existenčne živoriacich drobných meštiakov. Jeho "ponížení a urazení" sú zle platení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov.

- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Po skončení vojen. inžinierskej školy pracoval v Petrohrade, no pre ťažkú chorobu, ktorá ho mučivo sprevádzala po celý život ho prepustili. Za účasť v Petrasevského revolučnom krúžku dostal trest smrti, ktorý cár zmenil na Deportáciu na Sibír.

- Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve najmä vrstve živoriacich drobných mešťanov (úradníci, študenti). Je tvorcom psychologického románu.

- napríklad súbor noviel: BIEDNI ĽUDIA - opísal tu ľudí, ktorých prácu nevie nikto oceniť. Sú na okraji spoločnosti. Ich spoločenské postavenie sa prenáša aj do ich duševného sveta - sú rozorvaný a nespokojný.

- Dostojevského hrdinovia ich osudy čitateľa presviedčajú, že rast spoločnosti nemôže závisieť od individuálnych skutkov.

Idiot - konfrontuje etický ideál človeka s realitou vtedajšieho Ruska. Hl. postavou je Lev Myškin - človek čistý, úprimný, dobrý, obetavý. Jeho osobnosť je nejednoznačná, je pokladaný za človeka dobrého, ale pre svoj idealizmus je pokladaná za idiota, ktorý sa neprispôsobil reálnemu životu.

V románoch: IDIOT, BRATIA KARAMAZOVCI - sa mravný konflikt stupňuje až k neriešiteľnosti. Knieža Myškin v prvom románe a mladý Aľoša v druhom veria v silu dobroty a vnútorné obrodenie človeka láskou a pokorou. Ich slová a skutky vyvolávajú v dušiach ľudí opantaných vášňami akýsi náhly stav dojatia i vôľu nájsť správnu cestu, a predsa sa všetko uberá k tragickému zavŕšeniu. Dostojevského hrdinovia, ich osudy čitateľa presviedčajú, že mravný rast spoločnosti nemôže závisieť od individuálnych skutkov dobroty a ľudskosti.

V románe ZLOČIN A TREST nastolil autor problém absolútnej slobody jednotlivca. Chudobný petrohradský študent Raskoľnikov si zdôvodňuje zavraždenie starej úžerníčky ideou, že berie na seba ťarchu potrebného činu, lebo odstráni škodlivú bytosť (racionálne ospravedlnenie). Autor ho vedie mučivým hľadaním poznania, že jeho čin mal osobné pohnútky. Východiskom mu je napokon priznanie, dobrovoľne prijatá pokora a oslobodzujúci cit lásky k žene (prostitútka Soňa), ktorá ho sprevádza i na nútené práce. Autor riešil problém individuálnej vzbury proti spoločnosti v presvedčení, že kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spoločenskej nerovnosti. V tom bola jednostrannosť jeho filozofického prístupu k spoločenskej realite.

- psychologický román s kriminálnou zápletkou. Kriminálna zápletka je stavebným prvkom diela. Dramatické napätie spočíva v psychologickej dráme hl. hrdinu /vnútorné monológy/.