Fínska republika

Fínska republika
Názov: Fínska Republika (Suomen Tasavalta)
Pocet obyvatelov: 5 214 512
Hustota zaludnenia: 15 obyvatelov/km2
Rozloha: 338145 km2 (z toho 33551 km2 vnútrozemských vodných plôch)
Úradný jazyk: Fíncina, Švédcina, regionálne Laponcina
Národnostné zloženie: Fíni 93%,
Švédi 6%,
Laponci 1%,
Historický vývoj
Pôvodný obyvatelia - Laponci boli od 2.storocia vytlacovaní na sever ugrofínskymi
kmenmi, ktoré od 9.storocia celili nájazdom Vikingov, hlavne zo Švédska.
V 12.storocí zacala organizovaná expanzia Švédov.
V roku 1157 zaciatok švédskej nadvlády. Okrem kolonistov aj cast Fínov prijala jazyk
dobyvatelov.
V roku 1362 sa fínska šlachta zúcastnila volby švédskeho krála a v rokoch 1374–1399
mala aj samosprávu.
Fínsko sa v rámci Švédska v rokoch 1397-1523 stalo súcastou kalmarskej únie.
V polovici 16. storocia prebehla reformácia.
Súcastou Švédska zostalo Fínsko aj po severnej vojne (1700–1721). Za napoleonských
vojen v roku 1809 bolo pripojené ako autonómne kniežatstvo k Rusku formou
personálnej únie.
V roku 1917 bola vyhlásená nezávislost Fínska a po prechodnom období monarchia.
Odmietnutie sovietskych nárokov na Karéliu 1939 viedlo k agresívnosti ZSSR v
takzvanej zimnej vojne 1939–1940.
V rokoch 1941–1944 sa Karélia za nemeckého vpádu do ZSSR Fínsku vrátila, ale v roku
1945 ju spolu s dalším územím aj so základnou Porkkala opät anektoval ZSSR.
Až v roku 1948 sa vztahy so ZSSR normalizovali a 1955 bola Porkkala vrátená Fínsku,
kým udržovalo neutralitu a tesné ekonomické väzby na ZSSR.
Pocas rokov 1961–1985 sa Fínsko stalo clenom Európskeho združenia volného
obchodu.
1.8.1975 bol v Helsinkách podpísaný Záverecný akt konferencie o bezpecnosti a
spolupráci v Európe.
21.9.1990 sa Fínsko jednostranne rozhodlo vypovedat povojnové dohody obmedzujúce
zvrchovanost štátu vo vojenských otázkach.
12.6.1991 parlament schválil zmenu systému prezidentských volieb.
16.1.1994 boli prvé priame prezidentské volby, vítazom sa stal Martti Ahtisaari.
9.5.1994 sa Fínsko pripojilo k programu NATO.
16.10.1994 v referende o pripojenie Fínska k Európskej únii podporilo 57% Fínov vstup
do EÚ.
19.12.1996 sa Fínsko pripojilo k Schengenskej dohode o volnom pohybe osôb po
Západnej Európe.
1.1.1999 Fínsko pristúpilo k Európskej menovej únii.
Životný štýl obyvatelov
Fínsko je krajina, v ktorej je zavedená urcitá forma prohibície. Ludia, ktorí tu žijú
jednajú casto podla hesla, že zakázané ovocie najviac chutí. Ludia celý den pracujú,
chodia do školy alebo sú na cestách cez den v žiadnom meste nikoho neuvidíte. Pocas
jazdy metrom sa môžete stretnút s ludmi, ktorí si len tak upíjajú zo svojej flaše.
Známa je tiež mentalita Fínov, ktorá vychádza z drsnej krajiny a z nutnosti jeden
druhému pomáhat. Fíni sú velmi slušní, cestní nie sú hlucní. Sú velmi priatelský a
poctiví ludia. Protikladom tomu môže byt hustá siet nikdy nezamknutých chatiek, v
ktorých skoro vždy nájdete hromadu pripraveného dreva a sekeru. To preto, aby ste po
sebe mohli rovnakú hromadu dreva zanechat dalšiemu návštevníkovi. Zaujímavé, a pre
fínsku mentalitu typické, je také pravidlo, že kto príde do chatky ako poslední, má
právo na najpohodlnejšie miesto na spanie. Je to prejav gentlemanstva. Povaha Fínov
je velmi melancholická. Gramotnost obyvatelov je 100%. Najzaujímavejšia je povaha
Fíniek. Emancipácia ich zasiahla na každom kroku a svojich mužov si držia naozaj
nakrátko. Ako príklad môže poslúžit vojenská služba. Tá je pre ženy nepovinná, ale
mnohé z nich si pokladajú za cest do armády nastúpit. Na cele Fínska je žena. 48%
Fínov si myslí že ženy sú rovnoprávne. Fíni majú silný zmysel pre hudbu ale táto hudba
je prevažne melancholická. 33% Fínov je najviac hrdých na skladatela Jeana Sibeliusa.
Fínsko je svetovým lídrom v hustote používania pocítacovej siete Internet na pocet
obyvatelov. Internet vo Fínsku používa 24,4 percenta obyvatelov. Fíni sú velmi
ekologicky zmýšlajúcimi ludmi. 44% Fínov nechce aby stúpal pocet pristahovalcov,
47% Fínov nechce zmenu podnebia, 98% Fínov vraví že Fínsko je najkrajšie a narodit
sa vo Fínsku je podla nich výhra v lotérii. Najviac sú hrdý Fíni na sauny a mobilné
telefóny. 46% Fínov považuje mesiac Júl za najkrajší.
Spôsob bývania
Opakom krásnej prírody je architektúra miest. Oblast Fínska, až na južné a západné
pobrežie, bola vždy a je len velmi riedko osídlená. Rada miest je teda relatívne mladá a
naviac v histórii Fínsko znicilo mnoho rozsiahlych požiarov. Väcšina miest v nich navždy
lahla popolom a podarilo sa zachránit len niekolko stavieb. Väcšina historických budov
je z dreva, ako je tomu i v prípade najväcšieho dreveného kostola na svete. Cím sa ale
Fínsko preslávilo, je moderná architektúra, ktorú zacal hlavne v polovici 20. storocia
šírit slávny architekt Alvar Aalto. Jeho diela nájdete po celom Fínsku a väcšina z nich
tvorí celé mestské centrum. Fínske mestá sú rozlohou velmi velké ale hustotou
zaludnenia sa rovnajú slovenským kopaniciam. Mestá sú rozdelené na štvrte, kde stoja
2-3 ks 3-4 poschodových bytoviek s nájomnými bytmi. Byty sú vybavené saunou a
dvoma pivnicami teplou a studenou na víno. Tieto štvrte sú plne vybavené škôlkou,
gymnáziom obchodmi, vôkol je les a o 1-2 km dalej je taká istá štvrt. Ale prevažujú
rodinné domy väcšinou z dreva pretože kamenné sú drahé. Kúrenie v dome a byte sa
automaticky zapne 10´ pred naprogramovaným príchodom.
Fínska kuchyna
Fínska tradicná kuchyna pozostáva prevažne z rybacích pokrmov a pokrmov zo sobieho
mäsa. Typické pokrmy sú ryby na rôzne spôsoby väcšinou však losos na všetky možné
spôsoby spolu s hubami- najviac dubáky, kuriatka, rýdziky. Moderná doba priniesla a
velmi rozšírila ázijské pokrmy, ktoré majú vyššiu oblubu ako pôvodné jedlá. Fíni kladú
velký dôraz na to, aby potraviny boli cerstvé a boli vysokej kvality.
Tradicné oblecenie
Pôvodný obyvatelia Laponci mali svoje tradicné oblecenie vyhotovené zo sobích koží a
kožušín. Konce boli lemované svetlejšími kúskami takisto ako spodky svetrov a
kabátov. Kabáty mali vysoký golier, ktorý tesne priliehal na krk. Ciapky boli vysoké a
široké na vrchu zakoncené pásom s ornamentami. V súcasnom Fínsku sa tieto tradicné
oblecenia už nepoužívajú, pretože provincia Laponsko, ktorá je považovaná za pôvodné
a tradicné Fínsko, stráca postupne svoju identitu.
Sviatky
Fíni typicky ako aj obyvatelia iných európskych krajín oslavujú Vianoce ved až 44%
Fínov považuje Santa Klausa za najdôležitejšiu osobnost Fínska. Priebeh Vianoc: V ráno
Štedrého vecera celá rodina spolu dekoruje Vianocný stromcek s prevažne zlatými
zvoncekmi, potom sa celá rodina usadí v saune. Poobede pijú kávu a varené víno. Na
štedrovecernú veceru je losos so šalátom z cervenej repy, cibule a mrkvy. 24. 6. na
Jána je velký fínsky sviatok, nepracuje sa v každom meste sa konajú oslavy. Velmi
málo obyvatelov je bez vyznania. Svadby, krstiny a iné sviatky prebiehajú ako u nás.
________________________________________ __________________________
Zdroje: