Finančný trh a jeho segmenty

Funkcie finančného trhu

V trhovej ekonomike sa finančný trh pokladá za vrchol ostatných trhov (trh tovaru a služieb, trh výrobných činiteľov, informačný trh, ...)
Na rozdiel od iných trhov je to trh univerzálny - jeho zdroje a prostriedky sú využiteľné vo všetkých oblastiach.

V ekonomike subjekty vstupujú na finančný trh z týchto dôvodov:

1/ ak chcú získať peňažné prostriedky na financovanie bežných prevádzkových potrieb alebo chcú financovať svoj rozvoj získaním dlhodobého úveru, emisiou akcií, prípadne obligácií a pod.

2/ ako finanční investori, ktorí chcú investovať svoje dočasne voľné peňažné prostriedky do krátkodobých cenných papierov alebo nákupu akcií prostredníctvom ktorých získajú účasť na vlastníctve akciových spoločností, prípadne obligácií, hypotekárnych záložných listov, ktoré predstavujú dlhodobé uloženie peňazí, alebo špekuláciou dosiahnuť zisky a zhodnotiť tak investovaný kapitál.

Finančný trh plní tieto funkcie:

1/ mobilizuje peňažné prostriedky zo všetkých zdrojov (akumulačná funkcia)
2/ umiestňuje tieto prostriedky jednak v oblasti reálneho kapitálu, jednak v oblasti cenných papierov (alokačná funkcia)
3/ prerozdeľuje predtým zmobilizovaný kapitál, sprostredkúva zmeny držby (prerozdeľovacia funkcia)
4/ podporuje rozvoj perspektívnych životaschopných podnikov, spoločností a na druhej strane urýchľuje zánik neperspektívnych a neživotaschopných (selekčná funkcia).

Vo vyspelých trhových ekonomikách finančný trh je citlivým barometrom, ktorý odráža prosperitu alebo neúspešnosť hospodárskeho vývoja, ale aj medzinárodno - ekonomických a medzinárodno - politických procesov.

Vymedzenie pojmu finančný trh

Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peňažnom kapitály, platobných prostriedkoch, cenných papieroch, devízach, drahých kovoch, poistnej ochrane a pod. Toto sústredenie sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, kam patria najmä banky, sporiteľne, poisťovne, penzijné fondy, peňažné burzy, investičné spoločnosti ...

Finanční sprostredkovatelia zabezpečujú vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov, ktoré vystupujú na finančnom trhu: orgány verejného sektora, podnikateľský sektor, obyvateľstvo.

Finanční sprostredkovatelia uľahčujú uskutočňovanie príslušných transakcií na finančnom trhu, znižujú informačné a transakčné náklady.

Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu po nástrojoch finančného trhu je cena, ktorá nadobúda formu úroku, kurzu cenných papierov, devízového kurzu, poistného ...

Finančný trh je trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle.

Táto definícia finančného trhu zdôrazňuje 3 kategórie:

1/ systém finančných nástrojov

2/ finančné inštitúcie

3/ pohyb peňažného kapitálu

V literatúre sú aj iné definície finančného trhu:

- americký ekonóm MISHKIN Þ finančný trh je systém ekonomických nástrojov, inštitúcií a vzťahov, ktorý sústreďuje, rozmiestňuje a prerozdeľuje peňažné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe ponuky a dopytu.

- V. BENEŠ Þ na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, vytvára sa jeho cena, za ktoré sú subjekty finančného trhu ochotné vykonávať finančné operácie a transakcie. Finančný trh presnejšie vyjadruje jednotu krátkodobých a dlhodobých transakcií v reprodukčnom procese modernej ekonomiky.

Tieto i ďalšie definície finančného trhu zdôrazňujú niektoré podstatné charakteristiky tejto kategórie nemôžu, však obsiahnuť celú jeho zložitosť.

Členenie finančného trhu

Finančný trh možno členiť z rôznych hľadísk, ktoré zdôrazňujú niektoré jeho základné črty. Každé členenie finančného trhu je vždy zjednodušené. Najčastejšie kritériá členenia finančného trhu sú tieto:

1/ časové hľadisko: a) peňažný a kapitálový trh

b) kapitálový, úverový a peňažný trh

2/ z hľadiska foriem a stupňa likvidity v rámci finančného trhu :

a) peňažný trh
b) kapitálový trh
c) trh zahraničného kapitálu:
- trh drahých kovov
- devízový trh

3/ z vecného hľadiska:

a) peňažný trh
b) kapitálový trh
c) devízový trh
d) trh zlata
e) trh burzového kapitálu
f) poistný trh

4/ rozdelenie na primárny a sekundárny trh:

primárny trh - predaj nových cenných papierov
sekundárny trh - znovu sa predávajú už predtým emitované cenné papiere:

a) osobný - predávajúci a kupujúci Þ uskutočňujú obchody priamo medzi sebou
b) anonymný - obchody sa uskutočňujú prostredníctvom sprostredkovateľov

5/ z hľadiska organizovanosti:

a) organizované - bankovo alebo burzovo organizované
b) neorganizované

6/ z hľadiska spôsobu získavania finančných prostriedkov na finančnom trhu:

a) trh obligácií - vzniká dlžobný záväzok
b) trh akcií - vzniká nárok na spoluvlastníctvo kmeňového majetku.

7/ z hľadiska povinností uverejňovať kurzy cenných papierov, ktoré sa v danej chvíli na trhu predávajú:

a) verejné trhy - burzové, mimoburzové
b) neverejné trhy

8/ z hľadiska účastníkov (inštitúcií):

a) bankový
b) medzibankový
c) burzový
d) mimoburzový
e) mimobankový

Hlavnými zložkami finančného trhu sú:

- peňažný trh
- kapitálový trh
- devízový trh
- trh drahých kovov
- poistný trh

1/ Peňažný trh

- nazýva sa aj trhom krátkodobého kapitálu - do 1 roka
- plní funkcie sprostredkovania krátkodobých prebytkov medzi vládnymi orgánmi, finančnými inštitúciami (v rámci toho i bankami) a podnikateľským sektorom.

Na medzinárodnom trhu sa uskutočňujú predovšetkým transakcie s rezervnými peniazmi. Banky si tu upravujú svoju likviditu v súlade so zákonnými predpismi medzi sebou alebo si vypožičiavajú od centrálnej banky.

Štát a podnikateľský sektor si na peňažnom trhu obstarávajú pôžičky na financovanie bežných potrieb.

Medzi nástroje peňažného trhu patria:

- depozitné certifikáty (na určité obdobie)
- pokladničné poukážky, komerčné cenné papiere - zmeny
- investičné fondy (predaj aktív jednej skupiny bánk ostatným bankám)

Charakteristickými črtami peňažného trhu sú:
- krátkodobosť úverových operácií
- použitie peňažných prostriedkov na bežné respektíve prevádzkové potreby
- vysoký stupeň likvidity pohľadávok aj záväzkov s možnosťou kedykoľvek predať a kúpiť na trhu
- vylúčenie jednotlivcov z tohto obchodovania

2/ Kapitálový trh

- je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií. Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov najmä na základe obchodovateľných cenných papierov.

Prvý predaj sa uskutočňuje na primárnom trhu, kde dochádza k umiestneniu emitovaných cenných papierov u rôznych hospodárskych subjektov - kupcov, ktorými môžu byť jednotlivci.

Pred lehotou splatnosti (dospelosti) možno cenné papiere lombardovať u peňažného ústavu, t. j. dať do zástavy (zálohy) a získať úver.

Cenné papiere sa môžu v období emisie do doby splatnosti ďalej predávať a kupovať na sekundárnom trhu - označenom ako trh starých cenných papierov, čím získajú dôležitú črtu likvidity.

Sekundárny trh umožňuje subjektom pružne meniť štruktúru svojich aktív bez toho, že by sa museli viazať na nositeľa záväzku (emitenta cenných papierov).

Sekundárny trh najefektívnejšie funguje formou burzy (trh burzového kapitálu).

Medzi nástroje kapitálového trhu patria:

- vládne cenné papiere (obligácie, bondy)
- cenné papiere miestnych správnych orgánov
- obligácie spoločností a podnikov
- akcie podnikateľského sektora
- hypotečné listy

3/ trh zahraničného kapitálu sa skladá:

- devízový trh
- trh drahých kovov

Devízový trh - je vo svete organizovaný prostredníctvom banky ako voľne prístupný trh, na ktorom je niekoľko stoviek dealerov (väčšina bánk) pripravených predať alebo kúpiť depozitá znejúce na zahraničné meny. Títo dealeri sú v neustálom telefonickom a počítačovom spojení. Tento trh je veľmi konkurenčný. Devízový trh, na ktorom sa určujú devízové kurzy uvádzané vo finančných správach je „veľkoobchodným trhom“, na ktorom nakupujú vlády, banky a spoločnosti.

Jednotlivci nakupujú zahraničnú menu na „maloobchodnom trhu“ od bánk, dealerov za maloobchodnú cenu, ktorá je vyššia ako veľkoobchodná cena.

Funkciou devízového trhu je okrem vyrovnávania platieb medzi krajinami, zabezpečovania úveru a podobne aj poistenie proti devízovým rizikám (angl. výraz pre krytie devízového rizika je hedding).

Zaistenie voči devízovému riziku možno realizovať buď prostredníctvom netermínovaného trhu, ktorý predpokladá existenciu devízových prostriedkov v hotovosti alebo existenciu úverových zdrojov v zahraničí (umožňujú promtné obchody, ako sú konverzie devíz alebo devízová arbitráž) a prostredníctvom termínovaných obchodov, ako sú napr. swapy, financial futures, option).

Termínované operácie sa na devízových trhoch uskutočňujú často aj zo špekulačných dôvodov najmä v dôsledku pohyblivých kurzov mien floating.

Trh drahých kovov - reprezentuje najmä trh zlata, menší význam má trh striebra, platiny a paládia. Obchodovanie sa sústreďuje do finančných centier Londýn, Paríž, New York, Karakas, Tokio, Panama ... Na trhu zlata sa sústreďujú predaje z novej produkcie alebo predaje z centrálnych bánk a dochádza k nákupom pre menové účely, priemyselné i umelecké spracovanie alebo na tezauráciu.

Poistný trh - je trhom zaistenia a poistenia. Na poistnom trhu sa stretáva ponuka a dopyt po špecifickom druhu tovaru - po poistnej ochrane, ktorá má obligatórny (zadané zákonom) a fakultatívny ráz (zadali sme ju my). Poisťovne poskytujú:

- poistenie majetku
- poistenie zodpovednosti za škody
- poistenie osôb

Cenou za poistenie je poistné. Zvláštnosťou v oblasti poistného trhu je:

- podmienená návratnosť (len ak sa stane poistná príhoda)

- neekvivalentnosť (ak poistná príhoda vznikla, výška vrátenej peňažnej sumy je iná od sumy, ktorú predtým poistená osoba za poistenie zaplatila).

Poisťovne sa v súčasných trhových ekonomikách nezaoberajú iba poisťovacou a zaisťovacou činnosťou, ale svojim (účelovo neviazaným) kapitálom vstupujú aj na peňažný a kapitálový trh. Stávajú sa akcionármi bánk, búrz a pod. Táto previazanosť je aj v opačnom smere.

Medzinárodný finančný trh

Je reprezentovaný finančnými transakciami vo forme devízových obchodov, pohybu krátkodobého a dlhodobého kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov (devíz). Zahŕňa tiež národné finančné trhy ako aj euromenový trh, ktorý vystupuje ako špecifický medzinárodný (nadnárodný) článok menovej úverovej sústavy.

Euromenový trh

Špecializuje sa na transakcie s pôžičkovým kapitálom EUROMENA. Na jednej strane tu ide o zložitý systém vzájomných vzťahov, ktoré súvisia s akumuláciou a redistribúciou pôžičkového kapitálu v medzinárodnom rozsahu a na druhej strane ide o súhrn finančno - úverových inštitúcií, ktoré sprostredkovávajú pohyb peňazí a kapitálu.

Za euromeny sa považujú voľne vymeniteľné peňažné jednotky ktoré sú mimo rámca kontroly emitujúcej krajiny (napr. USD uložené v západoeurópskych bankách) a vo svete sa voľne premiestňujú vo vlastnej národnej forme a využívajú daňové, úrokové a iné výhody v porovnaní s národnými menami. Súčasťou euromenového trhu sú aj „ OFFSHORE“ centrá, ktorých vedúcou zložkou je Londýn. Offshore znamená, že ide o finančné trhy mimo kontinentu. Týmto termínom sa označujú bankové transakcie, ktoré prebiehajú mimo bankového systému príslušnej krajiny. Súčasne sú tieto transakcie mimo kontroly a zákonodarstva vládnych orgánov príslušnej krajiny - silná redukcia daňových a devízových obmedzení (Bahamy, Kajmanské ostrovy, Panama, Singapur, Hong Kong ...).

Z teritoriálneho hľadiska vystupuje medzinárodný finančný trh vo forme jednotlivých centier:

1/ Londýn - ide o najväčší finančný trh - z hľadiska časového pásma vystupuje ako prestupný trh pre americký a európsky trh.
Ďalšími významnými západoeurópskymi finančnými centrami sú: - Amsterdam, Paríž, Frankfurt, Viedeň, Zürrich
2/ Severoamerický trh - New York, Philadelphia, Miami, Chicago
3/ Finančný trh v Tokiu - stáva sa dominantným trhom, jeho význam bude rásť v dôsledku perspektívy, premeny yenu na rozhodujúcu rezervnú a transakčnú menu v medzinárodnom platobnom styku.

4/ Finančné trhy na Blízkom a Strednom Východe: - Dubay, Bejrut, Bahrajn, Abudghabí
5/ Finančné trhy juhovýchodnej Ázie - Singapur, Hong Kong
6/ Austrálsky finančný trh - Sydney

Ovplyvňovanie finančného trhu centrálnou bankou

Centrálna banka na Slovensku je NBS, ktorá má podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. podporovať hospodársku politiku vlády v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Plnenie svojich úloh však zabezpečuje nezávisle od pokynov vlády. Zákon nerieši otázku, ako sa má správať NBS v prípade, že by sa zabezpečovanie stability meny dostalo do rozporu s hospodárskou politikou vlády. Je však logické, že v takýchto prípadoch mala mať primát hlavná úloha NBS, a to stabilita meny.

Z funkcií CB vyplýva jej mimoriadne postavenie v bankovom systéme v krajinách s vyspelým trhovým hospodárstvom. CB má ako hlavný cieľ menovú (cenovú) stabilitu. Slúži celej spoločnosti (štátu, jedincom, súkromníkom, ostatným bankám) - verejný majetok.

Ďalej plní funkciu pre bankový sektor a pre vládu - vedie účty štátu. Vzhľadom k zvláštnemu zameraniu činnosti a svojim špecifickým funkciám nevstupuje CB do konkurencie s komerčnými bankami, ale tvorí zvláštny (najvyšší) stupeň v bankovom systéme, ktorému sú ostatné stupne podriadené. CB je v bankovom systéme jednotiacim prvkom, ktorý za pomoci jedinej meny, jedinej menovej politiky a jediného systému pravidiel regulácie činnosti komerčných bánk (neobmedzuje hospodársku súťaž, skvalitňuje ju jasným vymedzením jej zásad, vyjasnením sankcie). Stmeľuje a zefektívňuje bankový systém.

Centrálne banky spolupracujú s bankovými asociáciami, ktoré sa zaoberajú posudzovaním otázok peňažného trhu v jednotlivých krajinách, prípadne háji záujmy obchodných bánk vo vzťahu k vláde, či iným záujmovým asociáciám (priemyselné zväzy). Vedúci predstavitelia, prípadne odborníci z CB bývajú členmi komisií, ktoré asociácie pre posudzovanie otázok peňažného trhu zriaďujú, podieľajú sa na formulácii riešení a berú tieto riešenia ako odporúčania pre svoje rozhodovanie. Bankové asociácie z jednotlivých európskych krajín s vyspelou trhovou ekonomikou sú združené v európskej bankovej federácii (European Banking Federation).

Hlavným cieľom CB je zabezpečenie stability vo vzťahu k vnútornej ekonomike a v zahraničí. Nástroje zabezpečujúce stabilitu meny sa najčastejšie delia na:

a) priame - pôsobia adresne, selektívne (výberovo), administratívne (úverové stropy, úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov, povinné vklady, dohody, doporučenia a výzvy).

b) nepriame - pôsobia na trhový mechanizmus plošne pre všetky subjekty (dispontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery).

Cenné papiere, pojem, podstata

Cenné papiere predstavujú systém nástrojov finančného trhu, prostredníctvom ktorých dochádza k akumulácii, alokácii a prerozdeľovaniu dočasne voľných peňažných prostriedkov.

CP v súčasnom období môžu existovať:

a) v dematerializovanej forme (uložené v centrálnej registrácii)
b) v listinnej forme (klasická forma - tlač na zvláštnom papieri so zvláštnym dozorom tlače, ochranou ...)

V priebehu krátkej existencie finančného trhu u nás došlo k vývoju právnej úpravy problematiky dematerializovanej formy CP. Zákon č. 600/1992 Zb. o CP povoľoval obidve formy - dematerializovanú podobu (zaknihovaných CP) i klasickú formu (v závislosti od rozhodovania emitenta pri akciách, dočasných listoch, podielových listoch, dlhopisoch a investičných kupónoch. V ostatných prípadoch sa počítalo s klasickou formou CP.

Novela zákona č. 600/1992 Zb. o CP prijatá 23. marca 1994 vylúčila klasickú (listinnú) formu CP a ustanovila povinnú podobu „zaknihovaných“ CP pri akciách, podielových listoch, dočasných listoch, dlhopisoch, kupónoch a iných CP, ktoré za CP vyhlásil osobitný zákon § 1 odst. 1.

Súčasne vylúčila ich premenu na listinné CP s výnimkou § 11, ktorý zaviedol osobitný pojem „listinná podoba zaknihovaného CP“. § 11 zvýhodňoval zahraničných majiteľov zaknihovaných CP, ktorí mohli písomne požiadať emitenta o vydanie CP v listinnej podobe a na meno. Takto vydané CP sa na území SR mali považovať za zaknihované CP a nebolo možné s nimi na území SR obchodovať.

Zákon č. 88/1994 Z. z. bol v krátkom čase revidovaný. NRSR v auguste 1994 zrušila zaknihovanú podobu (povinnú ) uvedenej skupiny CP. Rozhodnutie o ich podobe - klasickej listinnej alebo dematerializovanej ponecháva na emitenta.

Listinné CP uchovávané v centrálnej depozitári sa označujú ako „imobilizované CP“. Podstatným znakom CP bez ohľadu na ich formu je záznam v majetkových právach, príp. ďalších právach s nimi spojených.

Definícia CP: CP potvrdzujú majetkové práva alebo peňažné pohľadávky vlastníka za určité plnenie voči tomu, kto CP emitoval, sú nositeľom právneho nároku, pre ktorý vznik, existencia, prevod a zánik sú v zásade neuhraditeľné. Veriteľ nemôže požadovať bez CP uspokojenie svojich požiadaviek a dlžník môže odmietnuť plnenie záväzku, ak nie je predložený CP.

Členenie CP

CP môžeme členiť z rôznych hľadísk. Základné členenie CP:
1/ bilančné CP - akcie, obligácie, hybridné CP
2/ mimobilančné produkty - swapy, financial futures, opcie o budúcich transakciách s CP, ktoré sa sami stávajú CP (deriváty, odvodené CP), pretože svojim vlastníkom poskytujú určité práva a majetkové výhody

Ďalšie hľadiská členenia CP:

a) podľa ekonomickej funkcie:

1/ CP používané na peňažnom trhu - pokladničné poukážky, depozitné certifikáty, zmenky
2/ CP používané v platobnom styku - šeky
3/ CP používané na kapitálovom trhu - akcie, obligácie, hypotekárne záložné listy a pod.

b) podľa prevoditeľnosti:
1/ na doručiteľa - auporteur
2/ na rad - order papiere
3/ na meno - aunom
c) podľa druhu práva:
1/ vecné práva - hypotekárne záložné listy a pozemkové dlžobné úpisy
2/ dlžobné záväzky - obligácie, zmenky, šeky, vkladné knižky, vkladové listy, depozitné certifikáty, pokladničné poukážky, bony ako štátne pokladničné poukážky

3/ majetková účasť alebo podiely - akcie, podielové listy (investičné certifikáty), kuksy
4/ dispozičné - konosament, warrant, prepravný doklad v automobilovej a železničnej doprave

d) z hľadiska emisie:
1/ hromadne vydávané - akcie, depozitné certifikáty, obligácie, pokladničné poukážky a bony
2/ individuálne vydávané - zmenky, šeky, vkladné knižky, warranty, konosamenty
e) podľa stanovenia výnosu:
1/ pevne úročené - klasické obligácie, vkladné knižky
2/ s premenlivým úročením - akcie, ziskové obligácie
3/ neúročené - dispozičné CP, losy, šeky
f) podľa emitenta:
1/ štátne CP
2/ komunálne (municipálne) CP - CP miest a obcí
3/ súkromné CP (CP súkromných podnikov a akciových spoločností)

g) podľa použitia (práv a povinností):
1/ základné (kmeňové)
2/ prioritné

h) podľa zastupiteľnosti:
1/ nezastupiteľné - hypotekárne záložné listy, zmenky, šeky
2/ zastupiteľné (efekty) - akcie, podielové listy

ch) podľa obehu:
1/ obchodovateľné - musia byť prevoditeľné - majiteľ ich môže predať alebo kúpiť na sekundárnom trhu
2/ neobchodovateľné - zakladajú právny vzťah len medzi dvomi účastníkmi - emitent zakazuje ich predaj ne sekundárnom trhu, uskutočňuje sa s nimi len prvý predaj na primárnom trhu. Nevýhodu týchto CP emitent niekedy znižuje záväzkom odkúpiť CP späť pred lehotou splatnosti (dospelosti). K týmto druhom CP patria depozitné certifikáty, vkladové listy.
3/ CP s obmedzenou obchodovateľnosťou - zamestnanecké akcie a obligácie. Obchodovateľnosť alebo neobchodovateľnosť CP musí byť vyznačená na jeho plášti.

i) z hľadiska času:
1/ krátkodobé
2/ strednodobé
3/ dlhodobé

j) podľa miesta vydania a použitia:

1/ vydané a používané vnútri krajiny
2/ zahraničné - sú upisované a vydávané na jednom finančnom trhu v zahraničí
3/ medzinárodné - sú upisované a predávajú sa na niekoľkých finančných trhoch v zahraničí, emitujú ich obyčajne medzinárodné konzorcie bánk

Základné typy CP

1/ CP peňažného trhu. Medzi najviac používané CP peňažného trhu patria:

a) pokladničné poukážky
b) depozitné certifikáty
c) zmenky
d) akcepty
e) šeky

A - Pokladničné poukážky - sú formou dlhopisov, ktoré vydáva štát prostredníctvom štátnej pokladnice Ministerstva financií alebo najčastejšie ním splnomocnenou emisnou, či inou bankou na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu.

Sú splatné za krátku dobu - 3, 6, 9 mesiacov až rok, výnimočne do 3 rokov, sú pevne úročené. Krátka doba splatnosti a štátna záruka sú dôsledkom nižšej úrokovej miery ako pri dlhopisoch, ktoré majú dlhšiu dobu splatnosti (obligácie, hypotekárne záložné listy).

Pokladničné poukážky tvoria významnú časť likvidných prostriedkov bánk a peňažných ústavov. Môžu byť: na doručiteľa alebo na rad, ide o obchodovateľný CP. Banka môže ešte pred lehotou splatnosti vymeniť pokladničné poukážky späť za hotové peniaze, ale v takom prípade nevypláca celý úrok.

Prednosťou týchto krátkodobých CP je to, že ich vlastníkom a dlžníkom umožňuje rýchlu reakciu na zmenu tempa rastu inflácie a úrokovej miery. Ak pre štát nastane vhodné obdobie na emisiu dlhodobých CP, stiahnu pokladničné poukážky z obehu a splatí ich buď hotovými peniazmi alebo ponúkne za ne dlhodobé CP.

Oblasť štátnych pokladničných poukážok legislatívne upravuje zákon č. 566/1992 Zb. o NBS (§ 25 ods. 2).

B - Depozitné certifikáty - sú známe pod skratkou CD (certificate of deposit), vydáva ich banka výmenou za termínované peňažné vklady na zaokrúhlenú sumu. Sú vydávané prevažne na doručiteľa, ale i na meno s uvedením dátumu splatnosti väčšina v plnej nominálnej hodnote s vyznačením fixnej úrokovej sadzby. Doba splatnosti je zvyčajne po mesiacoch do pol roka, ale možno sa stretnúť i zo splatnosťou 1 - 2 roky. Je to obchodovateľná listina, ktorá môže byť pred dobou splatnosti predmetom kúpy a predaja na sekundárnom trhu. Banky však niekedy obchodovateľnosť depozitných certifikátov obmedzujú - ich majiteľ dostane výšku vkladu až v termíne splatnosti.

Úlohou depozitných certifikátov je aktivizovať dočasne voľné peňažné prostriedky ekonomických subjektov. Pre banky majú veľký význam z hľadiska priaznivejšej a stabilnejšej tvorby zdrojov, lebo obmedzujú vklady na požiadanie a okamžité odvolanie.

C - Zmenky - patria medzi najstaršie nástroje peňažného trhu. Vo vnútornej i zahraničnej politike plní zmenka niekoľko funkcií:

- je nástrojom obchodného úveru
- je platobným prostriedkom
- reeskont zmenky je klasickým nástrojom menovej politiky
- môže byť zaisťovacím prostriedkom
- je prostriedkom na získanie eskontného alebo akceptačného bankového úveru
- v posledných rokoch sa stáva i predmetom činnosti špecializovaných organizácií na dokúpenie pohľadávok (factoring)
- je prostriedkom na získanie hotových peňazí (finančná zmenka)

Rozlišujeme 2 základné druhy zmeniek:

a) vlastná zmenka
b) cudzia zmenka (trata, rimesa)

Osobitnými druhmi cudzích zmeniek sú:

a) cudzie zmenka na vlastný rad
b) vlastná zastretá zmenka

Cudzia zmenka na vlastný rad - sú v nej zúčastnené iba 2 osoby (ako vo vlastnej zmenke) a má formu cudzej zmenky. Vystavovateľ sám seba označil za remitenta. Ide o prípad, keď vystavovateľ požičia trasátovi peniaze alebo predá tovar na úver a na sumu svojej pohľadávky, v ktorej uvedie seba ako remitenta, vydá zmenku.

Vlastná zastretá zmenka - sú v nej zúčastnené iba 2 osoby, vystavovateľ sám seba označí za zmenkovníka.

Okrem základného členenia zmeniek je známe členenie podľa druhu obchodu či využitia:

- obchodná zmenka
- finančná zmenka
- kaučná zmenka
- depozitná zmenka
- dokumentárna zmenka
- štátna zmenka
- návratná zmenka
- blankozmenka (zmenka, kde nie je vypísaná suma)

Podľa hospodárskeho účelu, na ktorý sa majú zmenky využiť, rozlišujeme:

- stavebné zmenky
- poľnohospodárske zmenky
- dovozné zmenky
- vývozné zmenky
- zmenky využívané na spotrebný úver

V praxi sa vyskytujú i nekvalitné zmenky, pre ktoré sa používajú niektoré ďalšie označenia, napr. núdzová zmenka (ešte pred splatnosťou s stáva neistou); platná (mobilizačná) zmenka - dlžnícky stav je fingovaný (nereálny).

D - Akcepty - v bankovom akcepte banka prijíma (akceptuje) zodpovednosť za splnenie záväzku svojho klienta a tak chráni jeho veriteľa pred rizikom nezaplatenia pohľadávky.

Väčšina akceptov slúži na:

- financovanie dovozu
- financovanie vývozu
- financovanie prepravy tovarov medzi dvomi krajinami alebo ich skladovanie
- financovanie skladovania a prepravy tovarov vnútri krajiny

Bankové akcepty sa pokladajú za bezpečné, vysoko likvidné a krátkodobé nástroje peňažného trhu. Ich splatnosť sa pohybuje od 30 do 270 dní, najčastejšie je to 90 dní.

Trhový výnos bankových akceptov sa pohybuje veľmi blízko výnosu z obchodovateľských depozitných certifikátov.

E - Šeky - (zopakovať učivo z 3. ročníka)

Základné druhy šekov:

a) súkromné šeky - vystavujú ich súkromné osoby, firmy, inštitúcie alebo ústavy. Ich vystavovatelia majú účty v banke alebo v peňažných ústavoch

b) bankové šeky - vystavujú ich zahraničné banky, sporiteľne alebo záložne, veľké bonitné spoločnosti

c) cestovné šeky - bežný platobný prostriedok pri cestovnom styku. Vystavujú ich banky na okrúhle sumy. Pri vystavení ich majiteľ podpíše. Pri predložení na výplatu sa šek podpisuje znovu, aby majiteľ potvrdil príjem sumy. Porovnanie oboch podpisov slúži vyplácajúcej banke na kontrolu

d) pokladničné šeky - šeky, ktoré možno vyplatiť v hotovosti

e) šeky na zúčtovanie - knihujú sa k dobru na účet oprávneného majiteľa

f) blankošeky - neúplné šeky, ktoré vystavovateľ podpísal bez uvedenia sumy, pričom vystavovateľ šeku uzatvára s majiteľom šeku osobitnú dohodu o podmienkach, za ktorých majiteľ môže šek vyplniť pred jeho predložením na honorovanie (splnenie záväzku zaplatením či úhradou)

g) eurošeky - systém preplácania súkromných šekov. Spočíva v tom, že banka vydá klientovi - majiteľovi účtu šekovú legitimáciu, ktorá mu umožní predložiť na preplatenie ním vystavený šek inej banke a v inom štáte, než kde má svoj účet a žiadať jeho honorovanie

2/ CP kapitálového trhu. K najdôležitejším nástrojom kapitálového trhu patria:

a) obligácie
b) akcie
c) hypotekárne záložné listy
d) podielové listy
e) iné (pozemkové dlžobné úpisy, podiely)

Dlhopis je CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách a vyplácanie výnosu z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.

Obligácie - sú jednou z najrozšírenejších foriem dlhopisov (užší pojem ako dlhopis). Podľa zákona č. 530/1990 Zb. poznáme tieto formy dlhopisov:

- hypotekárne záložné listy
- štátne dlhopisy \
} nástroje kapitálového trhu
- komunálne obligácie /
- zamestnanecké obligácie

Okrem týchto dlhopisov sa podľa zákona č. 600/1992 Zb. o CP za dlhopisy považujú všetky listiny potvrdzujúce uloženie peňažných prostriedkov:

- vkladové Þ depozitné certifikáty
} nástroje peňažného trhu
- vkladové listy

Obligácie - sú dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti emitované s cieľom získať peňažné prostriedky na dlhšie obdobie a s istotou, že veriteľ neskôr od svojho rozhodnutia neodstúpi.

Obligácie vydané na dlhšie obdobie sa na trhu nedajú umiestniť - riziko plynulé z inflácie zmien úrokovej miery ...

Obligácie sú CP, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie (naraz, po čiastkach) a že v stanovenej dobe bude vyplácať ročný alebo polročný úrok, prípadne iné platby (prémie, zlosovateľné výhry).

Ak sa v dlhopise sľubuje len pravidelné zúročenie nominálnej sumy, nie jej splatenie v určitých lehotách ako pri obligáciách, ide o večnú rentu alebo konzolu. Konzoly spravidla vydáva štát za účelom vojnových pôžičiek alebo za účelom konsolidácie štátneho dlhu, t.j. prevodu prechodného štátneho dlhu na trvalý.

Investor takýto CP kúpi kvôli nároku na opakujúci sa ročný príjem a na nekonečne dlhú dobu. Súkromný sektor tento druh CP nevydáva.

Emitentom obligácií môžu byť rôzne subjekty, napr. štát, krajina, mesto alebo obec - tieto obligácie sa označujú ako štátne, krajinské, komunálne. Vydávajú sa na krytie dlhodobého deficitu rozpočtu, financovanie investičných projektov, zdokonaľovanie infraštruktúry (cesty, diaľnice, kanalizácia). Banky vydávajú bankové obligácie, ale i osobitné druhy obligácií, ktorých predajom získavajú prostriedky na poskytovanie pôžičiek určitého typu - komunálne, poľnohospodárske, melyračné, ktoré sú zaistené nehnuteľnosťami.

Cieľom emisie bankových obligácií je vytvoriť stabilizované zdroje na poskytovanie dlhodobých a strednodobých pôžičiek. Súkromné podniky v priemysle, obchode atď. emitujú obligácie na financovanie investícií, dlhodobejšiu potrebu dlžného majetku alebo na amortizáciu predchádzajúcich úverov a pod.

Obligácie vydávajú tiež akciové spoločnosti a holdingové spoločnosti, okrem toho existujú aj zamestnanecké obligácie, ktoré emitenti vydávajú výlučne pre pracovníkov, ktorí sú u nich v pracovnom pomere.

Ako finanční sprostredkovatelia emisií obligácií zvyčajne fungujú banky. Obligácie môžu byť vydané:

1/ bez záruky - garantujú ich iba emitenti; vydávajú ich iba firmy s dobrou povesťou a vyrovnanou finančnom situáciou
2/ so zárukou - tu existujú 2 spôsoby zaistenia a splácania obligácií:

a) majetkom emitenta (pozemky, domy, podniky, CP v hotovosti)
b) prostredníctvom garancií, štátnych inštitúcií alebo organizácií (obligácie zabezpečené štátom - prvotriedne CP)

Celková suma pôžičky sa zvyčajne rozdelí na niekoľko častí = TRANŠIE o rôznej nominálnej hodnote. Pred emisiou býva pevne stanovená výška splátok, úrokov a ďalších odmien i termíny a výplaty splátok, úrokov a ďalších odmien.

Obligácie môžu znieť:

a) na meno - prevod obligácie na meno sa uskutočňuje CESIOU - prevodom, ktorý sa obvykle vyznačuje na samotnom CP. V niektorých krajinách sa takéto obligácie označujú ako REKTA PAPIERE. U nás sú obligácie znejúce na meno prevoditeľné rubopisom. Emitent má právo obmedziť alebo zakázať prevoditeľnosť obligácií na meno.

b) na doručiteľa - ich prevod sa uskutočňuje jednoduchým odovzdaním. Každý majiteľ je oprávnený požadovať od emitenta splnenie záväzkov.

Obligácie môžu byť emitované:

a) vo forme fyzických reálne existujúcich CP
b) v dematerializovanej forme - vo forme účtovných zápisov ukladaných do pamäti počítačov (majiteľ dostane iba potvrdenie o vlastníctve)

Obligácie emitované vo forme fyzických CP sa skladajú z 2 častí:

a) z plášťa
b) z kupónového hárka s talónom

A/ Podľa z. 530/1990 Zb. o dlhopisoch k náležitostiam CP patrí:
1/ označenie emitenta
2/ názov obligácie a jej číselné označenie, poradové číslo, pokiaľ bude viac sérií, aj označenie série
3/ nominálna hodnota obligácie:

a) v Slovenskej mene najmenej 1 000,- Sk; vyššie hodnoty vždy v celých tisícoch korún
b) v cudzej mene, pokiaľ je obligácia vydaná v cudzej mene

4/ spôsob určenia výnosu
5/ vyhlásenie emitenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľom
6/ záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu obligácie v určitom termíne alebo termínoch, vyplácať výnos obligácie v stanovených termínoch, spôsoby výplat a určenie platobného miesta
7/ pri obligáciách znejúcich na meno aj meno jej prvého majiteľa
8/ dátum vydania obligácie a odtlačok podpisov predstaviteľov emitenta
9/ údaj o rozhodnutí príslušného Ministerstva financií o povolení emisie obligácie s výnimkou prípadov, keď sa povolenie nevyžaduje

Pri neprevoditeľných obligáciách znejúcich na meno musí byť v texte obligácie a v podmienkach emisie uvedené, ako bude emitent postupovať v prípade úmrtia ich majiteľa.

B/ Z pravidla obsahuje 2 kupóny na každý rok trvania pôžičky (úroky sa zvyčajne vyplácajú polročne alebo ročne). Kupóny oprávňujú majiteľa, aby mu bol vyplácaný úrok. Pri vyplácaní úroku sa kupón odtrhne a ponecháva si ho ten, kto úrok vyplatil (zvyčajne banka). Podľa § 12 z. č. 600/1992 Zb. o CP musí kupón obsahovať nasledujúce údaje:

a) o druhu, emitentovi a číselnom označení CP, ku ktorému bol vydaný
b) o výške výnosu alebo spôsobe jeho určenia
c) o dátume a mieste uplatnenia práva na výnos

Súčasťou kupónového hárku je talón (obnovovací list). Slúži na vyzdvihnutie nového kupónového hárku potom, čo sa vyčerpali kupóny starého hárku. Je to legitimačná lístok; nie je CP.

Registrované obligácie (registered bonds) sú bez kupónového hárku, emitenti evidujú vlastníkov týchto CP a dôchodky im posielajú na ich bankové účty.

Zlosovateľné obligácie - súčasťou prémiových dlžobných úpisov je aj výherný list.

Splatnosť obligácie (maturity; dospelosť) - deň, keď je splatná posledná časť dlžobnej sumy vrátane úrokov a iných odmien. Dátumom splatnosti sa končí život obligácie.

Nominálna hodnota sa môže vyplácať buď:

a) jednorázovo - po uplynutí stanovenej lehoty
b) po častiach (v splátkach) - pričom splátky môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné

Splatnosť (umorovanie) obligácií sa začína spravidla po uplynutí určitej doby (2 - 3 rokov).

Výnos z obligácií môže byť stanovený rôznym spôsobom:

- pevnou úrokovou sadzbou
- pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku
- rozdielom medzi nominálnom hodnotou obligácie a jej nižším emisným kurzom
- zlosovateľnom prémiou v závislosti od lehoty splatnosti obligácie
- pohyblivou úrokovou sadzbou (napr. vývojom devízových kurzov, v závislosti od pohybu úrokových sadzieb či kurzov na finančnom trhu)
- kombináciou uvedených spôsobov

Členenie obligácií

Obligácie možno členiť z rôznych hľadísk, napr.

1/ základné (prioritné) - prednostné práva pre veriteľa
2/ zahraničné (medzinárodné) - na 1 trhu; medzinárodné - na viacerých trhoch - emitujú ich konzorcie bánk

K hlavným nástrojom na trhu obligácií možno v súčasnosti zahrnúť:

a) obligácie s pevnou sadzbou - čiastka vyplácaná na každý kupón je dopredu stanovená, je vždy rovnaká. Podobne je stanovená aj doba splatnosti a spôsob umorenia. Pre investora sú výhodné v normálnych, neinflačných obdobiach a v prípade poklesu úrokovej miery. Pre emitenta sú výhodné v inflačných podmienkach a v prípade rastu úrokovej miery (štátne obligácie, obligácie renomovaných emitentov, ktorí investujú do vysoko rentabilných akcií)

b) obligácie s pohyblivou úrokovou sadzbou (floating rate notes) - pohyblivá úroková sadzba sa uplatňuje nielen kvôli inflácii, ale i v závislosti od úspešnosti zisku emitenta. Pri týchto obligáciách sa nestanovuje úroková sadzba, ale len spôsob a podmienky, ktoré budú určovať zmenu úroku z obdobia na obdobie. Zmena výšky úroku sa musí viazať len na takú veličinu, ktorá je objektívna a jej výpočet nesmie závisieť od vplyvu emitenta. Takouto veličinou je napr. diskontná sadzba alebo miera inflácie

c) hybridné obligácie - kombinujú pevnú a pohyblivú úrokovú mieru, prípadne dopĺňajú pevnú alebo pohyblivú úrokovú mieru dodatočnými prémiami alebo podielom na zisku. Vyplatenie prémie môže byť viazané na iné dopredu stanovené podmienky (ak sa zvýši úroková sadzba na kapitálovom trhu)

d) naturálne obligácie - uprednostňujú majiteľa na prednostný nákup nedostatkového tovaru alebo služieb

e) obligácie s nulovým kupónom (ZB - Zero Bonds) - neprinášajú úrok, ale sú emitované s diskontom - pod nominálnu hodnotu. Nominálna hodnota je v čase zrelosti obligácie vyplatená celá. Počiatočný diskont je tým väčší, čím dlhšia je doba splatnosti obligácie. Rozdiel medzi nominálnou hodnotou a predajnou cenou obligácie zahŕňa na akumulované úroky za celú dobu trvania pôžičky a spravidla i úroky z úrokov. Tieto obligácie sa po prvý raz objavili v USA v roku 1981

f) indexované obligácie - zachovávajú si podstatné prvky klasických obligácií, avšak pri nich sa uplatňuje zásada indexácie, t. j. chráni majiteľa pred infláciou. Pri tomto druhu obligácií je potrebné definovať veličinu (referenčnú hodnotu), na ktorú sa bude indexácia viazať, napr. výška úroku a splátok bude závisieť od pohybu menových kurzov, úrokovej miery, od cien tovarov alebo od indexov kurzov akcií a podobne

g) vymeniteľné obligácie (convertible bonds) - sú osobitným druhom CP. Emitent v nich môže stanoviť pevné podmienky, za ktorých majú majitelia obligácií právo vymeniť ich za iný druh obligácií alebo akcie

h) obligácie s čiastočným úpisom (splátkové obligácie - partly paid bonds) - v čase emisie kupujúci nemusí zaplatiť naraz celú nominálnu hodnotu, ale môže ju nahradiť postupne v splátkach. Nárok na úrok vzniká tak isto postupne, vždy zaplatením príslušnej splátky. Plnú výšku úroku dostane majiteľ obligácie až po zaplatení celej nominálnej hodnoty

ch) obligácie, ktoré umožňujú predĺženie (extendable bonds) alebo skrátenie (retrac table bonds) ich splatnosti - emitent má právo upraviť úrokovú mieru. Pri niektorých je aj možnosť skoršieho vypovedania zo strany vlastníka a emitenta

i) obligácie s warantmi - poskytujú investorovi právo nákupu ďalších obligácií tej istej alebo novej emisie. Právo na ďalší nákup (warant) je samostatne obchodovateľné

j) opčné obligácie - majú rôzne formy, napr. obligácie s opciou konverzie, obligácie s predajnou opciou. Opcia z latinčiny (právo voľby) sa veľmi často oddeľuje od obligácií a táto poukážka sa stáva sama o sebe predmetom kúpy a predaja

k) obligácie s vysokým výnosom - obligácie nízkej kvality sa rozšírili v USA a emitovali ich spoločnosti s nízkou úverovou spoľahlivosťou. Dostali názov junk bonds. Záujem o ich využitie v Európe bol veľmi nízky

l) obligácie založené na akciovom indexe - majú úrokovú sadzbu odvodenú od vývoja trendu na akciovom trhu. Keďže rast inflácie vedie k tomu, že stúpa objem obchodov s akciami, stúpa aj index, čím sa zvyšuje výnos z tejto obligácie

m) komoditou kryté obligácie - majú svoju trhovú hodnotu viazanú na trhovú cenu medzinárodnej obchodovanej komodity (zlato, striebro, ropa a podobne)

n) resetovacie obligácie - dávajú možnosť emitentovi vysporiadať sa s hotovými nedostatkami a upevniť si svoju úverovú schopnosť. Tento typ obligácií sľubuje investorovi obyčajne na začiatku pevný úrokový výnos, avšak neskôr sa úroková sadzba zmení tak, aby spôsobila zvýšenie ceny obligácie na určitú požadovanú úroveň. Tieto obligácie väčšinou vyjadrujú prechodné zhoršenú úverovú schopnosť, avšak emitent dúfa, že sa jeho úverová kvalita zvýši a tým sa znížia jeho náklady na dlh. Tieto menej kvalitné obligácie majú však úrokové stropy.

Splácanie obligácií a výnosy

Každý dlhopis má svoju zrelosť alebo splatnosť. Pod týmto pojmom sa rozumie deň, keď je splatná posledná časť súčasne s úrokmi alebo inými odmenami. Nominálna hodnota sa spláca dvojakým spôsobom:

a) v dielčích splátkach (postupne)
b) jednorázovo

Úrok sa obyčajne vypláca ročne alebo polročne, pričom prvý variant je zvlášť výhodný pre emitenta, druhý je výhodnejší pre investora. Pri rovnomernom splácaní hovoríme o anuite - t.j. že emitent v pravidelných intervaloch vypláca stálu sumu, ktorá zahrňuje nielen splátky nominálnej hodnoty, ale aj jej úroky. Výšku anuitných splátok môžeme vypočítať:

1 ------- 1- (1 + i) ⁿ M P = C x [ ---------------- ] + -------- i (1 + i) ⁿ
P = cena obligácie
C = kupónová platba
i = úroková miera na kapitálovom trhu
M = nominálna hodnota obligácie
n = čas (doba) do splatnosti

Výnos z obligácie - každá peňažná čiastka, ktorú na základe vlastníctva obligácie investor získa, teda aj úrok, prémie, splátky, tržby z predaja obligácií (kurzový rozdiel a podobne). Teda pri hodnotení výnosnosti obligácií nepostačuje len hodnotenie z hľadiska úroku (kupóny). Výnosy posudzujeme ako celok a je potrebné brať do úvahy časové rozloženie všetkých budúcich výnosov, teda i splátok a poprípade i výnosu z predaja.

Kupónová sadzba - zmluvná sadzba, ktorú emitent je ochotný zaplatiť.

Kupón - množstvo sľúbeného ročného úrokového výnosu vyplateného na obligácii. Ročný kupón je určený vzorcom:

kupónová sadzba x nominálna hodnota = kupón

Výnos po dobu tržby predpokladá, že majiteľ obligácie ju predáva skôr ako je jej splatnosť, resp. mieni z úrokov, ktoré obligácia nesie kúpiť ďalšie obligácie, teda reinvestuje úroky. V takýchto prípadoch počítame tkzv. výnosy po dobu tržby (idd).

splátky + úroky + hodnota na konci tržbyidd = ---------------------------------------- - - 1 hodnota na začiatku doby tržby
Rendita obligácie (miera zúročenia obligácie) - je dôležitým ukazovateľom stupňa zhodnotenia investície do obligácie pre ich majiteľa. Vypočíta sa:

pR = ------ x 100 K
R = rendita
p = nominálna úroková sadzba
K = kurz obligácie

Emisný kurz - ak predajná cena obligácie sa na začiatku emisie nerovná jej nominálnej hodnote. Môže mať dvojakú podobu:

a) emisné disážio - ak emisný kurz je nižší ako nominálna hodnota obligácie (disážiová pôžička - podpari)
b) emisné ážio - opačný prípad - vyskytuje sa menej často (ážiová pôžička - nadpari)

Pri disážiovej pôžičke je rendita vyššia.

Splátkové ážio - dosiahne sa v prípade, ak sa pôžička spláca vo vyššom kurze obligácie ako bola jej nominálna hodnota. V opačnom prípade ide o splátkové disážio. Na zvýšenie rendity obligácie vplýva splátkové ážio.

Renditu ovplyvňujú aj úrokové termíny, t. j. termíny, v ktorých sú splatené úroky. Čím kratšie sú úrokové intervaly, tým skôr veriteľ získa úroky, ktoré môže opäť investovať a tak dosiahnuť ďalšie úroky.

Akcie - sú CP, ktoré svojmu majiteľovi zaručujú určitý podiel na celkovom majetku akciovej spoločnosti. Podľa Obchodného zákonníka je akcia definovaná ako CP, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti. Akcionár má právo na:

a) účasť na riadení spoločnosti prostredníctvom Valného zhromaždenia
b) podiel na zisku, čiže dividendu
c) podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti
d) prednostné upisovanie novovydaných akcií v súvislosti so zvyšovaním základného imania
e) informačné právo

Z hľadiska práv a povinností majiteľa akcie rozlišujeme 2 druhy akcií, a to:

a) kmeňové akcie - sú základným druhom akcií, s ktorými sú spojené základné oprávnenia. Zúčastňovať sa na Valnom zhromaždení akcionárov, hlasovať na Valnom zhromaždení, poberať dividendu v závislosti od výšky dosiahnutého zisku a podieľať sa na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti

b) prioritné akcie - predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti spravidla však býva rozsah týchto akcií obmedzený. Možno s nimi spájať rôzne zvýhodnenia, ktoré sa však môžu týkať zásadne majetkových oprávnení (dividendy, jej výška, prednostné vyplácanie, vyplatenie zameškaných dividend a pod.). Prioritné akcie majú väčšinou zaručenú minimálnu dividendu, ktorej výška je zakotvená v stanovách akciovej spoločnosti

c) zamestnanecké akcie – len medzi zamestnancami

Nevýhodou prioritných akcií je, že nemajú hlasovacie právo. Neskôr sa tieto prioritné akcie môžu vymeniť za kmeňové akcie, ale musia obsahovať takúto doložku.

Prioritné akcie môžu mať 2 formy:

a) obyčajné akcie - akcionár dostáva dividendu v stálej výške, ale za obdobie, keď spoločnosť dosahuje zisk
b) kumulované akcie – dividenda musí byť vyplatená aj v čase, keď spoločnosť dosahuje stratu

Z hľadiska spôsobu a podmienok prevodu sa akcie delia:

a) na majiteľa – na akcii sa neuvádza meno majiteľa a prevod akcie sa uskutoční odovzdaním (auporteaur)
b) na meno (aunom) – prevod sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie, a.s. vedie zoznam akcionárov

Kurz akcie

dividenda
% výnos akcie = ------------------------- x 100
nominálna hodnota akcie
Vzhľadom k tomu, že akcia je CP s neobmedzenou dobou splatnosti, prináša neobmedzene dlhú dobu sľubovanú dividendu. Väčšina investorov neinvestuje kvôli dividendám ale preto, že očakávajú rôzne trhové ceny akcie a z toho plynúci kapitálový zisk. Preto sledujú nielen pomer dividendy k výnosovému kritériu, ale aj ďalšie pomerové ukazovatele:

- pomer ceny akcie k zisku spoločnosti po zdanení pripadajúcemu na 1 akciu (tkzv. price carnicratio = P/E ratio)

kurz akcie
P/E = --------------------------
zisk po zdanení na 1 akciu
Platí jednoduché pravidlo: „ Čím je P/E ratio v čase alebo v porovnaní s inými akciami nižšie, tým je pravdepodobnejšie, že akcia je podhodnotená a teda pre investora lacná.

- bežná výnosnosť akcie v %:

dividenda na 1 akciu
bežná výnosnosť akcie = --------------------- x 100
kurz akcie
- pomer kurzu akcie k čistému imaniu pripadajúce na 1 akciu:

kurz akcie
pomer kurzu akcie = ------------------------
čisté imanie na 1 akciu
Vzorec na určenie kurzu zostavíme tak, že najskôr si určíme vopred P/E ratio, ktoré chceme dosiahnuť, potom

očakávaný ročný zisk z investícií
kurz akcie = ---------------------------------
počet nových emitovaných akcií
Ak poznáme P/E ratio, potom celková čiastka kapitálu, ktorú chceme emisiou dosiahnuť, je daná:

suma kapitálu získaná emisiou = P/E ratio x očakávaný ročný čistý zisk z investície

Hypotekárne záložné listy – sú dlhopisy, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach. Hypotekárne záložné listy sú jedným z druhov hypotekárneho úveru, ktorý banka vypláca dlžníkom. Spôsob vydávania a zaisťovania hypotekárnych záložných listov podlieha prísnej regulácii a je spravidla upravený zákonom. U nás je to zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch a v niektorých ďalších právnych normách. Hypotekárne záložné listy môžu vydávať iba banky a sporiteľne, ktoré na to získajú oprávnenie. Hypotekárny úver je dlhodobý úver na založenie nehnuteľného majetku – pozemkov, lesov, poľnohospodárskych budov, obytných domov. Povoľuje sa zvyčajne iba do istej výšky, tkzv. pravej ceny (odvodenej ceny nehnuteľnosti a výnosovej ceny) – polovice alebo iného podielu. Okrem založenej nehnuteľnosti ďalším významným predpokladom bezpečnosti hypotekárneho úveru je zriadenie verejných pozemkových kníh, ktoré slúžia nielen na evidenciu vlastníckych vzťahov, ale aj na presnú evidenciu úverových vzťahov. Hypotekárny úver môže mať formu úrokovej pôžičky, splátkovej (anuitnej) pôžičky alebo bankových hyp. zál. listov. Pri poskytovaní hypotekárneho úveru formou hyp. zál. listov sa výška povolenej pôžičky rovná ich nominálnej hodnote. Hyp. zál. listy sú obchodovateľné CP na kapitálovom trhu. Banka súčasne s uzatvorením pôžičky môže za svojho klienta obstarať komisionársky predaj hyp. zál. listov a dať mu k dispozícii výnos z tohto predaja.

Výnos = trhová cena hyp. zál. listov – úrok – provízia

Hyp. zál. listy patria k nezastupiteľným CP, emitujú sa individuálne, priebežne podľa potreby.

Podielové listy – sú osobitným druhom CP, ktoré sú pre ich majiteľa dokladom o podiele na spoločnom (kolektívnom) investovaní do CP, prípadne ďalších majetkových hodnôt na princípe rozptýleného zisku. Majiteľ podielového listu nemá právo zúčastňovať sa na riadení investičnej spoločnosti a ovplyvňovať jej investičnú politiku. Podielové listy môžu mať listinnú i dematerializovanú podobu, môžu byť vydané na meno alebo na doručiteľa. Podielové listy sa začínajú predávať za nominálnu hodnotu, ktorá je na nich vytlačená. Za cenu zodpovedajúcu nominálnej hodnote sa podielové listy predávajú max. 6 mesiacov od začiatku predaja. Po 6 mesiacoch predáva investičná spoločnosť podielové listy za sumu zodpovedajúcu skutočnému podielu na majetku v podielovom fonde. Cena podielového listu môže byť zvýšená o prirážku, ktorej výška je uvedená v štatúte investičného fondu a je určená na náhradu nákladov spojených s predajom podielových listov.

Ostatné CP kapitálového trhu

A/ Pozemkové dlžobné úpisy – sú spojené s pozemkovým dlhom a viazané na vlastníctvo pozemkov, ktoré sú ich vydaním zaťažené. Nepredpokladajú osobnú pohľadávku veriteľa na rozdiel od hypotéky. Nie je viazaný na úverový vzťah medzi dlžníkom a konkrétnou bankou (veriteľom), môže byť zriadený bez toho, aby vlastník pozemku žiadal banku o pôžičku. Vlastník pozemku požiada pozemkovú knihu o založenie pozemkového dlhu, kde sa pozemkový dlh zaznamená. Na základe zaknihovaného pozemkového dlhu sa vydá vlastníkovi listina v zriadení pozemkového dlhu v prospech anonymného veriteľa. Na žiadosť vlastníka môže byť v rámci pozemkového dlhu vydaných niekoľko takýchto listín. Pri žiadosti o úver vlastník listinu odovzdá banke overeným písomným vyhlásením. Po splatení pôžičky banka vráti listinu spolu s potvrdením o zaplatení dlhu.

B/ Podiely – osvedčujú členstvo a podiely na spoločnom majetku a výnose. Ide o CP, ktorých emitentom je obchodná spoločnosť, ktorá nemá právnu formu akciovej spoločnosti, ale napríklad formu komanditnej spoločnosti alebo úverového družstva. Majiteľ podielového listu má okrem práva podieľať sa na zisku i prednostné právo na novoemitované podiely, ktoré môže nakupovať za zvýhodnený kurz. V prípade zrušenia spoločnosti má nárok na podiel na majetku po splnení všetkých záväzkov spoločnosti. Má aj informačné právo a právo zúčastňovať sa na zhromaždeniach majiteľov podielov.

C/ Kuksy – sú podiely z ťažiarskych spoločností, nemajú nominálnu hodnotu, ale predstavujú pomerný podiel na ťažiarskom majetku. Ťažiarstvo sa člení na istý počet kuksov a 1 kuks možno rozdeliť na 100 podielov. Evidencia sa vedie v ťažiarskej knihe. V prípade, že prevod kuksu na prvého majiteľa nebol do knihy zapísaný, považuje sa za majiteľa kuksu ten, kto je zapísaný v tejto knihe. S kuksami sa obchoduje len na niektorých burzách, spravidla v centrách ťažiarskeho podnikania.

Inštitucionálne zabezpečenie finančného trhu

Inštitúcie zúčastňujúce sa obchodovania na finančnom trhu sú:

- banky
- obchodníci s CP, resp. peňažné burzy
- investičné spoločnosti
- investičné fondy

Investičné spoločnosti

Pracujú na princípe diverzifikácie (rozloženia) rizika. Sú formou kolektívneho investovania. Investičná spoločnosť môže mať formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Ich vznik upravuje Zákon o investičných spoločnostiach. Investičné spoločnosti môžu zakladať investičné fondy. Investičné fondy zakladajú podielové fondy (podielový fond je organizačnou zložkou investičného fondu, nie je právne samostatný). Investičná spoločnosť musí mať základné imanie 20 mil. Získava ho upisovaním akcií.

Úlohou investičnej spoločnosti je:

- investovať do CP, príp. iných majetkových hodnôt (napr. nehnuteľností)
- rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých podielnikov (akcionárov) tým, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt
- vyhovieť emitentom CP a odkúpením ich akcií a iných CP im umožniť prístup k potrebnému kapitálu na investovanie
- obmenou portfólia CP sa investičné spoločnosti podieľajú na zvýšení obratov sekundárneho trhu
- prispôsobiť sa rôzne orientovaným záujmom a individuálnemu vkusu finančných investorov

Investičný fond vzniká upisovaním akcií. Podniká v rôznych oblastiach. Nakupuje:

- cenné papiere
- nehnuteľnosti
- vzácne zbierky
- drahé kovy
- zahraničné meny a pod...

Zostavuje portfólio z rôznych CP a predmetov.

Podielový fond - je organizačnou zložkou investičnej spoločnosti, nie je samostatná právnická osoba, preto nemôže mať vlastné obchodné meno. Označenie podielový fond obsahuje názov alebo obchodné meno investičnej spoločnosti, ktorá fond vytvorila - slová podielový fond sú rozlišujúce označenie od iných podielových fondov.

Podielový fond predáva podielové listy a nemôže vydávať akcie. Záujemca o podielový list musí poznať štatút podielového fondu. Podielové fondy môžu byť:

1/ otvorené - nemajú limitovaný počet vydaných podielových listov, ani čas predaja. Podielnik má právo na spätný predaj podielových listov.

2/ uzatvorené - počet vydávaných podielových listov a čas predaja je obmedzený. Podielnik nemá právo na spätný odpredaj.