Finančné riziká podniku a ich zmierňovanie
Podniky pracujú a rozhodujú sa v podmienkach neistoty. Neistotu chápeme ako neurčitosť, náhodnosť podmienok, pôsobenia alebo výsledku istých javov či procesov. Rizikom je taká neistota, pri ktorej sme schopní pomocou rozličných metód kvantifikovať možnosť odklonu skutočných podmienok alebo výsledkov od očakávaných hodnôt.
Finančné riziká podniku
Podnikateľské riziko charakterizujeme ako možnosť odklonu skutočnej trhovej hodnoty podniku od jeho očakávanej hodnoty. Finančné riziko je istým spôsobom vyjadrenia celkového podnikateľského rizika. Finančné riziko sa člení:
• trhové riziko vyvolané jednak zmenou ponuky a dopytu na trhu, jednak zmenou cien podnikových vstupov a výstupov
• úverové riziko je dané možnosťou, že dlžník nebude schopný plniť svoje záväzky
• riziko zmeny úrokovej miery pri pohľadávkach a záväzkoch podniku
• kurzové riziko vyjadruje možnosť zmeny kurzov jednotlivých mien, čo ovplyvňuje najmä termínové pohľadávky a záväzky podniku
• riziko likvidity označuje možnosť, že podnik nebude mať z najrôznejších dôvodov dosť likvidných prostriedkov v termíne, keď má plniť svoje záväzky.
Kvantifikácia rizika znamená vyčíslenie pravdepodobnej intenzity odchýlok skutočnosti od očakávania. Vo všeobecnosti sa uskutočňuje výpočtom štandardnej odchýlky a variačného koeficientu.
Najskôr je potrebné kvalifikovať úroveň očakávaného výsledku, od ktorého sa skutočný výsledok s istou pravdepodobnosťou viac alebo menej odchyľuje. Určenie očakávaného výsledku môže byť založené na údajoch za minulé obdobia, ale spoľahlivejší je kvalifikovaný odhad budúcich možných výsledkov.
Pri kvantifikácii intenzity jednotlivých druhov finančných rizík sa okrem opísaného základného spôsobu vyčísľovania odchýlky skutočnosti od očakávaného výsledku používajú aj ďalšie metódy zodpovedajúce charakteru daného rizika:
• pri kvantifikácii rizikovosti investičných projektov sa používa analýza citlivosti, metóda rozhodovacích stromov, Hertzov model ai.
• pri finančnom investovaní sa vyčísľuje beta-koeficient
• úverové riziká sa kvantifikujú pomocou rôznych metód ratingu dlžníkov
• pomerne nová je metóda VAR (value at risk). Snaží sa odpovedať na otázku, koľko môže podnik pri možnej realizácii istého rizika stratiť.
Spôsoby zmierňovania finančných rizík môžeme rozdeliť na dve skupiny:
a) prevetívne opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa finančnému riziku alebo zabezpečiť, že realizácia rizika sa finančne dotkne podniku čo najmenej. Hovoríme o ofenzívnych postupoch:
- vyhýbanie sa riziku
- diverzifikácia
- poistenie
- zmluvne dohodnuté opatrenia
- manažment aktív a pasív
- hedging pomocou derivátov
b) odstraňovanie následkov realizácie rizika – ide o defenzívne postupy, hľadajúce spôsoby úhrady už vzniknutých škôd.
Vyhýbanie sa riziku – predpokladom úspešnosti pri tomto postupe je dobrá predbežná indentifikácia rizík pripravovaného rozhodnutia alebo projektu. Ak vieme, akým konkrétnym rizikám je daný zámer vystavený, máme možnosť sa niektorým rizikám celkom vyhnúť.
Diverzifikácia – znamená rozloženie rizika na viaceré objekty, a tým jeho celkové zníženie. Riziká možno deliť na nediverzifikovateľné /tie riziká, ktoré – ak dôjde k ich realizácii – postihujú všetky dotknuté subjekty/ a diverzifikovateľné /tie riziká, ktoré – keď sa realizujú – dotknú sa len konkrétneho rizikového objektu/.
Poistenie – charakterizujeme ako vytváranie centralizovaného peňažného poistného fondu príspevkami poistených subjektov vystavených riziku. Touto formou však možno zabezpečovať len poistiteľné riziká, tj. riziká spĺňajúce tri hlavné podmienky:
- hromadnosť výskytu rizika
- možnosti realizácie rizika musia byť relatívne nezávislé
- riziko možno s dostatočnou spoľahlivosťou kvantifikovať
Z hľadiska finančných rizík je dôležitá možnosť poistenia pohľadávok podniku z obchodného styku:
- poisťovanie politických rizík pri dodávkach tovaru do zahraničia
- poisťovanie komerčných rizík pri dodávkach v tuzemsku alebo do zahraničia
Zmluvné dohodnuté opatrenia
- Zmluvné dohody o zabezpeční pohľadávok
- Ustanovenia o podmienkach umožňujúcich zmenu úrokovej miery zo strany veriteľa
- Dohoda medzi vývozcom a dovozcom o mene, v ktorej sa bude dodávka fakturovať a platiť
- Zahrnutie menovej doložky do dohody o platobnej povinnosti
- Zvýšenie ceny dodávky, požiadavka preddavku od odberateľa, resp. požiadavka platenie vopred
- Dohoda o barterovom (väzbovom) obchode
- Faktoring a forfaiting
Manažment aktív a pasív (ALM – asset/liability management) sa snaží zmierňovať riziká časovým a vecným zlaďovaním aktív a pasív, resp. peňažných príjmov a výdavkov podniku.
1. Manažment aktív a pasív ako nástroj zmierňovania kurzových rizík – ak sú pohľadávky a záväzky podniku denominované v rozdielnych menách, jestvuje pre podnik kurzové riziko.
Prirodzený hedging – ide o vyrovnanie celkovej sumy. Dôležité je aby, sa zladenie výdavkov a príjmov v inej mene v danom podniku dosiahlo aj v časovom rozložení, tj. v jednotlivých obdobiach roka.
Čistá expozícia – prevaha očakávaných výdavkov nad príjmami je sumou, ktorá je vystavená riziku kurzovej zmeny.
2. Manažment aktív a pasív pri sledovaní úrokových rizík. Riziko zmeny úrokovej miery sa týka úročených pohľadávok a záväzkov podnikov, to:
a) ak s na finančnom trhu zmenia úrokové miery, zmenia sa aj sumy platených a inkasovaných úrokov zo záväzkov a pohľadávok podniku, pri ktorých sú dohodnuté pohyblivé úrokové sadzby.
b) pri zmene úrokových mier na trhu sa mení trhové hodnota obligácií tvoriacich súčasť finančných investícií podniku. Trhová hodnota obligácií pri poklese úrokových mier na trhu rastie a pri raste úrokových mier klesá.
Deriváty a ich úloha pri zmierňovaní finančných rizík
Pojmom derivát označujeme nárok (právo) v určenom budúcom termíne kúpiť či predať isté aktívum alebo získať peňažné plnenia odvodené od pohybu hodnoty daného aktíva. Označenie derivát sa používa preto, že cena príslušného nároku je odvodená (derivovaná) od hodnoty základného (podkladového) aktíva, na ktoré derivát znie. Podkladovými aktívami derivátov može byť napr. hromadné komodity, cenné papiere, zahraničné meny, úrokové miery, burzové indexy.
Pre všetky typy derivátov sú charakteristické spoločné znaky:
- obchoduje sa s právom kúpiť alebo predať isté aktívum
- vždy ide o určitú formu termínového kontraktu
- k uzavretiu kontraktu môže dôjsť len vtedy, keď zmluvné strany majú rozdielne trhové očakávania
- predpokladom úspešného rozvoja obchodu s jednotlivými typmi derivátov je dostatočne rozvinutý trh primárnych aktív
Terminológia:
Otvorená pozícia (open position) – znamená, že kontrakt je živý, je otvorený od uzavretia obchodu do lehoty splatnosti.
Krátka pozícia (short position) – je pozícia subjektu, ktorý predáva kontrakt.
Dlhá pozícia (long position) – označuje postavenie subjektu, ktorý kontrakt kupuje.
Uzavrieť pozíciu /close the position) – znamená ukončiť kontrakt niektorým z možných spôsobov plnenia.
Vypisovateľom je subjekt, ktorý kontrakt ponúk (predáva). Investorom je kupujúci kontrakt.
Známe typy derivátov sú – forwardy, futurity, opcie a swapy.
Forwardy
Forward je zmluvne vyjadrená dohoda, ktorou sa kupujúci (investor) zaväzuje kúpiť a predávajúci (vypisovateľ) sa zaväzuje predať isté podkladové aktívum (nástroj) v určitom budúcom termíne (v deň expirácie).
Futurity (futures)
Futurita (future kontrakt) je štandardizovaný forward, s ktorým sa obchoduje na špecializovanej burze. Jeho definícia je rovnaká ako definícia forwardu. Základným rozdielom je štandardizácia a z nej vyplývajúce charakteristiky, ktoré odlišujú futurity od forwardov.
Opcie
Opcia predstavuje právo kúpiť alebo predať určité aktívum (vecnú komoditu alebo finančné aktívum) k istému termínu za vopred dohodnutú cenu. Cenou opcie je prémia, ktorú platí kupujúci predávajúcemu.
Kúpna opcia (call option) je právo kúpiť príslušné aktívum za dohodnutú cenu k určitému dátumu.
Predajná opcia (put option) predstavuje právo predať príslušné aktívum za dohodnutú cenu k určenému dátumu.
Swapy
Swap je dohoda dvoch subjektov o zámene série platieb uskutočňovaných pravidelne v priebehu dohodnutého obdobia. Swapové platby môžu byť v rozdielnych menách (menový swap) alebo sa určujú podľa rozdielnych úrokových mier (úrokový swap).
Finančné deriváty pri tvorbe investičných stratégií
Podľa cieľov, ktoré sledujú stratégie, sa členia do 4 skupín:
- hedgingové stratégie
- tradingové stratégie
- stratégie zabezpečovania portfólia
- arbitrážne stratégie
Hedgingové stratégie s použitím derivátov
Pojmom hedging rozumieme zmierňovanie, rozkladanie a prenášanie finančných rizík na iné subjekty. Hedging s použitím derivátov sa realizuje zaujatím takých pozícií, ktoré:
- po určitý čas chránia súčasnú hodnotu podnikových aktív (alebo pasív)
- umožňujú podniku profitovať v časovo ohraničenej budúcnosti zo súčasnej hodnoty istých aktív (alebo pasív).
Typické hedgingové stratégie:
1. Zabezpečenie pred zmenou ceny komodity – existujú dva prístupy:
- hedging formou predaja future kontraktu je bežný v prípade, ak chceme zabezpečiť predajnú cenu produktov, ktoré už máme, alebo ktorých dodávku očakávame. Vtedy hovoríme o tzv. krátkom zabezpečení (short hedge)
- opačným prípadom je zabezpečenie nákupnej ceny kúpou future kontraktu. Tu hovoríme o tzv. dlhom zabezpečení (long hedge).
2. Zabezpečenie pred zmenou kurzu cenného papiera – je možné viacerými spôsobmi:
- hodnotu akcie, ktorú máme vo svojom portfóliu, môžeme zabezpečiť kúpou opcie na predaj tejto akcie (put opcie)
- hodnotu akcie v portfóliu možno zabezpečiť predajom future kontraktu na túto akciu.
3. Zabezpečenie pred zmenou úrokových mier
4. Zabezpečenie pred zmenou menového kurzu – pri medzinárodných dodávkach tovaru na úver a pri iných medzinárodných úverových operáciách môže byť pre podniky značným rizikom možnosť zmeny menového kurzu.
5. Zabezpečenie proti zmene na trhu cenných papierov – v tomto prípade ide o zníženie rizika poklesu hodnoty portfólia cenných papierov, ktoré podnik vlastní.
Tradingové stratégie
Tradingové stratégie sú protipólom hedgingových stratégií, majú špekulačný charakter. Možno ich členiť na:
1. Singulárne stratégie sú charakteristické tým, že subjekt kupuje alebo predáva cenný papier, prípadne finančný derivát s cieľom dosiahnuť zisk, pričom ide o samostatnú operáciu bezprostredne nespojenú s inou transakciou. Špekulačný nákup akcie uskutočňuje investor, ktorý predpokladá rast jej kurzu. Jeho zámerom je v krátkom čase akciu predať a inkasovať kurzový rozdiel.
2. Kombinované tradingové stratégie – ich úlohou je dosiahnuť čo najväčší zisk pri obmedzení rizika na úroveň, ktorú je investor ochotný akceptovať, a to najrôznejšími kombináciami viacerých derivátových obchodov, prípadne kombináciami derivátov s kúpou alebo predajom cenných papierov.
Stratégia zabezpečovania portfólia
Základnou myšlienkou je kombinovať obchody tak, aby sa pri rastúcom trhu hodnota príslušného portfólia zvyšovala, ale pri klesajúcom trhu by stratégia mala obmedzovať stratu. Podľa spôsobu riešenia problému členíme stratégie na:
1) Statické stratégie – charakteristické je to, že na obdobie, po ktoré sa má zabezpečiť istá minimálna hodnota portfólia, sa akceptuje jednorazové riešenie, ktoré sa v priebehu príslušného obdobia nekoriguje.
2) Dynamické stratégie – ich spoločnou črtou je rozdelenie investovanej sumy na časť vloženú do akcií a časť vloženú do dlhopisov.
Arbitrážne stratégie
Sú zamerané na dosahovanie bezrizikových ziskov tým, že sa využívajú cenové rozdiely cenných papierov a finančných derivátov na rôznych trhoch.
• Rozdiely kurzov cenných papierov medzi regionálnymi trhmi možno využiť vtedy, keď sa s príslušnými papiermi obchoduje na viacerých trhoch, pričoch ich kurzy sa z najrôznejších dôvodov líšia.
• Rozdiely medzi cenami na promptnom a termínovom trhu. Pri futuritách sa za ich spravodlivú realizačnú cenu považuje spotová cena podkladového aktíva zvýšená o náklady prenosu daného aktíva zo súčasnosti do lehoty splatnosti futurity. Ak sa cena futurity na trhu odchyľuje od takto určenej spravodlivej realizačnej ceny, vzniká možnosť arbitráže. Keď je cena futurity na trhu nadhodnotená, ide o tzv. arbitráž cash and carry. V prípade, že cena futurity na trhu je nadhodnotená, jestvuje možnosť tzv. reverznej arbitráže cash and carry.
• Rozdiely medzi cenami jednotlivých nástrojov na termínovom trhu.