Finančné právo - Fondy, štátna pokladnica, rozpočty samospráv

Účelové fondy

Účelové fondy sa zriaďujú na osobitné financovanie verejných statkov. Štátne účelové fondy sú v súčasnosti už len 2 a to Štátny fond na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a Štátny fond rozvoja bývania. V minulosti ich bolo značne viac, ako napríklad Štátny fond Pro Slovakia, Štátny fond zveľaďovania lesov a iné.


Štátne účelové fondy sú právnickými osobami. Vytvárajú sa na základe zákona. Štát neručí za ich záväzky a oni neručia za záväzky štátu. Spravujú ich Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Úrad jadrového dozoru. Fondy sú napojené na štátny rozpočet cez rozpočtovú kapitolu ministerstva alebo úradu. Zdrojom fondov sú vlastné príjmy a ako doplnkový príjem sú tu ešte dotácie. Kontrolu hospodárenia vykonáva Ministerstvo financií SR. Správu fondov vykonáva správna rada. Činnosť upravuje štatút fondu, v ktorom sú stanovené ciele fondu, jeho činnosť, organizačná štruktúra, hospodárenie, rokovací poriadok, spôsob rozhodovania o poskytovaní prostriedkov.


Na úrovni samosprávy máme fondy účelové a mimorozpočtové. Ich využitie schvaľuje zastupiteľstvo a na nakladanie s nimi dohliada hlavný kontrolór a rada.



Štátna pokladnica

Je orgánom štátnej správy, zapojený na štátny rozpočet cez rozpočtovú kapitolu Ministerstva financií SR. Jej sídlom je Bratislava, na čele je riaditeľ, ktorého vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu. Cieľom pokladnice je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu. Zostavuje svoj vlastný finančný plán, účtuje o finančných tokoch a finančných operáciách, realizuje zákonom stanovené platby, vedie centrálny register majetku štátu, vykonáva domáci a zabezpečuje zahraničný platobný styk KLIENTA prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Klientom je: štátna rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, zdravotné poisťovne, VÚC a iné subjekty. Štátnu pokladnicu v súčasnosti ešte vedie NBS.


Štátna pokladnica vykonáva úlohu istého účtovníka, ktorý narába s peniazmi rozpočtu podľa zákonom stanovených pravidiel. Sústreďuje príjmy a realizuje výdavky štátu, ktoré sú v ŠR uvedené. Štátny rozpočet je vedený ako jediný účet, ktorý sa vedie v NBS a nemôže ísť do mínusu. Spravuje prostriedky vyhradené subjektom ako dotácie-počas čerpania. Na krytie schodku sa používajú rôzne zdroje. Tieto zdroje podľa zákona 291/2002 o št. pokladnici spravuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.




Rozpočty samospráv

Hovoriť budeme o rozpočtoch obcí, miest a VÚC. Rozpočty týchto samosprávnych celkov vyjadrujú ekonomickú samostatnosť miestnej samosprávy. Toto samostatné rozpočtové hospodárenie sa vyvíja od roku 1991. Boli tu rôzne zmeny daňového systému, rozpad republiky, vznik VÚC a iné okolnosti ovplyvňujúce financovanie samospráv.


Samospráva vykonáva činnosti zverené od štátu za peniaze štátu, to znamená, že ten prispieva samosprávam na výkon týchto činností tak, aby boli riadne realizované. Samosprávy tieto úlohy dostali preto, lebo sa predpokladá, že dokážu v tejto oblasti lepšie a efektívnejšie plniť dané úlohy a poznajú lepšie konkrétnu miestnu problematiku.



Vo vzťahu k rozpočtu sú relevantné hlavne tie orgány, ktoré rozpočet tvoria, realizujú ho a kontrolujú (zastupiteľstvá, rady, komisie, starosta-primátor-predseda VÚC, hlavný kontrolór). Príjmy rozpočtu možno rozdeliť na vlastné a cudzie zdroje.

Medzi vlastné zdroje patria:

1. Dane a poplatky
a) miestne dane – daň z nehnuteľností
b) podielové dane – sú príjmom štátneho rozpočtu, ale isté % prislúcha samospráve (cestná daň, dane z príjmov)
c) miestne poplatky – sú stanovené zákonom, sú buď obligatórne alebo fakultatívne. O fakultatívnych rozhodujú zastupiteľstvá. (poplatky za psa, poplatky z hracích automatov, poplatky odpadové-obligatórne)

2. Nedaňové príjmy
prevažne sú to výnosy z majetku samospráv. (nájomné, tržby z predaja majetku)

3. Ostatné príjmy
menej významné
pokuty, dary


K zdrojom cudzím patria:
1. Návratné zdroje (úvery, pôžičky)
2. Nenávratné zdroje – poskytované zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme (dotácie, subvencie)



Výdavky samospráv možno deliť na bežné a kapitálové.
1. Bežné výdavky
slúžia na zabezpečenie činnosti vo všetkých oblastiach, sú to: a) výdavky na samosprávne funkcie (výdavky na činnosť orgánov samospráv, zabezpečovanie verejného poriadku, cesty, doprava)
b) výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia
c) výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené samosprávou.

2. Kapitálové výdavky

slúžia na financovanie investičných potrieb.
Samosprávy si môžu vytvárať z prebytkov hospodárenia a z iných zdrojov mimorozpočtové peňažné fondy. Tieto prostriedky, ak sa nevyužijú neprepadávajú.


Tieto fondy sa následne môžu použiť na prefinancovanie schodku alebo na iné úlohy, ktoré určí zastupiteľstvo. Tieto fondy sú obsiahnuté v rozpočtoch samospráv.