Finančné investovanie a jeho stratégie
Finančné investovanie charakterizujeme ako investovanie do cenných papierov na kapitálovom trhu.
Kritéria rozhodovania o finančnom investovaní
Základnými kritériami, podľa ktorých sa investori rozhodujú o vkladaní kapitálu do jednotlivých cenných papierov sú: výnosnosť, rizikovosť, likvidita.
Výnosnosť a rizikovosť akcií
Výnos, ktorý získava vlastník akcie, sa skladá z dvoch zložiek: dividendy a kapitálového výnosu. Relatívne vyjadrenie tejto veličiny sa charakterizuje ako výnosnosť akcie:
VA = D1 + (KAt+1 - KAt) / KAt
VA – výnosnosť akcie (v %)
D1 – dividenda za obdobie od t do t+1
KAt+1 – kurz akcie v čase t+1
KAt – kurz akcie v čase t
Ak celkovú výnosnosť rozdelíme na dve štrukturálne zložky, dostaneme dividendovú výnosnosť: VAD = D1 / KAt
Kapitálovú výnosnosť: VAK = KAt+1 - KAt / KAt
Výnosnosť a rizikovosť obligácií
Výnos obligácie sa skladá z dvoch častí: kupónového výnosu a kapitálového výnosu
Vo = kv + (Cot+1 + Cot) / Cot
Vo – výnosnosť obligácie v %
kv – kupónový výnos za obdobie t až t+1
Cot+1 – cena obligácie v čase t+1
Cot – cena obligácie v čase t
Kupónový výnos určuje pri emisii emitent obligácie ako fixný alebo pohyblivý, viazaný na meniacu sa referenčnú úrokovú mieru. Na základe možno určiť bežnú výnosnosť obligácie:
VoB = kv / Cot
Portfólio, jeho výnosnosť a rizikovosť
Portfóliom cenných papierov rozumieme zásobu rôznorodých cenných papierov v držbe investora. Efektívnosť portfólia je daná výškou prínosov, ktoré získava jeho vlastník. Označuje sa ako výkonnosť portfólia.
Výpočet výnosnosti portfólia nespôsobuje osobitné problémy, ak poznáme výnostnosť jednotlivých cenných papierov zahrnutých do portfólia a veľkosť kapitálu, ktorý sme do nákupu týchto papierov vložili. Výnosnosť portfólia je totiž váženým aritmetickým priemerom výnosnosti jednotlivých papierov, pričom váhami je spomínaná veľkosť kapitálu.
Kvantifikácia rizikovosti kapitálu – vo všeobecnosti je rizikovosť portfólia akcií vačšia než rizikovosť portfólia obligácií.
Rizikovosť portfólia akcií je korelovaná, pričom môže byť korelácia:
- pozitívna, tj. keď výnosnosť akcie 1 vzrastie, zákonite rastie aj výnosnosť akcie 2
- nulová, tj. výnosnosť príslušných dvoch akcií spolu nesúvisí
- negatívna, tj. ak výnosnosť akcie 1 rastie, výnosnosť akcie 2 zákonite klesá
Teória portfólia a modely oceňovania kapitálových aktív
Teória portfólia je mikroekonomická disciplína, ktorá skúma, aké kombinácie aktív je vhodné držať spoločne, aby takto vytvorené portfólio malo isté, vopred dané vlastnosti.
Každý investor sa snaží:
- vytvoriť čo najvýkonnejšie portfólie, tj. portfólio, ktoré s ohľadom na jeho sklon k riziku – predstavuje najvýhodnejšiu kombináciu rôzne výnosných a rizikových aktív
- využiť co najlepšie poznatok, že diverzifikácia znižuje špecifické riziko.
Diverzifikácia portfólia
Diverzifikácia pri finančnom investovaní znamená investovať do viacerých cenných papierov s cieľom znížiť riziko. Možno dokázať, že aj keď investujeme súčasne do dvoch akcií s rovnakou výnosnosťou a rizikovosťou, ktorých výnosnosť je navzájom nezávislá, výsledkom môže byť zníženie rizikovosti pri zachovaní výnosnosti.
Efektívne a optimálne portfólio
Ak sa pri zvolenom stupni rizika nedá vytvoriť portfólio s vyššou výnosnosťou alebo ak pri zvolenej výnosnosti nie je možné vytvoriť portfólio s nižšou rizikovosťou, je to efektívne portfólio.
Optimálne je to efektívne portfólio, ktoré si vyberie investor so zreteľom na stupeň rizika, ktorý je pre neho akceptovateľný.
Systematické riziko portfólia
Intenzita trhového rizika jednotlivých akcií sa kvantifikuje pomocou ß-koeficientov. Beta meria citlivosť výnosnosti akcií na pohyby výnosnosti trhu. Na jednej strane hodnotíme vývoj priemernej výnosnosti trhového portfólia. To má koeficient ß k jednej. Na druhej strane s týmot vývojom porovnávame vývoj výnostnosti jednotlivých akcií.
Výpočet pomocou metódy najmenších štvorcov:
n n n n n
ß = n * ∑ Vi * VMi - ∑ Vi * ∑ VMi / n * ∑ V2Mi – ( ∑ VMi)2
i=1 i=1 i=1 i=1 i=1
n – počet údajov v časovom rade
Vi – výnosnosť akcie v jednotlivých sledovaných obdobiach
VMi – výnosnosť burzového indexu v jednotlivých sledovaných obdobiach
Modely oceňovania kapitálových aktív
Základným modelom pre určenie vzťahu medzi výnosnosťou a rizikovosťou všetkých akcií na trhu je model oceňovania kapitálových aktív – CAPM (capital assets pricing model). Jeho základom sú dve tézy:
- keď je kapitálový trh v rovnováhe – tj. keď sú všetky akcie správne ocenené, je vzťah medzi výnosov a rizikom daný priamkou trhu cenných papierov
- priamka trhu cenných papierov je určovaná výnosom bezrizikového aktíva a prémiou za riziko jednotlivých akcií, ktoré je priamo úmerné beta koeficientu príslušnej akcie.
Ďalším je model APT (arbitrage pricing theory) – vplyv mikroekonomických faktorov na výnosnosť je možné diverzifikáciou eliminovať. Zostáva vplyv makroekonomických faktorov. Ich pôsobenie na výnosnosť akcie závisí od citlivosti tohto výnosu na jednotlivé makroekonomické faktory.
Tvorba portfólia v praxi
Pri praktickej tvorbe portfólia sa musí investor rozhodnúť, do akých položiek aktív a v akej štruktúre vloží svoj kapitál. Tento proces sa označuje ako umiestnenie aktív (asset allocation). Proces možno rozdeliť na tri postupné kroky:
1. Sústredenie údajov – je potrebné ujasniť, aké aktíva pre tvorbu portfólií prichádzajú v danej ekonomike do úvahy. Ide tu o prognózované budúce údaje, pričom sa pri základných ukazovateľoch používajú na ich získanie viaceré prognostické metódy. Sú to najmä:
a) prognózovanie vychádzajúce z časových radov – využíva časové rady príslušných údajov.
b) pri konjunktúrnych prognózach sa využívajú teoretické znalosti a praktické skúsenosti odborníkov na odhad potrebných budúcich údajov.
c) prognózy využívajúce štruktúrne modely.
2. Pri zostavovaní súboru efektívnych portfólií rozoznávame:
a) strategickú diverzifikáciu – zahŕňa rozhodovanie na troch úrovniach:
- určenie podielu jednotlivých druhov aktív v celkovom portfóliu
- rozhodovanie o krajine pôvodu aktív
- rozhodovanie o mene, v ktorej budú jednotlivé druhy aktív denominované
b) taktickú diverzifikáciu – tj. naplnenie jednotlivých skupín aktív začlenených do portfólií ako výsledok strategickej diverzifikácie konkrétnymi položkami. Aj tu jestvujú dve úrovne:
- pri akciách je to rozhodnutie o odvetviach, do ktorých treba investovať, pri obligáciách ide o voľbu emitentov a voľbu termínov splatnosti
- konečnou úrovňou je voľba emitentov akcií v rámci odvetví a konkrétnych emisií obligácií.
3. Výber optimálneho portfólia je individualizovaný proces, pretože portfólio možno charakterizovať ako optimálne iba z hľadiska konkrétneho investora.