Filozofické myslenie na Slovensku

Filozofické myslenie na Slovensku
Zaciatky F na Slovensku siahajú do 9.storocia v case Velkej Moravy. Medzi prvými
predstavitelmi boli Cyril a Metod, ktorí na Velkej Morave založili školu. Koncom
stredoveku Erazmové názory sa velmi rozšírili na území Slovenska a ovplyvnili
svetských a cirkevných vzdelancov. Výrazný ohlas Erazmových názorov nachádzame v
dielach Martina Rakovského. Jána Sambuca, ci Juraja Pokkaya.
Slovenská novoveká F
V období novovekej F na Slov. propagovali Baconove myšlienky Ján Bayer a Izák
Caban, predstav. prešovskej školy. Obaja zdôraznovali význam novej induktívnej
metódy vo vedách, pricom za východisko považovali pozorovanie a experiment. Pokým
Bayer kritizoval stredoveké ucenie reprezent. scholastikou, Caban obhajoval antický a
renesancný atomizmus.
Descartova F nebola na Slovensku neznáma, avšak narážala na kritické až odmietavé
stanoviská. Stretávame sa s nou u filozofov, ktorí sa upierali o scholastickú a
novoscholastickú F. Odmietali Descartovú metafyziku, pretože im prekážal jeho
neortodoxný výklad Boha. Viac sa zaujímali o jeho prírodnú F. Medzi hlavných
predstavitelov tejto F patrili: Valentín Kéri, Vavrinec Topolcsáni, Michal Lipsicz, Andrej
Jaslinský, Martin Szentivanyi. Rešpektovali však Aristotelov gnozeologický realizmus.
Leiblizovu F odmietal Matej Bel , avšak pochopenie našla u Jána Karlovského, Štefána
Fábryho. Augustín Doležal nadväzuje na Leiblizovu monádológickú ontológiu. Budujú
podla nej svoju metafyziku a sú presvedcený, že tento svet je najlepší zo všetkých
možných svetov
S osvietenskou F sa stretávame u Štefana Marka Daxnera (najmä pri riešení národnej
otázky). Dalšími stúpencami boli Michal Mošovský, Samuel Tešedík, Juraj Fándly, Jozef
Ignac Bajza. Chápali osvietenstvo ako východiskové osvetové pôsobenie na ludí. Na
základe toho založili významné spolocnosti – Ucené tovarišstvo, Ucená spolocnost
malomestská Ján Laurentzy zdôraznoval význam boja proti modlárstvu (apriórny
rešpekt pred autoritou) Ondrej Plachý kritický rozoberal materialistické chápanie duše a
zdôvodnuje potrebu náboženskej a národnej znášanlivosti.
Kantová F zaujala filozofov svojimi gnozeologickými názormi. Najskôr bola odmietaná,
ciastocne akceptovaná až napokon splynula s celým prúdom nem. klasickej F. Jozef
Horváth bol zástancom scholasticko-teologického realizmu a pokúšal sa vyvrátit
východiská a protimetafyzické zmeny v Kantovom diele „Kritika cistého rozumu“.
Podobný postoj ku Kanta mali aj Ž. Karlovský a J. Rozgonyi, hoci obaja už prijali
niektoré teórie poznania. Žigmond a Tichý inklinujú ku Kantovej teórii, uznávali primát
praktického rozumu pred teoretickým .
Štúrovci tvorili mladšiu generáciu predstavitelov slov. národného obrodenia. . Pre
Ludovíta Štúra Hegelova F znamenala ozajstný teoretický základ k Herdelovej F dejín,
ku ktorej sa Štúr hlásil a nazdával sa, že na tomto základe možno F zdôraznovat
historickú perspektívu a humanizujúce postavenie slovanstva v dejinách. Ak dejiny sú
podla Hegela procesom rastu idey slobody, musí príst cas, ked sa aj Slovania stanú
hlavným reprezentantom ducha, a teda aj slobody. Hegelova dialektika umožnila
Štúrovi riešit aj postavenie Slovákov ako svojbytného národa v rámci Slovanstva.
Rovnaké názory a postoje k Hegelovi mal spociatku aj Hurban. Neskôr však práve on
na Hegela útocil, lebo Hegel ohrozuje teistické chápanie náboženstva. Neskôr sa k
nemu pridali Hodža, Hrobon, Kellner-Hostinský.
Pozitivizmus Comteho a Spencera ovplyvnili slov. myslenie prostredníctvom tzv.
realistickej F Masaryka, ktorého F bola oznacovaná ako klasický pozitivizmus. Tieto
prvky prevzali a šírili príslušníci slov. inteligencie zoskupenej okolo casopisu Hlas a
neskôr Prúdy Naši vzdelanci si osvojili ocenovanie významu vedy, kritický postoj ku
klerikalizmu (úsilie vplyvu cirkvi na verejnú moc) a cirkvám. Zdôraznovali hodnotu
liberalizmu a demokracie. Predstavitelia tohto smeru neskôr podlahli myšlienke
cechoslovakizmu (P. Blaho, V. Šrobár, M. Hodža).
František Krejel
-ceský profesor, psychológ a pozitivista
-bojoval proti idealizmu vo vede, za ateizmus a determinizmus
-duševné deje chápal ako uvedomelé reakcie živej bytosti a v etike hladal prirodzený
pôvod pradávnych noriem.
-Napísal niekolko F spisov: O filozofii prítomnosti
Filozofia posledných rokov pred vojnou
Pozitívna etika
Psychológia (6 zväzkové dielo)
Jozef Král
-Prednášal na F fakulte Karlovej aj Komenskéj univerzity
-Jeden z prvých odborníkov v oblasti c-s F
-Žiak Masáryka, a preto chápal F ako zovšeobecnenie vedných poznatkov a v sociológii
propagoval objektivistické metódy.
-Napísal dielaHerbártovská sociológia
Sociologické základy pedagogiky
Masaryk – filozof a sociológ
Ceskoslovenská filozofia – prvý pokus o ucelený prehlad vývinu F v CS
Jozef Tvrdý
-Absolvoval štúdium na F fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Neskôr ucil na UK v BA.
-Reprezentant objektivistickej F, stúpenec soc. demokracie a Masaryka.
-Za svoj antifašistický odpor bol popravený v roku 1942
-Napísal práce: Sprievodca dejinami európskej filozofie
Nová filozofia
Systematický úvod do filozofie
Logika
-Zaoberal sa aj problematikou z dejín slov. F
Igor Hrušovský
-Filozof, pedagóg, akademik SAV a CSAV
-Jeho F vývin ovplyvnoval 3 okruhy problémov:
1.vedecko-teoretická problematika a s nou súvisiace metodické otázky
2.problematika filozoficko-vedeckého a kultúrneho vývinu
(+ otázka zákonitosti spoloc.-his. vývinu
3.teoretické a metodologické otázky prírodných vied
-bol clenom združenia Vedecká syntéza, ktorá združovalo vedeckých a kultúrnych
pracovníkov z rozlicných oblasti.
-Diela Teória vedy
Vývin myslenia
Francis Bacon
Engels ako filozof
-Po r. 1948 sa prihlásil k marxistickej F, lenže coskoro ju zacal kritizovat a znovu oživil
nedogmatický prístup k F problematike a prichádzal s novými témami a metódami
riešenia F otázok.
-Zdôraznil potrebu skúmat každú oblast z hladiska špecifických vnútorných zákonitostí
a to za rešpektovania jej vlastnej vývinovej rozpoznanosti, soc-his. podmienenosti.
TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK
-Ceský F, sociológ, politológ, štátnik a prvý prezident CSR
-Docent na Viedenskej uni., v Lipsku, na Karlovej uni.
-Založil liberálnu politickú skupinu realistov
-Bol zvolený za clena Ríšskej rady a Ceského snemu
-Zaoberal s históriou, F otázkami ces. a slov. dejín, problematikou modernej pol.
demokracie, odmieta Bachov absolutizmus
-Koncom 19. storocia sa zacal zaujímat o robotnícke hnutie a ostro vystúpil proti
marxizmu.
-Jeho práca Otázka sociálni sa stala teoretickou súcastou reformu v ceskom
robotníckom hnutí.
-Podobnú úlohu zohral aj v boji proti absolutizmu, antisemitizmu (rasová a náboženská
neznášanlivost,), protižidovstvo, klerikalizmu, cím vplýval najmä na mladú generáciu,
ceskú i slov. inteligenciu a cast robotníctva.
-Za jeho stúpencami na Slovensku s považovali skupinu mladej generáciu združovaná
okolo casopisu Hlas – Šrobár, Blaho. Pod jeho vplyvom Hlasisti osvojili ideu
cesko-slovenskej vzájomnosti, vrátanie myšlienky o jednotnom cesko-slov. národe.
-V roku 1900 bol spoluzakladatelom CS strany Lidovej – realistickej.
-Po vypuknutí 1svetovej vojny emigroval do FRA, potom do USA a spolu s Benešom a
Štefánikom sa stali hlavnými osobnostami CS zahranicného odboja.
-V r. 1916 sa podielal na založení SNR, kde sa stal jej predsedom
-Zúcastnil sa na príprave dokumentov Clevelandská a Pitzburská dohoda.
-Po vytvorení CSR 28.10.1918 ho 14.11. zvolili za prezidenta CSR
-Bol ideológom cechoslovakizmu, popieral existenciu slovenského národa a pri riešení
slov. otázky sa riadil zásadami Pitzburskej dohody.
-V zahranicnej politiky sa orientoval na západné mocnosti.
-Jeho F a pol. dielaCeská otázka
Sociálna otázka
Rusko a Európa
Moderný clovek a náboženstvo
Nová Európa
Svetová revolúcia
Cesta do demokracie I., II. diel
Ceská a slov. F škola cerpala svoje poznatky z Európskej demokracii, avšak jej
predstav. aplikovali svoje poznatky na dobu v kt. žili aj ked bola ovplyvnená
marxizmom a komunizmom.