Filozofia

Filozofia
Phileo - Sophia == Milovať múdrosť

- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a
javou

Základné pojmy :
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie,
cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe,
vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti
a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej
poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených
hodnôt a zásad, spoločenských, mravných

Základné filozofické disciplíny :
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom :
krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie
z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a
hodnotení
Príklady filozofických škôl
Novopozitivisti - logická analýza poznania vedy
Existencialisti - zmysel života
Fenomenologická škola - poznanie, mechanizmy poznania

Filozofia v Antike
Konflikt s mytológiou (Bohom prislúchala múdrosť, ľudom
len láska k nej)
Grécky ideál - harmónia tela a ducha
Grécka definícia múdrosti - jednať v súlade
s prirodzenosťou vecí, jej prameň je v poznaní
Predpoklady pre vzink matematických a astronomických
poznatkov - rozvoj výroby, obchodu,
poľnohospodárstva, oddelenie rem. od poľn. a
kolonizácia Vznik filozofie ( vplyv Babylónie, Perzie,
Egyptu, Fenície… )
Ústredné boli otázky ontologického charakteru
I. 7. - 6. Milétska záp.pobrežie Malej
etapa st. škola Ázie
p.n.l.
II. 6. Elejská juž. Pobrežie
etapa st. škola Talianska
p.n.l.
III. 5. Klasické Atény
etapa st. obdobie
p.n.l.
IV. 4. - 3. Helenistic vláda Alexandra
etapa st. ká doba Macedónskeho
p.n.l.
V. 5. - 6. Rímske impérium
etapa st.
n.l.

Milétska škola
· hylozoizmus, monizmus, živelná dialektika
Táles - obchodník, matematik, astronóm, základ voda
Anaximandros - Tálesov žiak,vynašiel slnečné hodiny,
myšlienka evolúcie, základ apeiron
Anaximenes - Anaximandrosov žiak, meteorológ, základ
vzduch

Herakleitos z Efezu
· podobné učenie ako Milétska škola
· svet je proces prispôsobovania sa (boj protikladov
== Taoizmus, Jing - Jang), jednota Logos
· základ oheň oheň je najprispôsobivejší živel
· patril do rodovej aristokracie

Pytagoras
· ostrov Samos ostrov Krotón, založil intelektuálny
spolok
· veľa cestoval (vplyv iných kultúr)
· náuka o správaní a stravovaní
· základ číslo (najmúdrejšie je číslo)
· filozofia - má morálne povznášať a zdokonaľovať
človeka
· harmónia - jednota spájajúca mnohosť
· svet - ohnivé guľaté teleso

Elejská škola
· kritika Milétskej školy, nemenná podstata skutočného
bytia
· zaviedla Božský princíp stojaci nad všetkými ľudmi a
bohmi, najskôr stotožňovaný s jednotou sveta, neskôr však
považovaný za rozumného a osobného Boha, ktorý je nad
svetom a riadi ho predpoklad pre vzink dualistického
myslenia
Xenofanes - básnik, hlásal striedmosť v živote, kritik
antropomorfizmu
Parmenides - svet je hmotná guľa v ktorej niet prázdneho
priestoru a teda nie je možný ani pohyb
mylná predstava nezničiteľnej hmoty ako substancie
meniacich sa vlastnosí
Zenón - písal apórie (Aichilles a korytnačka, Letiaci
šíp,…), filozofia = pohŕdanie smrťou

Atomistická filozofia
· centrum filozofie a kultúry Grécko
· snaha o zlúčenie predstavy nemenného bytia
(Parmenides) s p. ustavičnej zmeny (Herakleitos)
Leukippos - základ prázdno a atómy

Demokritos z Abdér - syn bohatého občana veľa cestoval
· súčasník Sofistov, pedagóg, psychológ, matematik,
fyzik, kozmológ
· Atómy - večné, nedeliteľné, nemenné, pohyblivé,
líšia sa kvalitou, duša je hmotná a smrteľná
· hlásal determinizmus
· uznáva existenciu viacerých svetov
· dva stupne poznania - zmyslové (informuje pravdivo,
ale nie je schopné spoznať podstatu) rozumové
· etické názory: “Každý je strojcom svojho štastia”
· pohoda - vnútorný stav duše
· hlásal mieru - spokojnosť je spojená so striedmosťou
Epikuros zo Samu - filozof helenistického obdobia
· rozvinul atomistickú filozofiu o myšlienku náhodného
odchýlenia atómu zo svojej dráhy
· Ataraxia - stav vnútorného pokoja, vyrovnanosti

Sofisti
· účasť ľudu na verejnom živote potreba vzdelávať a
vychovávať obyvateľstvo
· ontológia, kozmológia antopológia
· platení učitelia, zväčša nie hlavným povolaním
· filozofovia sa zaoberali - problematikov poznania,
právom, etikou, politikou
· boli dobrí v gramatike a rétorike, zaviedli
relatívnosť (noriem, rozhodnutí, …)
I. skupina - mladší
· nadäzovali na Iónsku filozofiu
Protagoras z Abdér - stúpenec Herakleita (jeho
dialektiky)
· napísal dielo o pravde a dielo o bohoch spálené, on
vyhostený z Atén
“Človek je mierou všetkých vecí”, kritérum pravdivosti je
prospešnosť a užitočnosť Hippias z Elidy - zákon je
dôsledkom dohovoru, konvencie, nemal by byť v rozpore
s prírodou
Prodikos z Key- snaha o vysvetlenie podstaty náboženstva,
jeho korene hľadá vo fetišizme, prenášanie pocitu
vďačnosti na nadprirodzené bytosti
II. skupina - starší - Agnosticizmus a nihilizmus
Gorgias z Leontín - “Nič nejestvuje, ak aj niečo jestvuje
je to nepoznateľné, ak aj je to poznateľné nedá sa to
vyjadriť a vysvetliť”
· vzniká eristická dialektika - umenie vedenia sporu
Likoforón a Alkimadas - “Všetci ľudia sú si rovní,
urodzenosť je výmysel”
Trasymachos - relatívnosť poznatkov, etických noriem
· “Spravodlivé je to čo je prospešné silnejšiemu”

Klasické obdobie
Sokrates - * Atény, syn sochára a babice Frinarety,
sochár, rybár, moc sa nestaral o rodinu
· dialektika - umenie vedenia sporu
· filozifia prírody, matematik, politik, moralista,
súčasník sofistov
· neskôr vyhlasoval že skúmať prírodu je bezbožné
· každý má poznávať seba samého, “Viem, že nič
neviem”
· racionalistická etika - človek musí žiť cnostne
musí poznať cnosť, zlo pramení z nevedomosti
· bol nepohodlný 3 reči na súde - proti obvineniu, po
uznaní viny, po uznesení rozsudku
chcel byť doživotne hostený na štátne trovy, bol odsúdený
na smrť, odmietol újsť, bol popravený Platón (pôvodne
Aristokles) - vzdelaný, cestoval, ovplyvnený Sokratom,
Pytagorom, bol otrok
- dialektika - umenie vedenia sporu
· diela - Hostina, Fajdón, Zákony o štáte
· predstaviteľ objektívneho idealizmu 2 skutočností ==
dualizmus
1) pravé bytie - svet ideí - duchovný charakter:
večný, nemý, dokonalý,
hierarchický charakter: idea dobra
2) hmotné bytie - hmotný svet, druhotný, obraz, tieň 1)
· duša - 3 časti : rozumová (múdrost, cnosť; vládci,
filozofi),
vášnivá (mužnosť; vojaci),
žiadostivá (stiedmosť; remeselníci)
· poznanie - zmyslové (mienka), abstraktné (podstata)
· idea - spomínanie duše na svet ideí
· etika - cieľ: dosiahnuť štastie, priblížiť sa idei
dobra
· cnosť- harmónia jednotlivých častí duše
· rozhodjúca cnosť- múdrosť
· spravodlivosť - dodržiavať poriadok
Arisoteles zo Stageiry - žiak Platóna (Platón je mi
priateľom, ale väčším mi je pravda)
· hmotný svet existuje, ale nie je odrazom žiadnych
ideí
· ideje existujú vo svete samom - tvar, farba
· 4 druhy príčiny :1. Látka - materiálna
2. Forma - duchovný princíp
3. Pôsobiaca príčina
4. Vnútorná príčina
· “Každá jedinečná vec je jednota látky a formy, je
nezničiteľná, skutočnou sa stáva spojením s formou (látka
je pasívna, forma je aktívna) “ duchovný princíp
· možnosť spojenia látky s formou spôsobuje pôsobiaca
príčina
· Vnútorná príčina pohyb je neoddeliteľnou súčasťou
hmoty, nekonečný, vznik, zanik, prechod z jedného do
druhého, rast druhy pohybov
· gnozeológia - obecné nemôže byť oddelené od
zvláštneho (ovocie odbanánov, hrozna, …)
· základ poznania - zmyslové poznanie, na ňom je
založené rozumové poznanie
· hodnotenie činu záleží od cieľa, konečným cieľom je
dobro, ktoré je najväčším šťastím - cnosť
· cnosti - intelektuálne (múdrosť), etické (rozvaha)
· názory na štát - je najlepšie usporiadaný, aby
mohol človeka vychovávať a viesť ho k štastiu
· základom je rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo
· vládne len zákon, ktorý má zaručiť dobro
· 3 dobré formy vlády (moc slúži celej spoločnosti) -
monarchia, aristokracia, polythea
· 3 zlé formy vlády - tyrania, oligarchia, krajná
demokracia
· kozmologická teória - geocentrická, 4 zákl.prvky:
voda, oheň, vzduch, zem + éter
· zosimetrizoval a utriedil vedecké poznanie,
stredoveká filozofia z neho vychádza
· “Rozjímanie o božej dokonalosti je oveľa
dôležitejšie, ako skúmanie materiálneho sveta”