Feudalizmus

Feudalizmus
- feudum, léno, benefício = pôda. Základom feudálnych výrobných vzťahov je vlastníctvo pôdy a jej priemaho výrobcu, poddaného nevoľníka. Poddaný mal záujem o prácu, za prenájopm pôdy odvádzal dávky – rentu – príjem z pozemkovej držby : naturálie, peniaze, robota. Feudál udržiaval vlastnícke právo násilne. Pôda – dominikálna – poddaný chodieval napanské, rustikálna – sedliak si dorábal plodiny pre seba. Panstvo – doména – hrad a podhradie. Stredovek skúma historická disciplína – medievistika, ktorá při výskume používa metódy iných vedných disciplín – Výtvarné umenie, literatúra, etnológia, antropológia. Začiatok feudalizmu – zvrhnutie posledného rímskeho cisára Romula Augusta – 476. Koniec stredoveku – dobitie Konštantínopolu turkami- 1453, alebo objavenie USA – 1492

Franská ríša
- štát vznikol zjednotením franských kmeňov Chlodovikom z rodu Mereovcov. Úspechy dosiahol kretosťou a tým, že prijal kresťanstvo. Dagobert pridal k tomuto územiu, územie Germánov, ale nepodarilo sa mu zabrať Slovanov v bitke pri Vogastiburgu. Daň cirkvi a feudálom (vazalom, družine) zmenšili majetok franských kráľov – zmenšuje sa autorita kráľa a moc prechádza na feudálov – majorlordov. Známy je majorlordus Karol Malter, ktorý vydržiaval družinu, vyberal dane, bol veliteľom vojska. V roku 732 obrneným jazdectvom zabránil prístupu Arabom za Pyreneje. Jeheo nástupcom bol Pipin III Krátky. Zosadil Merovejovcov a založil rod Karolovcov. Za kráľa bol zvolený Karol Veľký. Ovládol Severnú a strednú Itáliu porazením Longobardov. Arabov zatlačil za Pyreneje, za rieku ebro. Bascovia zajali Karola Rolanda (pieseň o Rolnadovi). Bojoval aj proti Sasom. Chcel si podmaniť aj Slovanov, ale nepodarilo sa mu to, prinútil ich však platiť mierovú daň – tribút. Na obranu hraníc založil marky. V roku 800 pápež Lev III korunoval Karola Veľkého za rímskeho cisára, čím chcel dokázať, že moc svetská pochádza z moci duchovnej. Oporou panovníka bola cirkev, ktorej platil desiatkou a mal oporu aj v svetskej šľachte. Ríša bola rozdelená na grófstva, na čele s grófom a biskupom.

Vzedalonsť Franskej ríše
- školy pre duchovných a šľachticov. Čítala a napodobovala sa antická a latinská literatúra. Táto doba sa volá Karolínska renesancia. Cirkevnou rečou bola latinčina. Najznámejším učencom bol mních Alcuin. Boli zostavené učebnice latinčiny, gréčtiny a rétoriky. Napísané boli teologické spisy s miniatúrami. Používalo sa aj nové písmo – karolínska miniskula

Rozpad Franskej ríše
- Ríša bol došasným vojenským a správnym zriadením. Príčina rozpadu : naturálne hospodárstvo, nerovnomerný vývoj feudálnych štátov, jazyková prekážka. Posledným panovníkom bol Ľudovít Pobožný. V roku 843 sa ríša rozpadla na základe Verdunsklej zmluvy na tri časti : Západofranskú (Karol Hollý), Východofranskú (Ľudovít Nemec) a Itáliu s Rímom (cisár Lottar). V 9. st. sa zjednotilo Francúzko pod vedením Huga Kapetta.

Byzantská ríša
- Spájajú sa v nej antické prvky, stredoveké aj orientálne. Ríša trpela nájazdami barbarov – Germánov, Húnov, Peržanov a Slovanov. Hospodárskymi a správnymi strediskami boli mestá : Konšatntínopolis, Antiochea, Nicaia a Traperunt. Hlavnou pracovnou silou boli otroci a slobodní občania. Rozvíja sa remeselná výroba. Razili sa zlaté mince – byzantinky. Krajina sa pomaly feudalizovala, zjednotilo ju kresťanstvo. Jazykom bola gréčtina. Príčinou najčastejších ľudových nepokojov bolo zvyšovanie daní. Základom štátnej správy bola vláda byzantského cisára Justiána – cézaropapizmus – spojenie najvyššej moci svetskej a duchovnej. Vbýnnou mocou cisára bol patriarcha. Cisár vládol formou teokratického absolutizmu. Za jeho vlády dochádza k sporom nad osobou Ježiša Krista. Ježiš Kristus má ľudskú, alebo božskú podstatu – nejednotnosť, vznik západorímskej cirkvi na čele s pápežom v Ríme a Výchorímskej církvi na čele s patriarchom v Carihrade. Ortodoxná cirkev tvrdí, že Kristus bol člověk. K obnoveniu otrokárskeho zriadenia mal prispieť súbor občianskeho práva – corpus iuris civilis. Prispôsobil najstaršie rímske zákony byzantskému despotyzmu. Cisár mal v nich neobmedzenú moc. Roľník a otrok nemal práva. Cieľom cisára Justiána bolo obnoviť Rímsku ríšu v celom jej rozsahu. Justián zvyšoval dane – vypuklo ľudové povstanie – NIKÉ – víťaztvo. Bolo kruto potlačené. Ríša neskôr padla pod vplyvom Arabov, Turkov. Turci v roku 1071 obsadili Malú Áziu. Križiaci v roku 1204 obsadili Konštantínopolis. Byzantská kultúra nadviazala na helénsku kultúru. Jej cieľom bolo priviesť obyvateľstvo k zbožnosti a k viere. V Byzancii sa rozvíjali lekárstvo, chémia, právo. Strediskom kultúri v Byzancii bola Alexandria. Koncom 8. st. bolo obrazoborecké hnutie – ikinoklazmus. Vypuklo z dôvodu škodlivosti uctievania obrazov – odpor voči kultu obrazov svätých. V politike sa to prejavilo v zabraní cirkevných pozemkov. Rozvíjal sa systém Prónii – od 11. st. sa prenajímala poľnohospodárska pôda za vojenskú povinnosť. Architektonickým slohom bol byzantský – stavali sa chrámy – v Sofii, San Vitale. Vyvíhali sa tu umelecké remeslá, hodvábnictvo. Bazileus II bulerazobijca v roku 1018 pripojil k Byzancii Bulharsko a cirkevnú Rus. Byzancia mala aj cirkevné misie.

Arabská ríša
- arabský poloostzrov. Žili tu synovia púšte . beduíni v rodovom zriadení. Na čele kmeňov stáli šajdovia, riadici sa zvykovým právom. Na juhu (Jemen) bývaliobchodníci a poľnohospodári. Tu vznikol prvý Arabský štát. Juhom prechádzala veľká karavánna cesta – hidžar, na ktorej vzniklo město Mekka – obchodné a náboženské centrum. Araby po tejto ceste putovali k posvätnému prameňu Zem-zem a do svätine Kaaba. Mekka sa stala sídlom rodovej aristokracie na čele s rodom Kurajšovcov. V 6. st. bola cesta obsadená iránčanmi. Arabské kmene sa preto zjednotili na základe náboženského presvedčenia – Islamu. Jeho zakladateľom bol Mohamed u rodu Kurejšovcov. Svoje učenie hlásal pomocou zjavení súr. Odnietol uctievanie kaaby. Islam je viera v oha Alaha, riadiaceho osudy ľudí. Jeho prívrženci sa nazývajú moslimovia. Islam vyžadoval od veriacich šírenie viery mečom, a za to po smrti dosuahnu raj. Vyvinul sa zo starého arabského náboženstva, ale obsahuje aj prvky kresťanstva a židovstva. Učenie Islamu je zapísané v koráne. V roku 622 sa aristokracia obávala Mohameda, preto musel utiecť do Mediny. Tento útek sa nazýva hedžra (hidžra). Rok 622 je počiatkom Arbaského letopočtu. V roku 632 Mohamed vyhlasuje svätú vojnu proti neveriacim – Džihád. Nástupcami Mohameda boli kalifovia - Abu Baker. Zakladateľ Arbaskej ríše bol kalif Omar, potom Osman, po jeho smrti mastal problémy s legislatívou. Dospelo sa k dvom názorom : šíti – následník Osmana mal byť potomok Mohameda, sunniti – malo sa pokračovať podľa zvykov, zakotvených v sunne. Sídlom kalifov bol Damask – rod Umajjovcov, naskôr Bgdad – Abbasovci. Kalifovia dobili Egypt, Palestínu, Perziu, Pyreneje – Karola Maltera

Orientálny feudalizmus
- základ – vlastníctvo pôdy a zavlažovacích zariadení – ikta. Kultúra obohatená výbojnými vojnami. Matematika – arbaské číslice (India). Al Chórézmú – matematik, zostavil trigonometrické astronomické tabuľky. V algebre zaviedol nulu a oddel algebru od matematiky. Geografia – cesty do severnej európy, Škandinávie a Ruska. Ibn Fadlán . zostavil mapy. Ibrahim ibu Jakub – zostavil mapy ďalekého východu, Prahy. Ibn Idrisi – dostal sa na balkán. Astrinómia – vynašli nové prístroje, katológ hviezd, súhvezdia, kompas. Architektúra – arabský sloh, spojenie arbaského a byzantského umenia. Hlavným znakom bol podkrovný a kýlový oblúk. Stavby bohaté na Arabesky – ornamenty. Zobrazovanie živých tvorov bolo v Arabskej ríši prísne zakázané. Lekárstvo - liečenie očných chorôb. Arabský liečiteľ Ibn Sina (Avicena) – lekár, filozof, básnik, politik, prírodovedec. Napísal Kánon lekárstva a stal sa zakladateľom optiky. Remeselníctvo – textil /damašek, brokát, mušelín, arabské koberce), výroba mečov z ocele – danascénska oceľ. Literatúra – Tisíc a jedna noc. Papierníctvo. Rozpad ríše nastal v 10. st. – odtrhnutie cordovským califátom, vznik štátov Maghrib a Egypt. Ovládnutie ríše kalifami saranovcami