Ferenc Ardamica

Narodil sa 30. novembra 1941 v Lucenci. Zakladnu skolu vychodil v rodnom meste. Potom niekolko rokov pracoval ako pomocny robotnik. Roku 1967 zmaturoval na Gymnaziu vo Filakove. V rokoch 19671972 pracoval na Mestskom urade v Lucenci ako financny referent. Po politickych previerkach roku 1972 musel svoje zamestnanie opustit, pracoval najskor vo filakovskej smaltovni a neskor v deratizacnej brigade Podniku sluzieb a vyroby v Lucenci. Po roku 1989 sa stal redaktorom okresnych novin v Lucenci Ipoly (Ipel). Roku 1990 zalozil casopis Nogradi Szo (Novohradske slovo) a stal sa jeho sefredaktorom. Od roku 1992 je v slobodnom povolani ako spisovatel a prekladatel.

Publikovat zacal roku 1962 v casopise Het (Tyzden). V jeho tvorbe dominuju kratke epicke zanre (poviedka, novela), ale venuje sa aj pisaniu rozhlasovych hier, reportazi, literarnych parodii a narodopisnych studii. Literarna kritika ho poklada za pokracovatela realistickej linie madarskej prozy (Moricz, Kosztolanyi), ktorej nechyba zmysel pre anekdoticku skratku a parodizovanie skutocnosti. Vacsina Ardamicovych literarnych postav pochadza z maleho mesta, nezriedka to byvaju rozlicne postihnuti jednotlivci, ktori prehravaju svoje zivotne zapasy, z coho im potom plynie trpka skepsa, ale paradoxne i usmevny vzdor.

Po casopisecky publikovanych prozach knizne debutoval roku 1970 zbierkou poviedok A rokon cseled (Sluzka pribuzna). Dalsiu knihu Anyam udvarloi (Matkini napadnici) vydal po takmer dvadsiatich rokoch sikanovania (1989). Vyber erotickych proz zaradil do knihy Tejszinhabos halal (Slahackova smrt, 1991). Literarny standard prevysuje aj v dalsich dvoch knizkach, poviedkovom subore Piszokul felhergelve (Hnusne nastvany, 1993) a v zbierke literarnych parodii Gorbe tukor ellott (Pred krivym zrkadlom, 1995). Zatial poslednou Ardamicovou knihou je historicky ladena romanova kompozicia Kalandor szuletik (Rodi sa dobrodruh, 1997). Za toto dielo dostal roku 1998 premiu Spolocnosti madarskych spisovatelov na Slovensku. Ardamica je autorom rozhlasovych hier Reszvettaviratok (Sustrastne telegramy, 1998) a Eletem elso cigarettaja (Moja prva cigareta, 1990).

Ferenc Ardamica sa venuje aj prekladaniu zo sucasnej slovenskej prozy. Do madarciny prelozil knihu Dusana Mitanu Koniec hry, Olgy Feldekovej Veverica a Petra Andrusku Lepsi ludia.