fejtón

Zo Zvolena do Bystrice – do školy

Ach áno. Tak táto cesta je niekedy dosť zaujímavá. Začína to na autobusovej stanici vo Zvolene na nástupišti číslo 13 – veď už len samotná trinástka niečo naznačuje. Autobus, ktorým cestujú prevažne študenti, sem prichádza väčšinou o 6:35. Niektorí študenti sem prídu už o 6:20, aby boli prvý, a to aj v tom prípade, že teplota vzduchu je mínus 20 °C. Postupne sem prichádzajú ďalší a ďalší. Poniektorí prichádzajú vyzívajúc, iní sú príkladom najnovšej módy a niektorí študenti sa robia veľmi dôležitými, t.j. majú vztýčenú hlavu a správajú sa hrdo – akoby boli majstrami sveta a pritom majú problém prejsť do vyššieho ročníka.

Ďalšia, v poradí druhá (čo sa týka početnosti), časť predstavuje naše staré mamky a starých otcov, ktorá má za cieľ Rooseveltovu nemocnicu. Časť tejto časti „vonia“ ako „výpar“ jedného malého a milého zvieratka, a aj preto by táto cesta „nemala tú správnu arómu a šmrnc“.

O 6:35 je pod číslom 13 už dosť kvalitne veľká kôpka ľudí. Každý len netrpezlivo vyzerá červený autobus, akoby mal prísť spasiteľ. Akonáhle sa objaví v zornom poli tejto kôpky ľudí, všetci sa zrazu „zhustia“. Po chvíľočke autobus príde, zastaví sa a toto zhromaždište sa zhustí ešte viac (hustota obyvateľov na tomto mieste sa rovná približne 4,75 obyvateľa na meter štvorcový). Keď sa vzducho- a zvukotesné, hydraulicko-titánové dvere vyrobené z nerastov z Jupitera otvoria, nastáva rýchly posun vpred sprevádzajúci „šomraním“ babiek a dedkov ohľadne neohľaduplnosti mladých (teda nás študentov).

Autobus sa plní, ako tlačenka. Tí, ktorí už nenájdu miesto na sedenie, sú radi, keď si nájdu vôbec dobré miesto na státie. Najväčšiu smolu majú mnohobunkové organizmy, ktoré stoja v prednej časti „transplanetárneho“ autobusu. Totiž, niekedy sa stane, že zadná časť uličky o rozlohe asi 3 m² je úplne prázdna (niektorým sa nechce preniesť svoju telesnú hmotnosť) a dá sa v nej ľahnúť, pričom vpredu sa vytvára jaternica o zložení: papier, rôzne textílie, ľudské tkanivo, striebro, zlato, make-up, rôzne vône – ako napr. Mexx, francúzske barly, atď.

Čo sa týka vodiča, tak to je naozaj „týpek“. Do autobusu nepustí nikoho, pokiaľ nemá korunu, keďže lístok stojí 11 slovenských korún. Občas, keď má dobrú náladu alebo dosť „drobákov“ od dospelých či starých ľudí, korunu nevymáha. A neznáša 50-halierniky! Keď sa stane, že mu niekto podá 50-haliernik, „hodí“ vražedný pohľad (najradšej by vytiahol meč vesmírnych strážcov), alebo povzdychne – inak nič.

Tak, a autobus sa plní a plní. Občas vodič ešte zakričí: „Poďme ďalej, poďme ďalej!“. Potom, keď sa špeciálne dvere zatvoria, nasleduje pohnutie „konzervy“ (autobusu). Vo vnútri potom niektorí zaspia a spia ako zarezaní, iní sa robia, že sa učia; keď sa autobus zastaví na niektorej zo zastávok a otvoria sa zadné dvere, ľudia sa priam vystrelia a potom niektorí nestihnú nastúpiť; niekto ešte občas odpadne z nedostatku kyslíka – inak nuda.

Z tohto všetkého teda vyplýva, že tomuto autobusu sa treba vyhýbať a bude lepšie, keď pôjdete vlakom alebo iným prostriedkom, alebo aj peši.