Fedor Ivancov

Narodil sa 17. oktobra 1916 v obci Fogaras (dnes Zubovka v Zakarpatskej Ukrajine) v rolnickej rodine. Zakladne vzdelanie ziskal v rodnej dedine a v nemeckej ludovej skole v susednej obci Sofia. V studiu pokracoval najprv na Ruskom realnom gymnaziu a potom v Ucitelskom ustave v Mukaceve, ktory ukoncil roku 1938. V rokoch 19381939 posobil ako ucitel ludovej skoly v Sobatine. Po okupacii vtedajsej Podkarpatskej Rusi, prenasledovany horthyovskymi uradmi, rozhodol sa najst utocisko vo vtedajsom Sovietskom zvaze. Po prechode hranic ho vsak chytili, uvaznili a 10. juna 1940 v charkovskom vazeni odsudili na trest piatich rokov prace v pracovnonapravnych taboroch (gulagoch) za ilegalny prechod hranice. Bol to zaciatok jeho krizovej cesty, kalvariu ktorej prezival na vystavbe Severopecovskej zeleznicnej magistraly. Ciastocne vykupenie nastalo vo februari 1943, ked ho amnestovali a prepustili z tabora. V Buzuluku dobrovolne vstupuje do Ceskoslovenskej vojenskej jednotky v ZSSR. Po skonceni vojny v rokoch 19451948 bol aktivnym dostojnikom Cs. armady. (Teraz je podplukovnikom v. v. Slovenskej armady.) Od roku 1948 zacal posobit ako ucitel ruskeho jazyka na strednej skole v Sabinove. Roku 1951 sa stava redaktorom novin Nove zitta (Novy zivot). V rokoch 19601971 bol sefredaktorom literarnoumeleckeho a publicistickeho casopisu Dukla. V sucasnosti zije v Presove.

Uz v roku ukoncenia Ucitelskeho ustavu bol Ivancov autorom dvoch divadelnych hier Obmanstvo (Klamstvo, 1936), Cto posejes to poznos (Co zasejes to zoznes, 1937) a zbierky poviedok Pod solomennoj strechoj (Pod slamenou strechou, 1938), v ktorych zobrazuje negativne javy mestskeho i dedinskeho prostredia. Uz tu sa prejavili jeho charakteristicke prvky: humor a slahajuca satirickost.

Z vojnovych skusenosti sa rozvinula cela povojnova tvorba Fedora Ivancova, a to v dvoch zakladnych smeroch: boj proti nebezpecenstvu fasizmu a satiricke zobrazenie reality z roznych aspektov spolocenskeho i moralnoetickeho pohladu. Tieto dve tematicke linie sa prelinaju v takych jeho dielach ako: Pidijmajetsja chliborob (Vzkriesenie rolnika, 1954), Otaki dila (Taketo veci, poviedky a fejtony, 1957), Hrisni dusi (Hriesne duse, humoresky, 1961), Vdalynu spid solomianoji strichy (Do dialav spod slamenej strechy, vyber z diela, 1966), Kolka (Pichliace, humoresky, 1975), Dorohami zitta (Cestami zivota, poviedky 1976), Ludy v stroju (Ludia na pochode, crty, 1977), Juni borci (Mladi bojovnici, crty pre mladez, 1978), Kovali scasta (Kovaci stastia, crty, 1982) a Hodynnyk ne zupinajetsja (Hodiny sa nezastavuju, crty, 1990). V uvedenych literarnych pracach sa Ivancov prejavil aj ako majster kratkych prozaickych utvarov so sirokou skalou problematiky humoristickosatirickeho stvarnenia.

Vyber z diela Fedora Ivancova vysiel aj v slovenskom preklade Jantarova cesta (1986) a niektore jeho poviedky boli prelozene aj do cestiny a inych jazykov.