Fajčenie

Zložky tabakového dymu Tabakový dym obsahuje viac než 4 000 chemických látok vo forme častíc a plynov. Vo vedľajšom dyme sú mnohé potenciálne jedovaté plyny obsiahnuté vo vyšších koncentráciách než v hlavnom dyme a takmer 85 % dymu v miestnosti je tvorených práve vedľajším dymom. Prachová fáza obsahuje decht (tvorený mnohými chemickými látkami), nikotín, benzén a benzo(a)pyrény.


Plynová fáza obsahuje kysličník uhoľnatý, 3,4-benzpyrén, čpavok, 20-metylcholantrén, dimetylbenzantracén, dimetylnitrózoamín, formaldehyd, kyanovodík a akroleín. Niektoré z týchto látok majú vlastnosti dráždivých látok a asi 60 je známych alebo suspektných karcinogénov (látky spôsobujúce rakovinu). Úrad pre ochranu životného prostredia (EPA) v USA zaradil tabakový dym v životnom prostredí medzi látky triedy A - (známe humánne) karcinogény - spoločne s azbestom, arzénom, benzénom a plynným radónom.


Pasívne fajčenie Vdychovanie dymu iných nefajčiacich osôb sa nazýva pasívne, nedobrovoľné alebo nepriame fajčenie. Nefajčiar vdychuje \"vedľajší\" dym z horiaceho konca cigarety a \"hlavný\" dym, ktorý bol vdýchnutý a vydýchnutý fajčiarom. Tabakový dym v životnom prostredí (ETS - environmental tobacco smoke) je hlavný zdroj znečistenia ovzdušia v budovách. K okamžitým účinkom pasívneho fajčenia patrí napríklad podráždenie očí, bolesť hlavy, kašeľ, bolesti hrdla, závrate a pocit na zvracanie.


Dospelí astmatici môžu mať pri expozícii výrazné zhoršenie funkcie pľúc, a u detí rodičov, ktorí v ich prítomnosti fajčia, môže fajčenie vyvolať nové ochorenie astmou. Nefajčiari vystavení pasívnemu fajčeniu majú tiež zvýšené riziko infarktu myokardu. Z dlhodobého hľadiska môžu mať pasívni fajčiari zvýšené riziko mnohých chorôb vyvolaných fajčením. Tak napríklad nefajčiari, ktorí sú doma vystavení pasívnemu fajčeniu, majú o 25 percent vyššie riziko srdcových chorôb a rakoviny pľúc.


Na základe rozsiahleho prehľadu výsledkov výskumu dospela Vedecká komisia pre tabak a zdravie (SCOTH) k záveru, že pasívne fajčenie spôsobuje u dospelých nefajčiarov rakovinu pľúc a ischemickú chorobu srdca, a je u detí príčinou chorôb dýchacích ciest, syndrómu náhlej smrti dieťaťa, chorôb stredného ucha a astmatických záchvatov. Aj keď je relatívne riziko v dôsledku pasívneho fajčenia v porovnaní s rizikom aktívneho fajčenia nízke, je jeho celkový dopad na zdravie vzhľadom k tomu, že sa jedná o časté ochorenia, veľký.


Na základe zistení obsiahnutých v správe predloženej SCOTH a na základe preverovania vykonaného Kalifornským úradom pre ochranu životného prostredia vypočítala ASH, že vo Veľkej Británii je možné na účet pasívneho fajčenia každým rokom pripísať asi 600 úmrtí na rakovinu pľúc a až 12 000 prípadov srdcových chorôb u nefajčiarov. Nefajčiari sú ohrození tým, že ochorejú rakovinou pľúc v dôsledku expozície dymu z cigariet iných osôb.


Po starostlivom štúdiu výsledkov epidemiologických štúdií o vplyve pasívneho fajčenia dospela Britská Vedecká komisia pre tabak a zdravie k záveru, že riziko vzniku rakoviny pľúc je u nefajčiarov vplyvom pasívneho fajčenia vyššie o 20 % až 30 %. Z toho možno usúdiť, že ročne je možné na účet pasívneho fajčenia pripísať niekoľko stoviek úmrtí na rakovinu. Riziko pre malé deti Pasívne fajčenie sa podieľa na zvýšení rizika infekcií dolných dýchacích ciest ako sú bronchitída, zápal pľúc a bronchiolitída u detí.


V jednej nedávnej štúdii sa zistilo, že v domácnostiach, kde obaja rodičia fajčia, majú malé deti o 72 percent vyššie riziko ochorenia dýchacích ciest. Pasívne fajčenie spôsobuje zníženie funkcie pľúc a zhoršuje závažnosť príznakov astmy u detí, a je rizikovým faktorom pre nové prípady astmy u detí. Vo Veľkej Británii sa odhaduje, že deti z fajčiarskych domácností majú dvakrát vyššie riziko ochorenia astmou. Taktiež chronický kašeľ a zahlienenie sú častejšie u detí rodičov, ktorí fajčia.


Malé deti rodičov, ktorí fajčia, majú v prvom roku života vyššiu pravdepodobnosť, že budú prijaté do nemocnice z dôvodu liečenia bronchitídy a zápalu pľúc. Každým rokom je do nemocnice v dôsledku pasívneho fajčenia prijatých viac než 17 000 detí mladších ako päť rokov. Detské choroby dýchacích ciest spôsobené pasívnym fajčením môžu prispievať tiež k vývoju chorôb dýchacích ciest v dospelosti, i keď tento človek vystavený v detstve pasívnemu fajčeniu v živote nikdy nefajčil. Deti, ktoré fajčia, sú viac náchylné na kašeľ a zvýšenú tvorbu hlienu a majú vyššiu pravdepodobnosť ochorení pľúcnymi chorobami než deti, ktoré nefajčia. Jedna štúdia ukázala, že deti, ktoré fajčia, majú v škole trikrát vyššiu absenciu.


Čím skôr sa z dieťaťa stane pravidelný fajčiar, a pokiaľ fajčí i v dospelosti, tým má väčšie riziko predčasného úmrtia. Nedávna štúdia realizovaná v USA zistila, že fajčenie medzi 13. a 19. rokom spôsobuje trvalé genetické zmeny v pľúcach, čím trvalo zvyšuje riziko rakoviny pľúc, aj keď fajčiar neskoršie prestane fajčiť.


Deti sú tiež vnímavejšie na škodlivé pôsobenie pasívneho fajčenia a koncentrácie nikotínu v slinách detí, ktorých rodičia fajčia ukazujú, že v domácnostiach, kde obaja rodičia fajčia, \"dostávajú\" deti dávku nikotínu, ktorá odpovedá 80 cigaretám za rok. Bronchitída, pneumónia, astma a ďalšie chronické choroby dýchacích ciest sú významne častejšie u kojencov a malých detí, ktoré majú jedného alebo oboch rodičov fajčiarov.


Fajčenie rodičov by mohlo byť zodpovedné až za 25 % úmrtí v dôsledku syndrómu náhlej smrti dieťaťa, a deti vystavené pasívnemu fajčeniu majú o 30 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vytvorí tzv. glejové ucho (zvláštna forma kataru v strednom uchu, ktoré obsahuje lepkavú tekutinu), ktoré je najčastejšou príčinou hluchoty u detí.


Deti rodičov, ktorí fajčia v období, kedy sú tieto deti ešte malé, majú vyššie riziko rakoviny v dospelosti; súčasne platí, že čím väčší je počet fajčiarov v domácnosti, tým vyššie je riziko rakoviny pre nefajčiarov v rodine. Deti, ktorých matky fajčia po štvrtom mesiaci tehotenstva desať alebo viac cigariet denne, dosahujú v škole horšie výsledky, čo platí aspoň do 16 rokov života. Dôležitý je tiež vek v období začiatku fajčenia.


Čím mladšia je daná osoba v období, kedy začne fajčiť, tým väčšie je riziko vzniku rakoviny. V jednej nedávno realizovanej americkej štúdii bolo zistené, že fajčenie medzi 13. a 19. rokom spôsobuje trvalé genetické zmeny v pľúcach a tým nevratne zvyšuje riziko rakoviny pľúc, a to i vtedy, keď daná osoba prestane fajčiť. Mladí ľudia a fajčenie. Deti sa o cigaretách dozvedajú už v ranom veku. Tri zo štyroch detí vedia, čo sú to cigarety, už pred dosiahnutím piateho roku života, nezávisle na tom, či rodičia fajčia alebo nie. Do svojich 11 rokov experimentuje s fajčením jedna tretina detí, do 16 rokov sú to už dve tretiny.


V celej Veľkej Británii začne každý deň fajčiť asi 450 detí. Rozsiahle štúdie fajčiarskych návykov detí vykonané v rôznych oblastiach, ktoré boli realizované v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, ukázali, že fajčilo viac chlapcov ako dievčat, a že chlapci začínali fajčiť skôr. V roku 1982 usporiadala vláda na podnet ASH prvý celonárodný štatistický prieskum výskytu fajčenia u detí, v ktorom bolo zistené, že pravidelne fajčí 11 % detí vo veku 11 až 16 rokov. Začiatkom deväťdesiatych rokov bola prevalencia fajčenia u detí zhruba rovnaká, t.j. 10%, avšak v polovici deväťdesiatych rokov sa zistil vzostup percenta dospievajúcej mládeže vo veku 13 až 19 rokov, ktorá fajčila.


V roku 1992 si vláda vytýčila cieľ znížiť výskyt fajčenia u detí vo veku 11 až 15 rokov z úrovne roku 1988, kedy fajčilo 8 %, na 6 % do konca roka 1994. Táto akcia však skončila neúspechom a prieskum vykonaný v roku 1994 zistil, že sa v Anglicku napr. prevalencia fajčenia u dievčat vo veku 11 až 15 rokov zvýšila na 12 %. V roku 1996 fajčilo pravidelne 13 % a ďalších 9 % fajčilo príležitostne. Čísla z roku 1998 ukazujú, že došlo k miernemu zníženiu - v Anglicku pravidelne fajčilo 11 % jedenásť- až pätnásťročných, a ďalších osem percent fajčilo príležitostne.


Podiel pravidelne fajčiacich osôb sa prudko zvyšuje s rastúcim vekom: uvedená štúdia z roku 1998 zistila, že pravidelne fajčili 3 % dvanásťročných, 17 % štrnásťročných a 24 % pätnásťročných detí. Aké faktory majú vplyv na to, že deti začínajú fajčiť Deti majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú fajčiť, ak fajčia obaja rodičia; významným faktorom je tiež schvaľovanie alebo nesúhlas s týmto návykom u detí zo strany rodičov.


Mnohé štúdie ukázali, že väčšina mladých fajčiarov je tiež ovplyvnená fajčiarskymi návykmi svojich kamarátov a starších súrodencov. Vykonané prieskumy ukazujú, že deti majú sklon fajčiť značky cigariet, ktoré sú propagované najagresívnejšie, a že reklama posilňuje fajčiarsky návyk.



V jednej štúdii, prevedenej u detí na strednej škole sa zistilo, že sa menšina fajčiarov (38 %), avšak väčšina nefajčiarov (56 %), domnieva, že tabaková reklama má na to, či mladí ľudia začnú fajčiť čiastočne veľký alebo veľký vplyv. Reklama takisto vzbudzuje dojem, že fajčenie je spoločensky prijateľná norma. Sponzorovanie športu a športových akcií tabakovými spoločnosťami, a predovšetkým televízne prenosy sponzorovaných športových akcií zvyšujú informovanosť detí o jednotlivých značkách cigariet. Preverovanie vykonané v roku 1996 ukázalo, že asi dve tretiny jedenásť- až šestnásťročných sú schopné určiť najmenej jeden druh športu, ktorý je s určitou značkou cigariet spojený prostredníctvom sponzorovania.


Iná štúdia zistila, že chlapci, ktorých obľúbeným športom bol automobilový šport, majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa z nich stanú pravidelní fajčiari než tí, ktorí sa o tento šport nezaujímali. Závislosť. Deti, ktoré skúšajú fajčiť cigarety, sa rýchle stávajú na nikotíne v tabaku závislé. V prieskume s názvom MORI vykonanom u detí vo veku 11 až 16 rokov sa zistilo, že tieto deti a dospievajúci boli na nikotíne závislé/závislí rovnako ako dospelí; jedna tretina tých, ktorí fajčia jednu alebo viac cigariet za týždeň, si zapaľuje prvú cigaretu v prvých tridsiatich minútach po prebudení, a jeden z dvanástich si prvú cigaretu zapaľuje v prvých piatich minútach.



Viac než polovica (58 %) pravidelných fajčiarov vo veku 11 až 15 rokov hovorí, že by len ťažko vydržali jeden týždeň bez cigarety, a 72 % je toho názoru, že by boli schopní prestať úplne len veľmi ťažko. V období abstinencie majú mladí ľudia abstinenčné príznaky podobné tým, ktoré sú bežné u dospelých. Fajčenie a choroby dýchacích ciest Odhaduje sa, že fajčenie spôsobuje každým rokom približne 120 000 predčasných úmrtí, z ktorých asi jedna štvrtina pripadá na rakovinu pľúc a asi jedna pätina na chronickú obštruktívnu pľúcnu chorobu  bronchitídu a rozdutie pľúc (emfyzém). Respiračný systém má zásadný význam pre život, a čokoľvek, čo zabraňuje jeho činnosti, môže spôsobiť smrť.



Rakovina týchto orgánov je často zistená príliš neskoro na to, aby mohli byť vyliečené: menej než 10 % pacientov s rakovinou pľúc prežije päťročné obdobie po stanovení diagnózy, a väčšina z nich umiera do jedného roka po jej stanovení. Rakovina pľúc zabíja viac ľudí než akýkoľvek iný typ rakoviny, a viac než 80 % týchto úmrtí je spôsobených fajčením. V roku 1997 zomrelo v Anglicku a Walese na rakovinu pľúc 30 014 osôb.


Aj keď v posledných 20 rokoch došlo k miernemu poklesu jej výskytu u mužov pod 65 rokov života, jej výskyt u žien stále stúpa. Ide o najčastejšie zisťovanú rakovinu mužov vo Veľkej Británii a Škótsku, a v niektorých častiach Anglicka predstihla rakovinu prsníka a stala sa rakovinou, ktorá zabíja najviac žien.


Riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje priamo úmerne počtu vyfajčených cigariet. V jednej štúdii vykonanej u lekárov mužského pohlavia v Británii bol počet úmrtí na rakovinu pľúc u fajčiarov a nefajčiarov nasledujúci: Počet denne vyfajčených cigariet Úmrtnosť na 100 000 mužov za rok 0 10 1-14 78 (8 krát viac než u nefajč.) 15-25 127 (13 krát viac než u nefajč.) 25 a viac 251 (25 krát viac) Chronická obštruktívna pľúcna choroba (t.j. chronická bronchitída a rozdutie pľúc) je choroba, ktorá vedie k postupnej invalidite pacienta.


Môže spôsobiť dlhotrvajúce utrpenie, ktoré je spôsobené obtiažnym dýchaním v dôsledku upchatia alebo zúženia malých priedušiek v pľúcach a zničeniu vzduchových pľúcnych komôrok v dôsledku fajčenia, potrebných na výmenu kyslíka, t.j. jeho prestup z pľúcnych komôrok do krvi: pri ich zničení stratia pľúca svoju pružnosť a je k dispozícii menší celkový povrch pre vstrebávanie kyslíka. Začiatok choroby je veľmi pomalý, a dýchavičnosť sa prejaví ako problém až potom, keď už došlo k zničeniu približne polovice pľúcneho tkaniva.


Ochorenie je len zriedka vratné, t.j. po jeho vzniku sa len zriedkavo dá vyliečiť. Fajčenie je hlavnou príčinou chronickej obštruktívnej pľúcnej choroby, ktorá je inak u nefajčiarov veľmi vzácna a najmenej 80 % úmrtí na túto chorobu je pripisovaných fajčeniu cigariet.


Riziko úmrtí na chronickú obštruktívnu pľúcnu chorobu sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet. V posledných 20 rokoch dochádza k trvalému poklesu úmrtnosti na chronickú bronchitídu. Pripisuje sa to čistejšiemu vzduchu, zlepšeným sociálnym podmienkam, poklesu počtu fajčiarov (mužov), zníženiu obsahu dechtu v cigaretách a pokroku v oblasti liečby. Aj tak sú určité náznaky toho, že tento pokles by mohol byť menej výrazný ako spočiatku, čo sa vysvetľuje tým, že sa medzi tým zmenilo názvoslovie týchto chorôb. Pri chronickej obštruktívnej pľúcnej chorobe môžu fajčiari, ktorí prestanú fajčiť v mladom veku, očakávať, že u nich dôjde k zlepšeniu funkcie pľúc.


U starších ľudí však také zlepšenie nie je možné, i keď sa u nich potom, čo prestanú fajčiť, bude rýchlosť ďalšieho zhoršovania rovnať rýchlosti u nefajčiarov. Strava Dokázalo sa, že fajčiari potrebujú viac vitamínu C. Podľa jednej teórie telo fajčiara spotrebuváva vit. C v boji proti voľným radikálom z dymu a na obranu pred tvorbou nitrozamínov- rakovinotvorných činiteľov, vznikajúcich z dusíkatých zložiek potravy. Zistilo sa v krvi fajčiara je o 30% menej vit. C ako v krvi nefajčiara. Preto by ho mali fajčiary viac dopĺňať vo forme čerstvého ovocia a zeleniny.


Odporúčaná denná dávka je pre fajčiarov 90-150 mg zatiaľ čo pre nefajčiarov 50- 70 mg. Ako antioxidanti na ničenie voľných radikálov používa telo okrem vit. C aj vit. E a betakarotén. Niektoré štúdie zistili v krvi fajčiarov nižšiu hladinu betakaroténu. Prišlo sa tiež na to, že u fajčiarov s najnižšími hladinami betakaroténu v krvi je zvýšené riziko pľúcneho karcinómu.


Bioflavonoidy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine majú tiež antioxidačné vlastnosti, a tak pomáhajú neutralizovať voľné radikály. Fajčenie odčerpáva z tela aj vitamíny skupiny B, pretože zvyšuje zaťaženie pečene a tým aj schopnosť odfiltrovávať z tela toxíny. Vit. B12 sa využíva na detoxikáciu kyanidu prítomného v cigaretovom dyme. Súčasné výskumy dokázali, že strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v olejnatých rybách, kôrovcoch a mäkkýšoch, môže znižovať riziko ochorenia pľúc.