Fajčenie

Fajčenie



Fajčenie stále zostáva na prvom mieste ako príčina smrti v celosvetovom meradle. Štatistiky hovoria jasne: cigaretový dym spôsobuje smrť viacerých ľudí, ako je súčet úmrtí následkom všetkých druhov násilia, včítane nehôd, zločincov a samovrážd.
Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s viac ako 24 ochoreniami. U fajčiarov je výrazne vyššie riziko vzniku nádorových ochorení, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ischemickej choroby srdca, cerebro-vaskulárnych ochorení, ochorení periférnych ciev a komplikácií v tehotenstve a pri pôrode.
Každých 10 sekúnd na svete zomrie 1 človek na následky fajčenia. Až 80 % fajčiarov by chcelo prestať fajčiť a 23 % fajčiarov sa už prestať fajčiť pokúšalo. V priemere sa prestať fajčiť podarí len 3-5 % fajčiarom. V súčasnosti je dostupná účinná odvykacia liečba vo forme prvej beznikotínovej tabletky, ktorá výrazne zvýši šancu fajčiara boj so závislosťou na nikotíne vyhrať.


Pasívne fajčenie

Okrem priameho vplyvu cigaretového dymu na fajčiara nesmieme však zabudnúť ani na nepriame poškodzovanie nefajčiarov, ktorí sa zdržiavajú s fajčiarmi v jednej miestnosti. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti a mladistvých. V týchto prípadoch sa ukazujú fajčiari nielen ako sebeckí, slabí, ale aj ako bezohľadní ľudia. Takéto situácie jasne dokazujú, že fajčenie sa nemôže považovať iba za súkromnú vec jednotlivca, ale je aj merítkom kultúrneho správania sa fajčiara v spoločnosti nefajčiarov. Pasívnymi fajčiarmi sa stávate, akonáhle ste dlhodobejšie nútení zotrvať v uzatvorených priestoroch, v ktorých sa fajčí. Keď fajčiar aktívne vdychuje pri fajčení, tabak je spaľovaný pri vyššej teplote, dym z neho sa dostáva predovšetkým do jeho pľúc a dym, ktorý vydychuje je už zmiešaný so vzduchom. Výskumy dokázali, že v zadymených miestnostiach bez vetrania stúpa koncentrácia oxidu uhoľnatého nad povolenú hranicu pre pobyt ľudí!


Fajčenie a ženy

Emancipácia žien priniesla okrem kladných stránok, ako je nezávislosť, samostatnosť a rozvoj osobnosti, aj svoje negatíva. Medzi ne možno určite zaradiť vyššie fyzické aj psychické zaťaženie, stres a mnohé nesprávne životné návyky, ktoré ohrozujú biologické poslanie ženy - poslanie matky. Jedným z ohrozujúcich faktorov, vyplývajúcich do značnej miery z trendov doby, je fajčenie u žien.
V SR fajčí v priemere 34 % obyvateľstva, z toho 43 % mužov a 26 % žien. Podobný pomer je aj v iných krajinách, napríklad v Austrálii je to 29 % žien. Vo vekovej skupine 20 -24 ročných je to však 41 %. Nedávny prieskum v Kanade ukázal, že mladí ľudia fajčia teraz viac ako pred piatimi rokmi. Počet fajčiacich dievčat vo veku 15 - 19 rokov vzrástol od roku 1990 z 21 % na 29 % a počet mladých žien vo veku 20 - 24 rokov z 34 % na 38 %.

Osobitosti fajčenia u žien

K menej príjemným účinkom fajčenia patria dôsledky a zmeny vo vzhľade. Často sa vyvíja fajčiarska tvár - na pleti vznikajú vrásky, ktoré sa šíria kolmo od hornej i dolnej pery alebo od očných kútikov, tvár sa stáva vychudnutou, je rozbrázdená plytkými i hlbšími vráskami a nadobúda žltavé zafarbenie. (Po zanechaní fajčenia sa tieto zmeny zvyčajne rýchlo upravujú, pretože pleť dostáva viac kyslíka.) Fyzická kondícia fajčiarok klesá, zafarbujú sa zuby, z dychu a šiat cítiť nepríjemný zápach tabakového dymu.
U fajčiarok sa dostaví menopauza predčasne a majú viac problémov s prechodom. U fajčiacich žien po menopauze majú kosti menšiu hustotu ako u nefajčiarok, preto je u nich vyššie riziko zlomeniny krčka stehennej kosti v porovnaní s nefajčiacimi ženami. U fajčiacich žien je zvýšené riziko smrti z náhlej cievnej príhody. Tieto riziká sa podstatne znižujú za 1-2 roky, ak fajčiarky prestanú fajčiť, a po 10-15 rokoch nefajčenia klesajú na úroveň rizika u nefajčiarok.


Zdroj: www.lpr.sk (Liga proti rakovine)
www.fajcenie.sk
www.referaty.sk