Existencia nadnárodných organizácií

Existencia nadnárodných organizácií
- organizácie, ktoré pôsobia v nadnárodnej ekonomike
- GATT – generálna dohoda o clách a obchode
- Organizácie, ktoré vznikajú týmto spôsobom, vznikajú z popudu zdola, sú dobrovoľne vznikajúce
- Medzinárodný menový fond – vznikol, aby mohol poskytovať pôžičky krajinám, ktoré to
budú potrebovať za výhodnejších podmienok
- OSN
- EU
- NATO
- OECD

Krajiny vstupujú do týchto organizácii kvôli výhodám, ktoré im členstvo poskytuje.
Každá krajina očakáva výhody, ale stráca aj svoje práva.
Banka vo Frankfurte nad Mohanom bude naša centrálna banka pri zmene meny.
Autonómia rozhodovania sa znižuje, musíme sa prispôsobovať, môže to mať negatívne ale aj pozitívne očakávania pre danú ekonomiku.
Príčiny spájania sa sú dvojaké:
1. prírodné faktory – určité územie je výhodnejšie zlúčiť do celku
2. ekonomické – výroba, predaj na území EU
Úlohou HP je analyzovať funkciu medzinárodných organizácií a na základe toho sa rozhodnúť či vstúpiť do nej, nevstúpiť alebo vystúpiť.
TREND – väčšina štátov má tendenciu integrovať sa = svetová globalizácia.

Ciele:
Hlavným cieľom HP: je maximalizácia spoločenského blahobytu
Blahobyt súvisí s HDP, tempom rastu – dôležitá je štruktúra HDP.
Základné spoločenské hodnoty pre dosiahnutie všetkých cieľov v danej krajine sú:
1. sloboda v demokratickej krajine = sloboda jednotlivca, kde sa jednotlivec môže samostatne rozhodnúť pre akýkoľvek cieľ a nesmie pritom obmedziť slobodu iného jednotlivca (sloboda prejavu, vyjadrovania – v SR je najužšia sloboda, majú zviazané ruky)

2. spravodlivosť = každý občan mal by mať právo na spravodlivosť, dokonalá spravodlivosť neexistujú, ale malo by platiť, že pred zákonom sú si všetci rovní.

3. sociálne zabezpečenie = vyspelejšia krajina má lepšie soc.zab. (dôchodky, sporenie)

4. pokrok = každý sa bude mať lepšie, súvisí s technológiou. Komplexný spoločenský pokrok stabilizuje hospodárstvo ako také, stabilizuje politiku = pozitívne očakávania na ekonomiku, myslenie ľudí je pozitívne, trendovanie k lepšiemu.

K cieľu maximalizácia spoločenského blahobytu sa dostaneme tak, že máme v krajine zabezpečenú slobodu, spravodlivosť, sociálne zabezpečenie a pokrok a všetko to v ekonomike funguje iba vtedy dobre, keď máme vysokú zamestnanosť, nízku infláciu, vysoký rast hrubého reálneho domáceho produktu, stabilnú menu a krajina je zapojená do medzinárodnej deľby práce.
+ pozitívne očakávania obyvateľstva (bez negatívnych nálad ľudí v krajine)

Znaky:
1. ŠTRUKTÚRA HDP je to, čo nás pri cieli maximalizácie spoloč.blahobytu najviac zaujíma.
Ak životná úroveň rastie, potom sa ľudia zaujímajú aj o životné prostredie, v ktorom žijú.
Ich živ.úroveň je kladne posudzovaná vtedy, ak je nízka kriminalita. Otázka kvality verených služieb je veľmi dôležitá pri posudzovaní životnej úrovne.
2. Hospodárska adaptabilita – dobrá ekonomika je väčšinou adaptabilná.
3. Sociálne ciele HP – HP sa snaží, aby mohla cieľ maximalizácie spoločenského blahobytu dosiahnúť – musí predchádzať sociálnym problémom – dodržiava princíp vysokej mieri zamestnanosti na úkor nízkej miery inflácie – vytvárajú dobré a bezpečné sociálne prostredie

Nástroje HP používa vláda za účelom dosiahnutia určitých HP cieľov:
- sú prenesené z makroekonomickej politiky
1. fiškálnej politiky
2. monetárnej resp. menovej politiky (centrálna banka)-reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby
banková sústava fungovala optimálne
3. dôchodková politika – snažíme sa určiť reálny dôchodok, živ.minimum, platy = ovplyvňujú
mzdový, ale aj cenový vývoj v politike
4. zahranično-obchodnej politiky – clá, kvóty, menový kurz = export a import

Nositelia hospodárskej politiky
Z priestorového pohľadu delíme na:
1. národnej úrovni
2. nadnárodnej úrovni

Nadnárodná: GATT, CEFTA, MMF

Národná úroveň: v rámci určitého štátu: delíme nositeľov podľa:
a) funkcie: 1. zákonodarný orgán = NR, parlament
2. výkonné orgány = vláda, súdnictvo

b) sfér, kde môžu zasahovať, kde majú pôsobnosť:
1. verejná sféra nezávislá na vláde = emisná banka, hospodárske komory, zbor poradcov prezidenta
2. súkromná sféra = odbory, zväzy zamestnávateľov, vedecko-výskumné ústavy, súkromné masmédia, verejnoprávna televízia, politické strany-ale iba dovtedy, pokiaľ nie sú v parlamente.

Subjekty HP delíme na 2 skupiny:
1. inštitúcie a osoby, ktorým je zo zákona daná právomoc, hospodársko-politické koncepcie alebo rozhodnutia prijímať a presadzovať ich vykonávanie, tzv. decizná sféra (parlament, vláda, súdy)
2. inštitúcie a osoby, ktoré majú možnosť alebo aspoň snahu ovplyvňovať HP rozhodnutie, ale nemajú na to kompetencie, ktoré by im boli dané zákonom (súkromná sféra=odbory...)

Prvá aj druhá skupina by sa mali v ekonomike dopĺňať a mali by byť zastúpené rovnovážne.

Hospodársko-politická koncepcie = širší súbor názorov, ktoré nie sú iba ekonomického, ale sú i politického charakteru, filozofického, náboženského a na základe ktorých sa HP subjekty orientujú pri výbere svojich cieľov a nástrojov.
Rozoznávame 3 základné HP koncepcie:
1. liberálna koncepcia – funguje v demokratických krajinách
Na riešenie problémov HP využíva trh, funguje samoregulačne (3 otázky - čo, ako a pre koho vyrábať, trhový systém je decentralizovaný).
Štát:
a) nemal by regulovať ek.prostredie, mal by ho iba vytvárať
b) mal by zabezpečiť bezpečnosť

2. intervencionistická koncepcia – funguje v demokrat.krajinách
Vychádza z predpokladu, že trh nie je samoregulujúci a zlyháva v prípade verených statkov ako aj externalít (znečistené prostredie, verejné osvetlenie – občania za to neplatia, trh to nerieši).
Zdravotníctvo, školstvo, verená doprava, verejná kanalizácia, verejné siete – elektrárne, železnice = sú s väčšinovým podielom štátu, majoritný podiel má štát.
Predstavitelia tejto koncepcie si myslia, že konkurencia má tendenciu zanikať, ak nie je kontrolovaná štátom, t.j. vznikajú monopoly = diktatúra z jednej strany, ktorá dá cenu takú, akú on uzná za vhodné, ale musí ju akceptovať aj dopyt.
- Trhový systém vytvára vysoké riziko straty zdravia, veľké riziko pracovných úrazov, vysoké riziko straty zamestnania.
Štát: a) mal by zab.dostatok pracovných príležitostí (Keynesova škola)
b)zab.obranu štátu
c)vytvárať prac.miesta

3. marxistická – funguje v Číne, na Kube
Bol to tzv.prikazový systém, tvrdia, že trhový mechanizmus zlyháva v každom prípade pri riešení ekonom. a sociálnych otázok a preto presadzujú príkazový systém.
= výber cieľov, ako aj nástrojov zabezpečujeme z centra, spravidla ide o stranícke centrum, a preto sa vylučuje aj pluralita názorov, t.j. účasť ostatných aktérov,
Ako to bolo v SR?
SR v 40.rokoch dvadsiateho storočia plánovala na obdobie 5 rokov, plán sa vytýčil na zjazde Komunistickej strany, potom štát – parlament – plán schválil a po schválení sa stal plán zákonný.
5-ročný plán bol rozpracovaný do ročných plánov a potom do územných plánov.
Celá ekonomika fungovala na tzv. Naturálnych tokoch = peniaze neboli dôležité, aj plán bol naturálny (napr.vyrobíme 200 tis. Ton mäsa, 50 tis.tankov).
Tento systém je nepružný, neumožňoval zmeny a korigovanie, ceny sa môžu zrútiť.
Je efektívny len v krátkom období - môže sa použiť len v čase vojny – výhodou systému je, že všetci ľudia majú zamestnanie.

Nástroje monetárnej (menovej) politiky:
- je reprezentovaná centrálnou bankou, riadi množstvo peňazí v obehu
- reguluje peniaze v obehu, stanovuje úrokové miery a podmienky, za ktorých sa budú peniaze emitovať

Fiškálna politika: - sa realizuje cez štátny rozpočet ústrednej vlády (nášho štátu) a orgánov miestnych samospráv.
Štátne orgány odčerpávajú zdroje z ek.subjektov vo forme daní.

Vonkajšia obchodná a menová politika (zahr.obchodná)
- snaží sa usmerňovať toky cez hranice krajiny smerom von aj smerom dnu.
- To sa delí a vyčleňuje sa: a) colná politika
b)kvotačná politika

Cieľom tejto politiky je zabezpečiť rovnovážny stav národnej ekonomiky vo vzťahu
k zahraničiu. Ide o to, aby bol export a import vyrovnaný.

Dôchodková politika:
- je to pôsobenie štátu na ceny výrobných faktorov zväčša v našej krajine sa to realizuje, že sa tlačí na mzdy a na zisky
- štát ju realizuje prostredníctvom administratívnej kontroly (mzdy, ceny v obchodoch, za energie)
- tripartitné vyjednávanie

Monetárna politika sa snaží kontrolovať množstvo peňazí v obehu a za pomoci tohto sa snaží usmerňovať úrokovú mieru tak, ako má dané zákonom (centrálna banka).
Používa sa v trhovej ekonomike.
V príkazovej ekonomike mala iba čiste formálny charakter (peniaze nemali cenu).
Aby mohla monetárna politika byť účinná a fungovať, musí byť vytvorený kvalitný trh peňazí a kvalitný trhový mechanizmus, musí existovať trh kapitálu, úverový systém v presných rámcoch.
Štát je reprezentovaný centrálnou bankou, ale centrálna banka nemá podliehať spoločenským nátlakom, nemá byť ovplyvňovaná.
Centrálna banka má svoje nástroje:
1. administratívne tzv. priame nástroje
2. trhovo orientované, tzv. nepriame – využíva v liberálnych koncepciách

Priame nástroje:
- regulovanie inv.úverov = žiadateľ od určitej výšky úveru musí mať súhlas od určitého orgánu
- regulácia bežných spotrebných úverov = stanoví sa štátom napr. maximálna doba splatnosti úveru (leasing, úver)
- úverové stropy = banka nemôže požičať viac, ako má stanovené v úverovom strope
- stanovenie prípustného rozpätia medzi diskontnou sadzbou a úrokmi, ktoré môže banka používať
- príkazy, výzvy, oznámenia (administratívne úkony banky)
- správy (nútená správa)

Nepriame nástroje (je ich 10), my si uvedieme:
- politika povinne minimálnych rezerv – komerčná banka musí tieto povinné rezervy držať vo forme depozitov (u nás 10%); čím vyššia povinne minimálna rezerva, tým menej môžu banky požičať
- Operácie na voľnom trhu – nákup cenných papierov, predaj CP – banka vystupuje ako emitent alebo konkurent. Ak banka predáva CP, vydá štátne pokladničné dlhopisy – poukážky – sťahuje peniaze z obehu. Ak nakupuje CP = expanzívna cenová politika.
- Stanovenie minimálnej (diskontnej) úrokovej sadzby – to je sadzba, za ktorú centrálna banka poskytne úver komerčnej banke, v prípade, že nemá peniaze. V praxi si zvyčajne banky požičiavajú peniaze medzi sebou, neberú úver od centrálnej banky.

Expanzívna monetárna politika sa prejavuje:
- zvyšovaním peňazí v obehu
- zvyšovaním zamestnanosti

Reštriktívna peňažná politika:
- znižuje množstvo peňazí v obehu
- znižuje sa zamestnanosť

má to vplyv na infláciu.