Európske štáty Stredozemného mora

Európske štáty Stredozemného mora
Grécko sa rozkladá na južnom konci Balkánseho polostrova a na asi 2000 ostrovoch,
ktoré tvoria okolo 20% celkovej rozlohy krajiny. Hlavným mestom sú Atény a radný
jazyk je gréctina.
▪ Gréci nepatria medzi najbohatšie národy súcasnej Európy. Práca v
polnohospodárstve je hlavná cinnost obyvatelov Grécka (25%). Takmer jedna tretina
ludí pracuje v Aténach a okolí. Najväcšie mesto severného Grécka je Solún, najväcším
mestom Peloponézu je Patras.
▪ Tretina pôdy sa musí zavlažovat, pretože zväcša prší len v zime. Na severe sa
pestuje obilie a tabak, v strede olivy (v produkcií olív je Grécko na 3. mieste v Európe)
a na juhu vinic a citrusy (mandarinky, pomarance, citróny a kiwi), dalej sa pestujú aj
zemiaky a cukrová repa. Na pastvinách sa chovajú kozy a ovce.
▪ Gréci nevlastnia väcšie náleziská surovín. Od roku 1960 sa rozvinul hlavne
textilný, chemický a hutnický priemysel. Spracovatelský priemysel sa zaoberá mletím
múky, sprac. tabaku a bavlny, výrobou olivového oleja a sušením ovocia. ▪
Grécko nie je síce priemyselnou velmocou, ale zato námornou. Má množstvo
rybárskych clnov a lodí a aj velkú obchodnú flotilu, ktorú tvorí 2700 lodí. Grécke lodtvo
je druhé najväcšie na svete. Hlavné prístavy sú Elevsis a Pireus, co je predmestie Atén,
dalej Patras, Solún, Volos a Iraklion na Kréte. Želežnicná doprava je ovela slabšie
rozvinutá. ▪ Grécko pre svoju potrebu musí doviezt viac tovaru, ako dokáže
vyviezt. Straty sa snaží nahrádzat príjmami z cestovného ruchu, ktorý tiež pomáha
rozvoju spotrebného priemyslu..
Taliansko leží na Apeninskom polostrove. Patria k nemu aj ostrovy Sicília a Sardínia.
Hlávné meto je Rím – plní funkciu politického, hist. a nábož. centra; úradný jazyk je
taliancina.
▪ Sever krajiny je hospodársky vyspelejší jako juh. Asi polovica obyvatelstva
pracuje v polnohospodárstve. Pestuje sa pšenica, kukurica, tabak, cukr. repa,
strukoviny, ryža – hlavne na Pádskej nížine; smerom na juh vinic, olivy, zemiaky, na
Sicílii sa pestuje bavlna. V severnom Taliansku je rozvinutý chov dobytka, oviec a kôz,
mulíc, somárov a rybolov. Dôležité je tiež mliekarenstvo.
▪ Vdaka priemyslu patrí Tal. medzi najyspelejšie krajiny. Väcšina moderného
priemyslu sa sústreduje na severe Talianska (trojuholník Turín-Miláno-Janov),
významná je výroba automobilov (Turín, Miláno) – Fiat, Ferary; motocyklov, bicyklov a
stavba lodí v Janove.
Velmi sa rozvinul aj chemický, textilný a potravinársky priemysel (výroba vína,
olivového oleja, konzervovanie rýb, výroba cestovín), kozmetický p.
▪ Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Dováža ropu, kovy, textilné
vlákna. Vyváža stroje, dopravné prostriedky, odevy, topánky, ovocie a zeleninu.
▪ Taliansko je v Európe turisticky najoblúbenejšie (na svete druhé, po USA).
Španielsko je konštitucná monarchia. Leží na Pyrenejskom polostrove (spolu s
Portugalskom). Hlavné meto je Madrid. Úradný jazyk je španielcina, v autonómnom
Katalánsku kataláncina, v Bakicku baskictina.
▪ Hopodárstvo: pestuje sa najmä pšenica, jacmen, kukurica, olivy, vinic, južné
ovocie, tabak, na juhu rastie aj korkový dub, na JV pri Elche rastie jediný háj palmy
datlovej v Európe. Rozšírenou priemyselnou rastlinou je esparto – z nej sa pletú
koberce a klobúky. Chovajú sa ovce, hovädzí dobytok, tažný doytok (mulice, somáre,
muly); pri pobreží rybolov. Strdiskom pestovania ovocia a vinica je 3. najväcšie mesto
krajiny Valencia
▪ Priemyselným centrom je Barcelona. Je tu textilný, strojársky,
elektrotechnický priemyel, lodenice, cementárne, rozvinutý je potravinársky priemysel,
najmä výroba olivového oleja, rybých konzerv, vína.
▪ Šp. má bohaté ložiská železnej rudy a cierneho uhlia. Tažia sa farebné kovy,
olovo, striebro, ortut. Nachádzajú sa tu aj menšie náleziská dalších nerastných surovín.
▪ Dopravná siet nie je hustá, cesty sú však kvalitné.
▪ Turisticky oblúbené strediská sú Costa Brava, Mallorka.
Portugalsko
▪ Polnohospodárska výroba patrí medzi najzaostalejšie v Európe. Vela pôdy
patrí církvi a velkostatkárom. Najväcší význam má rastlinná výroba (pšenica, kukurica,
vinic, olivy), významné je ovocinárstvo (pomarance, gaštany, figy, mandle). V lesnom
hospodárstve vyniká tažba korku (najväcší producent!), ktorý rastie najmä pri rieke
Tajo. Z borovíc sa získava terpentín. Chovajú sa ovce, ošípané, kozy, dobytok, chytajú
sa ryby.
▪ Portugalsko je slabo rozvinutá krajina. Starú tradíciu má textilný priemysel,
najmä bavlnársky (Porto) a vlnársky. Potravinársky sa zameriava na výrobu sardiniek a
olivového oleja.
▪ Tažba surovín: Port. je na 1. mieste v tažbe Volfránu, Cínu. Nachádzajú sa tu
bane na zlato, striebro, urán, pyryt a síru. Stúpa tažba železnej rudy.
▪ V doprave je dôležitá hlavne námorná, železnicné trate vedú pozdlž pobrežia.
▪ Pri ústi rieky Tajo sa rozkladá hlavné mesto Lisabon, bohaté na kultúrne
pamiatky. V meste sa nachádzajú lodenice a závody potravinárskeho a keramického
priemyslu. Na sever leží druhé najväcšie mesto – prístav Porto.