Európska únia v kocke

Európska únia v kocke
Európska únia od vzniku po dnes
Myšlienka zjednotenia Európy a tým aj podnietenie vzniku EU siaha až do cias vlády
Otta 1., v rokoch 912 – 913 n.l., ktorý vytvoril 1. európske spolocenstvo, po nom
nasledovali Piere Dubcis, ktorý navrhol prvý projekt európskej konfederácie, Juraj
Podebradský sa usiloval o európsku jednotu, Ján Amos Komenský sa snažil o
zjednotenie Európy, Imanuel Kant vyslovuje myšlienku európskej jednoty a o nej
hovorí aj Victor Hugo a Aristid Briand zdôraznuje potrebu európskej jednoty.
Formovanie EU
EU sa zacala formovat po II. svetovej vojne, v roku 1949 vznikla Rada Európy, v
rokoch 1948 – 1949 vzniká /Program európskej obnovy/ - Marschalov plán – program
hospodárskej pomoci USA vojnou postihnutým európskym krajinám. Organizacne
/koordináciu a administratívu z európskej strany/ Marschalovho plánu zabezpecovala
OEEC /organizáciou pre európsku hospodársku spoluprácu/. Osobitnú pozornost OEEC
venovala konvertibilite /zamenitelnosti/ mien clenských štátov, na základe coho vznikla
/európska platobná únia/ EPU, ktorej cielom bola devízová vymenitelnost mien OEEC,
po jej zrušení vznikla EMA /európska menová dohoda/, je to dohoda o vzájomnom
zúctovaní sa medzi clenskými štátmi bývalej EPU , v súvislosti so vznikom EMA
vznikajú dve medzinárodné inštitúcie: Európsky menový fond a systém mnohostraných
platieb. V roku 1961 OEEC nahradila OECD /organizácia pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj/ je to medzinárodná organizácia priemyselne vyspelých krajín s rozvinutou
trhovou ekonomikou. Clenskými štátmi sa stávajú aj mimoeurópske štáty. Cielmi
OECD sú - vytycovat, koordinovat a podporovat takú politiku, ktorá by stimulovala
ekonomický rast a zároven by pomáhala udržiavat financnú stabilitu clenských štátov; -
stimulovat a koordinovat úsilie clenských krajín týkajúcich sa poskytovania financnej a
technickej pomoci rozvojovým krajinám; - prispievanie rozvoju multilaterálneho
/mnohostranného/ obchodu, a to na nediskriminacnom základe.
9.5.1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia ESUO / európskeho spolocenstva
pre uhlie a ocel/, co viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. ESUO inak aj
Montánna únia jej cielom umožnit volný pohyb tovaru /uhlie, ocel, železná ruda, šrot/,
kapitálu a pracovných síl v rámci montánnych odvetí clenských krajín a zároven
dodržiavanie spolocnej colnej tarifi na dovoz montánnych produktov z neclenských
krajín.
V roku 1957 sa rozhodlo o rozšírení spolupráce medzi všetky odvetvia hospodárstva a
vznili EUORATOM /európske spolocenstvo atómvej energie/ a EHS európske
hospodárske spolocenstvo s rovnakým cielom ako ESUO /odstránenie ciel a
kvantitatívnych obmedzení medzi clenskými štátmi pri dovoze a vývoze tovaru ako aj
všetkých podobných opatrení s podobným úcinkom.
V roku 1967 dochádza k zlúceniu EUSO, EHS, EURATOM na ES /európske spolocenstvo/
so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cielom je posilnenie ekonomickej a sociálnej
súdržnosti jeho clenov. V roku 1979 vzniká komplex opatrení, zameraných na
posilnenie menových vztahov vo vnútri ES, EMS /európsky menový systém. V roku
1987 vchádza do platnosti program prehlbenia integrácie medzi clenskými krajinami
ES, JEA /jednotný európsky akt/, ktorý sa zaviazal do 31.12.1992 zaviest jednotný
vnútorný trh – „oblast bez vnútorných hraníc“ – slobobný pohyb tovaru, služieb,
kapitálu a osôb. V roku 1990 sa zakladá EBRD /európska banka pre obnovu a rozvoj/,
ktorej hlavným cielom je financná a technicko-organizacná pomoc krajinám strednej a
východnej Európy pri prechode na trhovú ekonomiku. 19.6.1990 v Schengene podpísali
niektoré clenské štáty ES dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na
vzájomných hraniciach a postupne sa pridávali aj ostatné štáty.
4.10.1993 bola podpísaná európska asociacná dohoda medzi Eu a SR, do platnosti
vtupila 1.2.1995
1-8. 4. 1994 o prijatie požiadalo Madarsko, Polsko,
1.1. 1995 – Finsko, rakúsko, Švédsko sa stávajú clenmi EU
22.6. 1995 o vstup požiadalo Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko, Litva
27.6. 1995 o vstup požiadalo Slovensko
17.1. 1996 Ceská republika a vúni Slovinsko
Symboly
Zástava - modrej farby s 12 pätcýtovými hviezdami v kruhu
Hymna – Bétovenova Óda na radost z jeho 9.synfónie so slovami Fridricha Schilera
Den Európy 9. máj
Eurrópska únia
EU – 15 clenskými štátmi - Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko,
Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Velká Briánia,
Talinsko, Francúzsko – sa dobrovolne spojilo do politického a ekonomického zoskupenia
na dosiahnutie spolocných cielov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahranicnej a
vnútornej politiky.
Európska menová jednotka EURO, má svoju banku Európsku centrálnu banku
EU – vstupuje do platnosti 1.11.1993, na základe rozhodnutia zastupitelov vlád
clenských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte v decembri 1991, vo februári
1992 podpísaná Mastrichstská zmluva, teda Zmluva o EU, ktorú tvorí Zmluva o
hospodársej a menovej únii a Zmluva o politickej únii.
Cielmi EU sú – spolocná menová únia, sociálna a hospodárska politika; - zlepšenie
životných podmienok obyvatelov EU, spolupráca v sociálnej oblasti; - podpora
ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie a menovej únie zavedením
jednotnej meny euro; - postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnaváhy medzi
rôznymi štátmi a regiónmi; - spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky; -
rozširovanie EU o nových clenov; - pomoc rozvojovým štátom.
Prostriedkami EU sú – právne normy, jednotné pre všetky clenské štáty; - rozpocet
financovaný z vlastných prostriedkov; - organizacný a technický aparát spolocných
orgánov EU.
Orgány európskej únie
Rada Európskej únie – tvorý ju 15 ministrov z clenských štátov, je hlavným
rozhodovacím a normotvorným orgánom. Zloženie sa mení podla charakteru otázok,
ktoré sa prerokúvajú, každých 6 mesiacov. Rozhoduje a navrhuje zákony, sidlo má v
Bruseli
Európsky parlament – má poradnú a kontrolnú funkciu , skladá sa z 626 poslancov, je
volený v priamych volbách obyvatelmi štátov Eu, zodpovedá za legislatívu EU,
schálenie rozpoctu a kontrolné funkcie, jeho sídlo je v Paláci Európy v Štrasburgu
Európska komisia – je výkonný, iniciatívny a správny orgán EU. Má 20 nezávislých
clenov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ic dodržiavanie a robí výkonnú
politiku EU, sídlo má v Bruseli
Európsky súdny dvor – skladá sa z 15 sudcov a 9 generálnych advokátov, stará sa o
rešpektovanie a aplikáciu práva EU a interpretáciu zákonov /výklad a plnenie zmlúl o
zriadení EU/ , sídlo má v Luxembursku
Dvor audítorov – kontroluje príjmy EU, správnost riadenia financných záležitostí EU a
opodstatnenost a správnost výdavkov EU, výrocné správy sú verejne prístupné, má 15
clenov, sídlo má v Luxembursku
Európska rada – posudzuje klúcové problémy vývoja EU,definuje globálne orientácie
politiky EU, prerokuváva aktuálne medzinárodné problémy, pozostáva z najvyšších
predstavitelov clenských štátov, nemá stále sídlo, schádza sa 2x rocne
Európska investicná banka – sleduje ciel podporit ekonomické prepojenie a spätost
clenských krajín tým, že poskytuje úvery a úverové záruky, spravuje ju rada
guvernérov, najväcšia financná inštitúcia sveta, sídlo má v Luxembursku
Európsky menový inštitút – menový orgán, tvorí ho prezident a guvernéri národných
bánk clenských štátov. Koordinuje menovú politiku, kontroluje fungovanie európskeho
menového systému a vývoj ECU, sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom
Európsky ombudsman – je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi obcanmi
únoie a riadiacimi orgánmi.
Vyšetruje stažnosti obcanov EU na rozhodnutia a konania orgánov, pricom má
právomoci vyžiadat si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie
Hospodársky a sociálny výbor – má poradenskú funkciu, skladá sa zo zástupcov
rôznych profesijných oblastí a sociálnych, konzultacný orgán EK a ER
Výbor regiónov – má poradenskú funkciu vyjadruje dôležitot regiónov a iných
uzemných jednotiek, konzultacný orgán EK a ER
Dalšie inštitúcie zriadené od roku 1993 Zmluvou o EU
Európska agentúra pre ochranu životného prostredia – sídlo Kodan
Európske stredisko pre rozvoj umeleckých odborov – sídlo solún
Európsky úrad pre harmonizáciu trhu /ochranné známky a priemyslové vzory – sídlo
Madrid
Agentúra pre zdravie a bezpecnost pracujúcich – sídlo Lisabon
Europol – sídlo Hag
Európska agentúra pre testovanie a kontrolu lieciv sídlo Londín
Európske prekladatelské stredisko – sídlo Luxemburg
Úrad veterinárnej inšpekcie sídlo Luxemburg
Európsky úrad pre prípravu na povolanie – sídlo Turín
Programy EU
Phare – je programom EU od 1989, zameraný na hospodársku pomoc ekonomickej a
sociálnej reforme krajinám strednej a východnej Európsy. Pomáha týmto krajinám
dosiahnut trhové hospodárstvo, založené na volnom podnikaní a iniciatíve súkromného
sektoru. Clenmi sú Polsko, Madarsko, Bulharsko, Cesko, Slovensko, Estónsko, Litva,
Rumunsko, Slovinsko, Macedónia.
Podmienkou získania Phare je politická stabilita príslušnej krajiny, sústavná
angažovanost za demokratické ideály a zásady volného trhu.
Tacis – paralerný program EU a Phare novým nezávislím štátom bývalého ZSSR.
Fondy
Sú nástrojom hospodárskej politiky a sociálnej súdržnosti EU s cielom znížit rozdiely v
stupni rozvoja regiónov a podporit hospodársky rast menej vyvinutých oblastí.
Európsky fond sociálneho rozvoja jeho cielom je pomáha prekonat regionálne rozdiely
v rámci EU
Európsky sociálny fond jeho cielom je zlepšenie zamestnanosti a zvyšovania životnej
úrovne pracovníkov EU
Európsky polnohospodársky a zárucný fond jeho cielom je financovanie spolocnej
hospodárskej politiky
Európsky investicný fond jeho cielom je poskytovat úvery malým a stredným podnikom
na projekty schválené Európskou investicnou bankou
Fond súdržnosti jeho cielom je financovat projekty v oblasti ochrany životného
prostredia v menej vyspelých krajinách EU
Európska únia a Slovensko
EU rekonštrualizovala svoje vztahy po rozpade CSFR. Asociacná dohoda, ktorú
podpísala EU s CSFR v decembri 1991 bola opätovne sformulovaná na dve samostatné
dohody s CR a SR a boli podpísané 4.10.1993. Dohoda so Slovenskom sa týka politickej
spolupráce, liberalizácie, obchodu, vrátane vytvorenia volného obchodu na 10 rokov,
ako aj spolupráce v ekonomickej, financnej a kultúrnej oblasti. Slovensko sa zameriava
na vytvorenie zákonov v oblastiach ako je: konkurencná politika, verejné
sprostredkovacie a zriadovacie právo v súlade so zákonmi EU.
Dohoda obsahuje klauzulu o ludských právach, pricom sa v preambule zdôraznuje
dodržiavanie zásad demokravcie a trhového hospodárstva. Zmluva vstúpila do platnosti
1.2.1995.
Na zasadnutiach Europskej radyv Kodani 1993 vedúci predstavitelia EU potvrdili, že
Slovensko /podobne ako ostatné eúrópske krajiny, ktorépodpísali asociacné dohody/,
sa môže v budúcnosti pripojit k EU za predpokladu, že splní ekonomické a politické
požiadavky, ktoré sa vyžadujú na udelenie clenstva.
Politické a ekonomické dôsledky vstupy SR do EÚ
Dôsledky integrácie ci neintegrácie Slovenska do Európskej únie môžu byt posudzované
z rôznych uhlov pohladu.
Pri hodnotení výhod a nevýhod vstupu SR do Európskej únie treba postupovat
komplexne a posudzovat jeho kladné dôsledky spolu so zápornými. Ekonomické výhody
vstupu SR do EÚ
· Priamy kontakt s výrobcami krajín EU bude znamenat zvýšenie konkurencie vo
všetkých sektoroch našej ekonomiky, spojenej s rozsiahlejšou ponukou, lepšou
kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami.
· Výrobcovia budú kvôli zvýšeniu konkurencie prinútení modernizovat výrobné
zariadenia, zavádzat high-tech výrobky a zvýšit produktivitu.
· Odstránenie obchodných prekážok medzi SR a EÚ bude mat za následok rast objemu
vzájomného obchodu.
· Volný pohyb tovaru bude spojený s celospolocenskými úsporami v súvislosti so
zavedením jednotlivých prepravných dokumentov.
· V podmienkach spolocného colného územia odpadnú náklady na colné a pasové
kontroly vrátane nákladov spojených s ochranou hraníc.
· Rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri prenikaní na tretie trhy, t.j. trhy neclenských
krajín by viedol k dalšiemu zvýšeniu našich exportných možností.
· V súvislosti s volným pohybom služieb a kapitálu vzniknú pre našich podnikatelov
nové podnikatelské príležitosti v priestore EÚ.
· Rozvoj podnikatelskej cinnosti bude podporovat vstup zahranicného kapitálu do SR, a
to za lepších podmienok v porovnaní s dneškom.
· Prítomnost zahranicného kapitálu ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných
zdrojov v SR.
· Prejaví sa aj pôsobenie nepriamych úcinkov zahranicného kapitálu: vplyv na sociálnu
oblast, zamestnanost, vývoj obchodnej a platobnej bilancie, štrukturálne premeny v
ekonomike, transfer techniky, technológie, know-how.
· Dá sa predpokladat, že do SR bude smerovat vyšší objem nenávratných prostriedkov
z EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto prostriedky pomôžu riešit naše
problémy v oblasti výroby, ludských zdrojov, energetiky, v environmentálnej oblasti,
ako aj v oblasti infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych
sietí.
· Zavedenie volného pohybu osôb a pracovných síl slovenským obcanom ulahcí
cestovanie a rozšíri možnosti pracovat.
· Predpokladaný vstup SR do menovej únie SR umožní využívat rozlicné ekonomické a
komercné výhody, späté zo zavedením jednotnej meny euro.
· Zo sektorového hladiska sa najväcšie výhody ocakávajú v oblasti polnohospodárstva.
Vstup do EÚ nám umožní využívat tamojšiu vyššiu cenovú hladinu.Polnohospodárstvo
pocituje výhody rozvoja našich kontaktov s EÚ už v predvstupovom období;
poskytovaná pomoc je urcená na zdokonalovanie polnohospodárskych štruktúr,
marketingových sietí a na riadenie kvality potravín.
· Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu do EÚ bude upevnenie našej trhovej
ekonomiky.
Neekonomické výhody vstupu do EÚ
· Posilní sa dôveryhodnost SR a jej pozície v zahranicnopolitickej oblasti.
· Integrácia do EÚ nám umožní spolocne a efektívnejšie celit novým výzvam a
globálnym problémom.
· Vnútropolitickým dôsledkom zaclenenia SR do EÚ bude upevnenie demokratického
systému.
· Dôjde k rozvoju vzájomných kontaktov v oblasti justicnej a policajnej spolupráce, co
prispeje k zvýšeniu bezpecnosti našich obcanov.
· Zapojenie SR do environmentálnej politiky EÚ prispeje k zlepšovaniu kvality životného
prostredia.
· Zapojenie SR do jednotného európskeho trhu v oblasti volného pohybu osôb a
pracovných síl prispeje k rozširovaniu vedecko-technických poznatkov EÚ a
zosúladovaniu kvalifikácií, ako aj k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne v SR a lepšiemu
uplatneniu absolventov na trhu práce.
· Vstup do EÚ pozitívne ovplyvní oblast vedy, výskumu a rozvoja. · Integrácia, rovnako
ako globalizácia, prináša obrovské možnosti, ktoré história dosial nepoznala. Ponúka
pre ludí perspektívu väcšieho blahobytu, vyššej životnej úrovne a životných istôt, život
v mieri a bezpecnosti. · Zjednotenie Európy pri uplatnovaní princípu subsidiarity
neznamená vytvorenie „superštátu“ a potlacenie národných identít jednotlivých clenov,
naopak, predpokladá zachovanie identity každého národa a cerpanie z kultúrneho,
historického a spolocenského dedicstva clenských štátov. Riziká a nevýhody vstupu SR
do EÚ
· Niektoré kompetencie, napr. colná a obchodná politika, polnohospodárska politika,
technické a ekologické normy, sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ.
· Výrobky exportované do EÚ musia splnat jej technické normy. Pre SR to znamená
tieto európske normy prevziat a uplatnovat ich.
Tento proces, ktorý je casovo i financne velmi nárocný, povedie k zvýšeniu nákladov
našich výrobcov, co súvisí s potrebou nakúpit nové technológie, so zmenami v
organizácii riadenia a pod.
· Zvýši sa konkurencný tlak na slabšie podnikatelské subjekty SR, co môže ohrozit ich
existenciu.
· Môže dôjst k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahranicia.
· Pri zapojení SR do jednotného trhu EÚ môže znamenat nevýhody alebo problémy: -
rýchlo rastúci dopyt môže vyvolat problém nedostatocnej ponuky kapitálu; -
nedostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie; - tažkosti pri vykonávaní
služieb v priestore celej EÚ; - jazykové bariéry; - vyššie náklady v súvislosti so
zabezpecovaním informácií v priestore EÚ; - zvyšovanie dopravných nákladov; - vyššie
náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania; - vzdialenost; - potreba
zohladnit rozlicnú mentalitu obcanov jednotlivých krajín EU; - rozsiahlejšie nároky na
kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov;
· Ocakávat možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené
so zaclenením do EÚ, s prispôsobovaním spolocných štandardov.
· Príspevky do štrukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovat ako financná zátaž pre
slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hladiska cerpanie z týchto fondov
nepochybne výrazne prevýši naše vklady.
· Vstup do EÚ bude znamenat stratu colných výnosov, ktorými dnes postihujeme clenov
EÚ, a tým aj casti príjmov do štátneho rozpoctu.
Dôsledky neintegrácie SR s EÚ
· Neúcast SR v EÚ by znamenala, že Slovensko sa nebude podielat na ekonomických i
neekonomických výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša.
· SR vypadne zo svetového globalizacného trendu, dostane sa do izolácie a do pozície
tretej krajiny.
· Ekonomické dôsledky pocíti SR v obchodnej oblasti. Keby skoncila platnost asociacnej
dohody medzi SR a EÚ alebo bola táto dohoda zrušená, stratili by sme existujúce colné
výhody. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, zase dôjde po vstupe k strate platnosti
dohôd o vytvorení pásem volného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi vrátane
SR.
· Konkurencný tlak na výrobcov by sa obmedzil, co by viedlo k zaostávaniu celých
výrobných odvetví a odborov.
· Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa stali prakticky nedostupné a prílev
priamych zahranicných investícií by sa zastavil.
· Obmedzili by sa možnosti získavat vzdelanie a prácu v krajinách EÚ, stažilo by sa
cestovanie do clenských krajín EÚ, ustrnula by úcast na vedeckovýskumných
programoch, spochybnili by sa naše záväzky voci EÚ v oblasti ludských práv, ochrany
kultúrneho dedicstva, životného prostredia, každý odklad by pôsobil na dalšie
prehlbovanie civilizacnej medzery medzi nami a štátmi EÚ.
Svetové hospodárstvo
Hospodárstvo - súhrn všetkých cinností hospodárskeho charakteru zameraných na
uspokojenie potrieb, sústava ktorá hospodári
Národné hospodárstvo - sústava hospodárstiev na území urcitého štátu
Svetové hospodárstvo - všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj
celý systém medzinárodných ekonomických vztahov vyplývajúcich z medzinárodnej
delby práce a existujúceho svetového trhu
OPEC /organizácia krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1960 so sidlom vo Viedni,
s cielom koordinovat ropnú politiku clenských štátov a urcovat efektívne individuálne a
kolektívne prostriedky na ochranu záujmou clenských štátou. Prostriedkom tažobnej
politiky je urcovanie denných tažobných kvót pre clenské krajiny prostredníctvom,
ktorých sa udržiava žiadúca svetová cena ropy.
Združuje 12 krajín vyvážajúcich ropu: Kuvajt, Irak, Irán, Alžírsko, Ekvádor, Indonézia,
Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Venezuela, Katar - štáty, na
ktoré pripadá 85 % svetového vývozu ropy.
OAPEC /organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1968 so
sídlom Kuvajte, cielom 9 clenských štátov: Alžírsko, Bahrajn, Irak, Katar, Kuvajt, Líbia,
Saudská Arábia, Sýria, Spojené Arabské Emiráty je ochrana záujmov clenských štátov,
koordinácisa obchodnej politiky, spolocné financovanie investícií v oblasti tažby a
spracovania ropy, výmena informácií.
MMF /medzinárodný menový fond/ – vznikol v júli 1994 je to nadregionálna financná
inštitúcia, v podstate je MMF banka dát a významné centrum pre globálne ekonomické
analýzy. Informacná cinnost je tesne spätá s poskytovaním odporúcaní clenským
krajinám /44/ v oblasti menovej a ekonomickej politiky. Fond poskytije tiež
konzultáciev , rozsiahlu technickú pomoc, vypracúva rôzne štúdie a správy, preto sú
mu clenské štáty povinné poskytovat podrobné hospodárske a financné informácie.
Hlavnými cielmi MMF sú – podporovat medzinárodnú menovú súcinnost
prostredníctvom mechanizmu vzájomných konzultácií a spolupráce v menových
otázkach; - kontrola politiky menových kurzov clenských štátov, podpora kurzovej
stability; - napomáhat postupnému odstranovaniu devízových obmedzení, ktoré brzdia
medzinárodný obchod; - ustabnovit mnohostrannú sústavu platieb pre bežné
transakcie medzi clenmi; - poskytovat clenským krajinám devízové úvery na
vyrovnanie prechodnej nerovnováhy platobných bilancií; - dohliadat na dodržiavanie
devízových dojednaní medzi clenmi; - koordinácie menovej politiky a riadenia
kurzového režimu sa MMF zaoberá aj vytváraním nových prostriedkov medzinárodnej
likvidity; - regulácia zahranicnej zadlženosti; - upravuje medzinárodný menový systém
a pôsobí vo funkcii poradenského centra.
OSN /Organizácia Spojených národov/ - faktor ekonomickej, politickej a sociálnej
globalizácie v súcasnom svete, je to najuniverzálnejšia medzinárodná organizácia
založená na charte OSN podísanej 26.6.1945, ktorá do platnosti vstúpila 24.10.1945,
ked ju ratifikovala väcšina nclenských krajín. V súcasnosti má 179 clenských štátov,
24. 10. je dnom OSN. Hlavné orgány - Valné zhromaždenie, nesie hlavnú zodpovednost
za medzinárodnú hospodársku spoluprácu; - Rada bezpecnosti OSN; - Hospodárska a
sociálna rada; - Porucenská rada; - Medzinárodný súdny dvor; - Sekretariát OSN.
Základné ciele - zachovanie medzinárodného mieru a bezpecnosti; - rozvoj
priatelských vztahov medzi národmi; - podpora medzinárodnej spolupráce v
hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a humanitnej oblasti; - posilnenie úcty k ludským
právam a základným slobodám pre všetkých; - koordinovat akcie clenských krajín
smerujúce k dosiahnutiu uvedených cielov
OSN nesmie zasahovat do vnútorných zaležitostí štátu. Okruh závažných
hospodárskych a sociálnych problémov súcasného sveta je tak velký, že ani na pôde
OSN neexistuje možnost venovat sa všetkým.
Pozornost orgánov OSN sa preto koncentruje na najýávažnejšie z nich: - svetovú
hospodársku situáciu; - smery rozvoja svetového hospodárstva; - svetový obchod; -
obchod so surovinami; - zabezpecenie potravinami; - poskytovanie technickej pomoci
rozvojovým krajinám; - financovanie hospodárskeho rozvoja; - industralizáciu
rozvojových krajín, využívanie prírodných zdrojov, svetovú dopravu a spoje; - cinnost
regionálnych hospodárskych komisií; ...
Pretože okruh hospodárskych problémov je velmi široký, na základe charty OSN sa na
ich riešenie postupne v rámci OSN vytvorili viaceré špecializované agencie. Okrem toho
sa vybudovali regionálne hospodárske komisie OSN, ktoré zohladnujú špecifiká
jednotlivých svetových regiónov pri posudzovaní existujúcich hospodárskych
problémoch.
Nerovnomernosti hospodárskeho rozvoja sveta
Rozdieli v stupni ekonomického rozvoja medzi regiónmi a krajinami narastali v
posledných sto rokoch. Zvlášt je to badatelné v porovnaní medzi krajinami Európy a
Severnej Ameriky a krajinami Afriky, Azie, Latinskej Ameriky.
Úroven ekonomického rozvoja je meraná podla rôznych ukazovatelov /napr. Spotreba
energie na obyvatela, podiel negramotných, detská úmrtnost, globálny produkt a
národný dôchodok na obyvatela/. Od ich využitia závisí celkový obraz o
nerovnomernosti vývoja v jednotlivých castiach sveta. Najväcší význam majú v tomto
kontexte údaje o globálnom produkte a národnom dôchodku na obyvatela, hoci ich
vycíslenie je problémové, najmä k minulosti.
Proces industrializácie a zavádzanie coraz modernejších metód do polnohospodárskej
výroby viedli k urýchleniu hospodárskeho rozvija Európy. Koloniálne výboje zároven
stažili ekonomický rozvoj mnohých krajín, ktoré ovládali politicky i ekonomicky
európske mocnosti a USA. V 19.stor. sa skupina industrializovaných krajín postupne
rozširovala, zahrnujúc tiež mimoeurópske krajiny kolonizované Európanmi /USA,
Kanada, Austrália, Nový Zéland/ a tiež Japonsko. Napriek tomuý ešte v polovici 19.stor.
štáty Ázie, Afriky, a Latinskej Ameriky produkovali viac než než krajiny Európy a
Severnej Ameriky. Ale už na konci 19.stor. bola úroven spriemyselnenia rozhodujúcim
cinitelom a indiustrializované krajiny produkovali viac než dnešné rozvojové krajiny.
Lacné suroviny, pochádzajúce z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky boli dôležitým
cinitelom rozvoja krajín, ktoré mali už za sebou úvodnú etapu industrializácie.
Typológia štátov podla úrovne ich ekonomického rozvoja
Na medzinárodnom fóre sa donedávna ustálili dva typy rozdelenie štátov, zohladnujúce
rozdiely v úrovni ekonomického rozvoje:
1. trojclenné rozdelenie na kapitalistické, socialistické a rozvojové krajiny
2. dvojclenné rozdelenie na krajiny hospodársky vysoko a slabo rozvinuté
v rozvojové krajiny sa zvyknú oznacovat aj ako krakiny ekonomicky slabo rozvinuté
alebo aj ako krajiny tretieho sveta.
Rozvojové krajiny boli vymedzené podla nasledovnch kritérií:
1. nízka úroven národného dôchodku na obyvatela
2. nízka priemyselná produkcia
3. miesto v medzinárodných vztahoch ako exportéri surovín a importéri priemyselných
výrobkov
Za objektívne kritérium sa presadzuje stupen rozvoja výrobných síl vo vztahu ku poctu
obyvatelov. Takto možno vytvorit 3 skupiny štátov
1. vysoko rozvinuté – prevažná cast krajín zápafdnej Európy, USA, Kanada, Austrália,
Nový Zéland spolu s producentmi ropy /Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar,
Saudská Arábia, Brunej/
2. stredne rozvinuté – bývalé socialistické krajiny Európy. Spolocenstvo nezávislích
štátov, Grécko, Portugalsko, Turecko, Sýria, Irak, Tunisko, Alžírsko, Izrael, Irán,
Singapur, malajzia, Južná Kórea, gabon, Južná Afrika, Argentína, chile, Brazília,
Venezuela, Mexico, Uruguaj, Panama a iné
3. slabo rozvinuté – cina, Pakistan, Afganistan, SR9 lanka, Barmo, Laos, Kambodža,
Vietnam, Indonézia, Egypt, Jemen, Maroko, Sahara na juh, Nicaragua, Haiti, Salvador
Peru, Bolívia, štáty Oceánie. V týchto krajinách žije väcšina ludstva a produkujú len
10% svetovej produkcie.
Hlavné problémy krajín tretieho sveta
· otázky vojny a mieru
· odzbrojenie - konverzia
· politická nestabilita
· ekologické problémy
· surovinový energetický problém
· populacná explózia /rýchly rast obyvatelstva/
· potravinový problém
· civilizacné choroby
· ekonomicko-sociálna spravodlivost
· nezamestnanost
· rozvoj ludskej osobnosti
· zadlženost
Ekonomická integrácia
Integrácia – scelenie, uceleni, zjednotenie jednotlivých castí do celku, spájanie menších
elementov /zložiek/ do väcších.
Ekonomická integrácia – zjednocovanie samostatných hospodárskych jednotiek
fungujúcich na jednotných princípoch. Ekonomická integrácia je v užšom dslova zmysle
ponímaná ako medzinárodná ekonomická integrácia, teda komplex vztahov, ktorý
vyplýva z prirozeného vývoja výrobných síl v celosvetovom meradle a z potrieb rozvoja
medzinárodnej delby práce. Pojem medzinárodnej ekonomickej integrácie /MEI/ má
velmi blízko k pojmu internacionalizácia / zmedzinárodnenie/ hospodárskeho života a
casto krát sa aj s ním stotožnuje. Ak pod internacionalizáciou rozumieme medzinárodnú
tovarovú výmenu a pod MEI kvalitatívne zložitejší, univerzálnejší charakter
medzinárodných ekonomických vztahov medzi jednitlivými krajinami, ktoré reguluje a
rozvíja štát, potom z uvedeného vyplýva, že MEI nie je len cisto ekonomický proces
zbližovania národných ekonomík, ale proces, ktorý zahrna aj politiku týchto krajín.
Formy medzinárodnej integrácie z hladiska hierarchickej úrovne ich môžeme rozdelit:
1. mikroekonomická integrácia – vytváranie a prehlbovanie vzájomných vztahov medzi
podnikatelskými subjektami vo forme napr. Spoloc.
Výskumu trhu, spolocného zásobovania, servisu poradenstva, vo forme výrobnej
kooperácie a špecializácie
2. makroekonomickú inegráciu – spájanie a zbližovanie trhov jednotlivých národných
hospodárstiev, cím vzniká nadnárodný ekonomický komplex
Formy MEI možno rozdelit do 4 bázových aspektov /základných skupín/:
a) z hladiska právomoci riadiacich orgánov integracných zoskúpení: podla rozsahu
pávomocí, ktorou tieto orgány disponujú môžeme rozlíšit medzištátnu formu MEI, v
rámci ktorej stojí a pracuje v cele zoskupenia spolocný orggán, vytvorený zo zástupcov
vlád clenských krajín, ktorý má však okrem administratívnych právomocí len
obmedzenú výkonnú, judikatívnu /rozhodovacia/, reglementacnú /úradný dozor/
právomoc. Rozhodnutia tohto orgánu majú len odporúcací charakter a závisí od vlád
jednotlivých clenských štátov, aké konecné rozhodnutia k nim zaujmú. Nadštátna
forma integracného zoskupenia má v cele orgán, ktorý disponuje širokou právomocou.
Rozhodnutia tohto vecholného orgánu sú pre vlády clenských štátov záväzné. Vlády sa
týmto vzdávajú v urcitých oblastiach štátnej suverinity.
b) z hladiska šírky okruhu hospodárskych sektorov, odvetví MEI: – ak sa ekonomická
integrácia týka celej ekonomiky, hovoríme o úplnej resp. všeobecnej forme integrácie
resp. horizontálnej integrácii, ak je zameraná len na niektoré oblasti resp. odvetvia,
hovoríme o selektívnej resp. sektorovej forme integrácie resp.vertikálnej integrácii
c) z hladiska teritoriálneho záberu MEI – možno rozlišovat regionálnu formu MEI, ktorá
zahrna len urcitý regionálny okruh krajín, ktoré sa zúcastnujú integracných opatrení a
tvz. globálnu formu MEI, ktorá predpokladá participáciu, zapojenie všetkých štátov
sveta
d) z hladiska úrovne, stupna prepojenia jednotlivých ekonomík – z aspektu stupna
prepojenia jednotlivých ekonomík v rámci MEI, možno rozlíšit tieto formy: pásmo
volného obchodu, colnú úniu, spolocný trh a hospodársku úniu.
Stupne ekonomickej integrácie
1. pásmo volného obchodu - rušenie vzájomných colných taríf a kvót, pricom voci
tretím štátom uplatnujú vlastnú colnú politiku
2. colná únia - okrem odstránenia vzájomných colných taríf a kvót, uplatnujú clenské
štáty spolocnú colnú politiku voci tretím štátom
3. spolocný trh - okrem colnej únie aj volný pohyb práce a kapitálu
4. hospodárska únia - okrem spolocného trhu aj spolocný postup v urcitých oblastiach
hospodárskej politike = jednotná hospodárska politika
5. úplná ekonomická únia - menová únia a spolocná fiškálna a sociálna politika. Jej
vznik predpokladá politickú integráciu a vytvorenie nadnárodných orgánov.