Európska únia (seminárna práca)

Európska únia (seminárna práca)
1. Co je Európska únia?
Európska únia (EÚ) je jedinecné zoskupenie 15 demokratických štátov Európy, ktoré sa
dobrovolne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spolocných
cielov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahranicnej a vnútornej politiky
zvrchovaných clenských štátov. Európska únia je aj spolocenstvom hodnôt – clenské
štáty sa zaviazali dodržiavat základné ludské práva, slobodu, demokraciu a politický
pluralizmus. Európska únia je tiež spolocenstvom solidarity, v ktorom
silnejšie krajiny podporujú slabšie. Európska únia je spolocenstvo riadené právom –
clenské štáty preniesli cast svojej národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú
svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry. 2. Poslanie a ciele EÚ
·Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvatelov EÚ, spolupráca v sociálnej
oblasti
·Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej
únie zavedením jednotnej meny euro
·Stabilné a vyvážené obchodné vztahy a zarucenie volnej sútaže
·Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
·Ochrana práv a záujmov clenských štátov zavedením rucenia Únie
·Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
·Rozširovanie EÚ o nových clenov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy
·Pomoc rozvojovým štátom
·Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou
3. Vznik a história EÚ
3.1. História EÚ v dátach
Celkom prvý impulz dal na zjednotenie vo svojom vystúpení 19. septembra 1946
Winston Churchill, ked vyzval na založenie Spojených štátov európskych.
Zaciatocný impulz pre integracné procesy v Európe mal tzv. Marshallov plán, oficiálne
nazvaný Program európskej obnovy, vyhlásený v roku 1947, ktorým sa USA zaviazali
poskytnút pomoc pri obnove Európskeho kontinentu, zdevastovaného 2. sv. vojnou.
Pomohla to realizovat založená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu,
ktorá zabezpecovala plnenie Marshallovho plánu. Poskytnutie financnej pomoci však
bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej
oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy. Nemenej
dôležitou udalostou bol vznik Severoatlantickej aliancie NATO v tom istom roku,
orientovanej na spolocný postup krajín vo vojnovej oblasti.
9. máj 1950 sa považuje za prvý kamen zjednotenej Európy.
Francúzsky minister zahranicných vecí Robert Schuman a ekonóm Jean Monnet
vypracovali plán Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán
alebo plán Montánnej únie. Na základe tejto aktivity podpísalo 18. apríla 1951 šest
štátov, tzv. Šestka - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková
republika Nemecko a Taliansko - zmluvu o založení Európskeho spolocenstva pre uhlie
a ocel (ESUO). Jej cielom bolo prispievat k ekonomickému rozvoju, rastu
zamestnanosti a životnej úrovne clenských štátov, racionalizácia výroby a tiež kontrola
priemyselných odvetví, ktoré boli v tej dobe najvýznamnejším sektorom pre vojnové
hospodárstvo.
25. marca 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spolocenstvo podpísali Zmluvu o
založení Európskeho spolocenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske
hospodárske spolocenstvo (EHS). Predmetom záujmu Európskeho spolocenstva pre
atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná
kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie,
ako aj jadrová bezpecnost. Európske hospodárske spolocenstvo si kládlo za ciel
postupné zbližovanie národných hospodárskych politík clenských štátov, ktoré by
následne vytvorili spolocný trh.
V roku 1967 dochádza k zlúceniu EUSO, EHS, EURATOM na ES (Európske spolocenstvo)
so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cielom je posilnenie ekonomickej a sociálnej
súdržnosti jeho clenov.
1. augusta 1968 bola dobudovaná colná únia, medzi šiestimi štátmi ES sa rušia všetky
dovozné tarify.
1. januára 1973 nastalo prvé rozšírenie ES - jej novými clenmi sa stali Dánsko, Írsko a
Velká Británia.
O štyri roky neskôr - 1. januára 1981 nasleduje druhé rozšírenie ES - desiatym clenom
sa stalo Grécko, najchudobnejšia clenská krajina.
Tretím rozšírením ES bol vstup Španielska a Portugalska 1. januára 1986. Po páde
Berlínskeho múru roku 1990 sa zaclenila do ES aj bývala NDR ako cast SRN.
V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád clenských štátov ES na zasadnutí rady v
Maastrichte založit Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná
Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal dalšie právomoci najmä v
legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo
zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
Doposial posledné rozšírenie EÚ nastalo 1. januára 1995 vstupom Rakúska, Fínska a
Švédska. Referendum v Nórsku skoncilo s negatívnym výsledkom a Nórske královstvo
sa clenom EÚ nestalo. Do platnosti vstupuje Schengenská dohoda o odstránení
všetkých hranicných kontrol.
15. júna 1997 Komisia predkladá "Agendu 2000" - návrhy na rozšírenie a reformy.
13.
decembra 1997 Luxemburský summit rozhoduje o zacatí rokovania o rozšírení so 6
krajinami. 5 dalších krajín sa takisto zúcastnuje na prístupovom procese. 17.
decembra 1999 sa konalo prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ. 15.
februára 2000 sa zacali prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou,
Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. l. januára 2002 sa stalo Euro
jedinou menou v 12 štátoch Európskej únie. 21. novembra 2002 Slovensko
dostalo oficiálnu pozvánku do NATO 12. - 13. decembra 2002 Európska rada v
Kodani ukoncila prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom. 16. apríla 2003
podpísanie prístupovej zmluvy v Aténach, co bol zaciatok ratifikacného procesu. 16.
- 17. mája sa na Slovensku konalo referendum o vstupe do EÚ. Väcšina volicov sa
vyslovila za vstup krajiny do únie. V júni 2003 Konvent o budúcnosti EÚ predložil
návrh Ústavnej zmluvy o EÚ.
Ocakávané udalosti: l. máj 2004 - vstup Slovenska a dalších deviatich
krajín do EÚ.
3.2. Zakladajúci "otcovia" Európskej únie
Konrad Adenauer
Sir Winston Churchill
Alcide de Gasperi
Walter Hallstein
Jean Monnet
Robert Schuman
Paul-Henri Spaak
Altiero Spinelli
Konrad Adenauer (1876-1967)
Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorý stál na cele novoutvoreného štátu v
rokoch 1949 - 1963, zmenil viac ako ktokolvek iný podobu povojnovej nemeckej a
európskej histórie. Adenauer - podobne ako mnohí politici jeho generácie - dospel už
po prvej svetovej vojne k záveru, že trvalý mier možno dosiahnut len prostredníctvom
zjednotenej Európy. Jeho skúsenosti z obdobia tretej ríše (nacisti ho odvolali z funkcie
starostu Kolína) tento jeho názor potvrdili. Adenauerovi sa v období šiestich rokov
(1949 - 1955) podarilo presadit dalekosiahle zahranicnopolitické ciele. Nemecko sa v
rámci západnej aliancie stalo clenom Rady Európy (1951), prispelo k založeniu
Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel (1952) a vstúpilo do NATO (1955). Základom
Adenauerovej zahranicnej politiky bolo zmierenie s Francúzskom. Spolu s francúzskym
prezidentom Charlesom de Gaullom dosiahol v roku 1963 historický obrat: tradicní
nepriatelia - Nemecko a Francúzsko podpísali Zmluvu o priatelstve, ktorá sa stala
jedným z mílnikov na ceste k európskej integrácii.
Sir Winston Churchill (1874-1965)
Churchill, najskôr armádny dôstojník, potom vojnový reportér a napokon britský
ministerský predseda (1940 - 1945 a 1951 - 1955) bol jeden z prvých, ktorí vyzvali k
utvoreniu "Spojených štátov európskych".
Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k presvedceniu, že zarucit mier môže
len zjednotená Európa. Jeho cielom bolo vylúcit také európske zlá, ako sú
nacionalizmus a vojna, a to raz a navždy. Svoje závery opierajúce sa o poucenia z
histórie formuloval vo svojom slávnom Prejave k univerzitnej mládeži na univerzite v
Zurichu v roku 1946: "Existuje liek, ktorý by za niekolko málo rokov mohol urobit
Európu.. slobodnou a.. štastnou. Je ním opätovné založenie európskej rodiny alebo jej
pretvorenie do takej miery, ako to budeme vediet, a poskytnutie štruktúry, pomocou
ktorej bude môct žit v mieri, v bezpecnosti a slobode. Musíme vybudovat akési
"Spojené štáty európske". Takto sa z hnacej sily antihitlerovskej koalície stal aktívnym
bojovníkom v európskych záležitostiach. Sir Winston Churchill bol aj maliarom a
spisovatelom. V roku 1953 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Alcide de Gasperi
(1881-1954)
V rokoch 1945 - 1953 Alcide de Gasperi ako ministerský predseda a minister
zahranicných vecí udal smer talianskej vnútornej a zahranicnej politike v povojnovom
období. Narodil sa v regióne Trentino-Alto Adigo (Južné Tirolsko), ktorý od roku 1918
patril Rakúsku. Podobne ako iní výnimocní štátnici tých cias aktívne bojoval za
európsku jednotu. Jeho skúsenosti z fašizmu a vojny - v období medzi rokmi 1926 a
1929, ešte predtým, ako našiel azyl vo Vatikáne, ho uväznili - ho viedli k presvedceniu,
že len zjednotenie Európy by mohlo zabránit ich opakovaniu. Znova a znova podporoval
iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podielal sa na realizácii
Marshallovho plánu a na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými
európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. Dalej podporoval Schumanov plán, ktorý
inicioval založenie Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel, a pomohol rozvinút
myšlienku na utvorenie spolocnej európskej obrannej politiky. Alcide de Gasperi sa
podielal na mnohých iniciatívach, ktoré podporovali európsku integráciu.
Walter Hallstein (1901-1982)
Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie v rokoch 1958 - 1969. Bol
oddaným Európanom a rozhodným zástancom európskej integrácie. Podla jeho názoru
najdôležitejším predpokladom úspešnej politickej integrácie v Európe je zriadenie
spolocných ekonomických inštitúcií. Hallstein ako predseda Európskej komisie vyvinul
úsilie o rýchlu realizáciu spolocného trhu. Jeho obrovské nadšenie a schopnost
presviedcat podporili vývoj integrácie i po ukoncení jeho predsedníctva. Rýchlost
unifikácie pocas takzvaného Hallsteinovho obdobia bola legendárna.
Ako nemecký minister zahranicných vecí, ktorým bol v istom case, dosiahol
medzinárodné uznanie prostredníctvom tzv. Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov,
ktorá formovala nemeckú zahranicnú politiku na nadchádzajúce roky; jej jadrom bolo
zaclenenie mladej demokracie do západnej Európy. Hallstein bol v istom case aj
profesorom práva na univerzite v Rostocku a na univerzite vo Frankfurte. Walter
Hallstein ako prvý predseda Európskej komisie podpisuje dohodu s rozvojovými
krajinami. Jean Monnet (1888-1979)
Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike
európskej integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do "Schumanovho plánu", ktorý
predvídal fúziu západoeurópskeho tažkého priemyslu. Monnet pochádzal z regiónu
Cognac vo Francúzsku. Ked ako šestnástrocný opustil školu, cestoval po zahranicí ako
díler konaku, a neskoršie pôsobil ako bankár. Pocas obidvoch svetových vojen zastával
vysoké postavenie, v ktorom sa zaoberal koordináciou priemyselnej produkcie vo
Francúzsku a vo Velkej Británii. Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným
iniciátorom slávnej "Schumanovej deklarácie" z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu
Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel a ako taká sa považuje za zrod Európskej
únie. V rokoch 1952 - 1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu. Nebolo by
však spravodlivé obmedzovat Monnetov vplyv len na ekonomickú oblast. Slávnou a
casto citovanou sa stala jeho veta: "Zjednocujeme ludí, nie štáty." Programy na
kultúrnu a vzdelávaciu výmenu pokracujú v dnešnej EÚ v tejto tradícii. Monnet spolu so
Schumanom navrhol zmluvu, ktorá viedla k Európskemu spolocenstvu pre uhlie a ocel,
a zvolili ho za jeho prvého prezidenta. Robert Schuman (1886-1963)
Politik Robert Schuman, kvalifikovaný právnik a francúzsky minister zahranicných vecí
v rokoch 1948 - 1962, sa považuje za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej
Európy. Pochádzal z francúzsko - nemeckého hranicného regiónu - z Alsaska, napriek
tomu, alebo práve v dôsledku skúseností z nacistického Nemecka, prišiel k poznaniu, že
len trvalé zmierenie s Nemeckom môže položit základ zjednotenej Európy. V roku 1940
ho deportovali do Nemecka. Po úteku o dva roky neskôr sa pripojil k francúzskemu
hnutiu odporu. Po vojne sa stal ministrom zahranicných vecí. V spolupráci s Jeanom
Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája
1950; tento den sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spolocnú kontrolu výroby
uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel.
Základná myšlienka spocívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a
ocele, nie je schopný viest vojnu. Schuman informoval nemeckého kancelára
Adenauera o pláne, ktorý v nom okamžite videl príležitost pre mierovú Európu a
schválil ho. Krátko potom zareagovali aj vlády Talianska, Belgicka, Luxemburska a
Holandska. Šest štátov podpísalo dohodu o Európskom spolocenstve pre uhlie a ocel v
Paríži v apríli 1951. Takýmto spôsobom Európska únia zacala mierovú iniciatívu.
Schuman podporoval aj utvorenie spolocnej európskej obrannej politiky a v rokoch
1958 - 1960 bol prezidentom Európskeho parlamentu. Zohral významnú úlohu pri
zrode európskej jednoty.
Paul-Henri Spaak (1899-1972)
Európsky politik. Dlhú politickú kariéru Belgicana Paula-Henriho Spaaka možno strucne
opísat takto: Vdaka tomu, že tajil svoj skutocný vek, prijali ho pocas prvej svetovej
vojny do belgickej armády a v nasledujúcom období bol dva roky v Nemecku ako
vojnový zajatec. V druhej svetovej vojne sa ako minister zahranicných vecí márne
usiloval o zachovanie belgickej neutrality. Spolu s vládou odišiel do exilu, najskôr do
Paríža a neskoršie do Londýna. Po oslobodení Belgicka Spaak vstúpil do vlády a
vykonával v nej funkciu ministra zahranicných vecí, ako aj ministerského predsedu. Už
pocas druhej svetovej vojny formuloval plány na spojenie krajín Beneluxu a hned po
vojne pristúpil k organizovaniu európskeho zjednocovania. Podporoval Európske
spolocenstvo pre uhlie a ocel a Európske obranné spolocenstvo. Pre Spaaka bolo
zjednotenie krajín na základe záväzkov zakotvených v zmluve najúcinnejším
prostriedkom na zabezpecenie mieru a stability. Tieto ciele presadzoval ako predseda
prvého riadneho zasadania Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny
tajomník NATO (1957 - 1961). Spaak bol vedúcou osobnostou pri príprave obsahu
Rímskej zmluvy. Na takzvanej Messinskej konferencii v roku 1955 ho zúcastnené vlády
ustanovili za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu pripravoval. Paula-Henriho
Spaaka zvolili za vedúceho skupiny expertov, ktorá mala pripravi správu o
hospodárskom spolocenstve. Altiero Spinelli (1907-1986)
Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z "otcov" Európskej únie. Bol poprednou
osobnostou, ktorá sa zúcastnila na dokoncení návrhu na Zmluvu o federálnej Európskej
únii v Európskom parlamente - takzvaným Spinelliho plánom. Návrh v roku 1982 prijal
prevažujúcou väcšinou Parlament a v 80. a 90. rokoch znamenal významnú inšpiráciu
pre posilnenie Zmlúv o EÚ. Ako sedemnástrocný vstúpil do komunistickej strany.
Tak reagoval na svoje uväznenie fašistickým režimom v období rokov 1927 a 1943. Na
konferencii európskeho odporu zaciatkom roku 1944 bol jedným z iniciátorov návrhu
Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku. V
úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na
európskom zjednotení. Ako vzdelaný právnik posunul európsku problematiku aj na
akademickú pôdu a založil Ústav pre medzinárodné záležitosti v Ríme. Ako clen
Európskej komisie v rokoch 1970 - 1976 riadil oblast vnútornej politiky. Tri roky bol
clenom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu pred svojím zvolením
do Európskeho parlamentu v roku 1979. "Spinelliho plán" bol v 80. a 90. rokoch
inšpiráciou na posilnenie zmlúv o EÚ.
4. Krajiny Európskej únie
Pri založení mala Európska únia 6 clenov.Ich pocet sa postupne zvyšoval na 9, 12 až
dnešných 15 clenov. K 1. máju 2004 sa ocakáva rozšírenie EÚ na 25 clenov.
Clenské krajiny EÚ:
Clenom od roku 1951: Francúzsko,
Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko
Clenom od roku 1973: Velká
Británia, Dánsko, Írsko
Clenom od roku 1981: Grécko
Clenom od roku 1986:
Španielsko, Portugalsko
Clenom od roku 1995:
Švédsko, Fínsko, Rakúsko
Pristupujúce krajiny: Cyprus, Ceská republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko,
Madarsko, Malta, Polsko, Slovinsko a Slovensko. Kandidátske krajiny:
Rumunsko, Bulharsko a Turecko. 5. Orgány, inštitúcie a organizácie EÚ
5.1. Orgány EÚ
Európsky parlament
Európsky parlament (European Parliament) je zastupitelský orgán Európskej únie a
zastupuje záujmy asi 373 milónov obyvatelov EÚ a je ich priamym sprostredkovatelom
v európskych záležitostiach. Každý obcan sa vždy môže obrátit priamo na poslanca.
Európsky parlament má kancelárie vo všetkých clenských krajinách, ktoré poskytujú
podrobnejšie informácie o jeho cinnosti. Európsky parlament sa priamo
zúcastnuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia
spolu s Radou EÚ.
Má dôležité právomoci vo vztahu k rozpoctu, musí dat svoj súhlas pri podpísaní
medzinárodných zmlúv a zohráva rozhodujúcu úlohu pri vymenovaní Európskej komisie
(EK). Preskúmava prácu EK. Parlament nemá právomoc predkladat vlastné legislatívne
návrhy, pretože právom iniciatívy disponuje iba EK. Môže ju však požiadat, aby
vypracovala legislatívny návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s
Radou ministrov EÚ návrh rozpoctu predložený EK a schvaluje ho. Dalšími významnými
právomocami EP sú jeho kontrolné funkcie. Každých 5 rokov menuje prezidenta a
clenov Európskej komisie (European Commission). Komisia predkladá EP mesacné a
rocné správy o cinnosti a poslanci môžu Komisii predkladat písomné alebo ústne
otázky. EP môže Komisii vyslovit nedôveru a donútit ju k rezignácii. Co sa týka Rady
EÚ, predseda Rady predkladá EP program cinnosti na zaciatku svojho predsedníctva a
správu o cinnosti Rady na záver. Informuje EP o vývoji zahranicnej a bezpecnostnej
politiky EÚ. Ministri Rady sa zúcastnujú na plenárnych zasadaniach.
Clenovia Európskeho parlamentu sú volení priamo obcanmi clenských štátov EÚ
každých pät rokov pomerným zastúpením. V súcasnom štádiu rozširovania EÚ má
Európsky parlament 626 clenov. Pocet zástupcov clenských krajín v Európskom
parlamente závisí od velkosti krajiny. Na cele parlamentu stojí predsedníctvo
parlamentu, ktoré sa skladá z predsedu a 14 podpredsedov. Sekretariát Európskeho
parlamentu sídli v Luxembursku. Pocas parlamentného roku sa konajú raz za mesiac
týždnové plenárne zasadania v Štrasburgu. Parlament na rokovaniach prijíma
stanoviská a rezolúcie. Predsedom Európskeho parlamentu je Pat Cox.
Spravodajcom EP pre Slovensko je Jan Marinus Wiersma.
Rada Európskej únie
Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Skladá sa zo
zástupcov vlád 15 clenských štátov. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cielov
EÚ medzi jednotlivými štátmi. Dalej zodpovedá rada za spolupráciu vlád clenských
štátov EÚ v oblasti zahranicnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v
otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu
atd. Jednotliví ministri sa usilujú nájst spolocnú dohodu o návrhoch Európskej komisie
v spleti rozlicných národných záujmov clenských krajín a dosiahnut kompromis
prijatelný pre všetky clenské krajiny. Kompromis však nemusí byt prijatelný pre všetky
clenské krajiny, preto Rada väcšinou nerozhoduje konsenzom.
Rada Európskej únie prijíma legislatívu alebo právne akty EÚ vo väcšine prípadov
spolocne s Európskym parlamentom.
Táto inštitúcia sa casto oznacuje ako Rada ministrov. Sídlo Rady Európskej únie v
Bruseli, budova Justusa Lipsiusa.
Rada EÚ vykonáva svoju cinnost na 3 úrovniach:
- na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých štátov)
- na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor velvyslancov)
- na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)
Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
- nariadenia so všeobecnou platnostou, ktoré sú pre adresátov záväzné. Právnu
úcinnost majú i pre clenské štáty
- direktívy (smernice) sú záväzné pre clenské štáty, ktoré však
rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne
- rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady
- odporúcania (memorandá) nemajú záväzný len odporúcací charakter
Predsedníctvo v Rade EÚ urcuje formu a problematiku práce rady. Hlavnou úlohou
predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí rady, vypracovanie
kompromisov na riešenú problematiku. Predsedníctvo v Rade EÚ sa vykonáva v presne
urcenom poradí na cas 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra).
Európska rada
Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, urcuje však spolocné ciele európskej
politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád, aby urcili
smery európskej politiky. Výraz „summit EÚ“ sa casto používa, ked sa
hovorí o stretnutiach Európskej rady. Na nich sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád
clenských štátov, aby urcili hlavné smery politiky Únie alebo prijali rozhodnutia o
sporných otázkach.
Úloha a zodpovednost Hoci
Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, v uplynulých rokoch v nej hrala
dôležitú úlohu ako stimul pokroku. Urcuje smery politiky Únie.
Jej zodpovednost bola jasne vymedzená v Zmluve o Európskej únii, podla ktorej má
byt stimulom a urcovat všeobecné politické smery dalšieho rozvoja Únie.V mnohých
prípadoch má Európska rada vydávat politické smernice Rade Európskej únie alebo
Európskej komisii, aby sa niektoré myšlienky preniesli do praxe. Európsku radu si ludia
casto mýlia s Radou Európy. V skutocnosti je Rada Európy úplne odlišnou organizáciou,
ktorá je plne právne nezávislá od Európskej únie.
Kto zasadá v Európskej rade?
Európska rada sa skladá z najvyšších politických predstavitelov všetkých clenských
štátov. Zvycajne sú to šéfovia vlád, ci ich už nazývajú ministerskými predsedami,
kancelármi alebo inými titulmi. Ale v krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident,
zúcastnuje sa na summitoch on. V praxi je to prípad Francúzska a Fínska. Preto sa o
úcastníkoch hovorí ako o „hlavách štátov alebo vlád“. Clenom Európskej rady je
rovnakou mierou aj prezident Európskej komisie. Clenom asistujú ministri zahranicných
vecí a další clen Komisie. Na zaciatku každého summitu prezident Európskeho
parlamentu predkladá názor parlamentu na záležitosti, ktoré sú predmetom rokovania.
Summity Európskej rady sa konajú aspon dva razy do roka.
Ako Európska rada pracuje?
Európska rada sa schádza dva razy do roka, a to vždy v tej krajine, ktorá v tom case
zaujíma v Rade predsedníctvo. Predsedníctvo zastáva postupne každý clenský štát na
obdobie šiestich mesiacov. Mimoriadné summity sa zvolávajú k záležitostiam
mimoriadnej dôležitosti. Európska rada predkladá po každom stretnutí správu
Európskemu parlamentu a každorocne mu predkladá aj písomnú správu o pokroku v
Únii.
Európska komisia
Európska komisia zaujíma v inštitucionálnej štruktúre EÚ klúcové postavenie.Komisia je
nezávislou strážkynou európskej integrácie. Bola vytvorená v roku 1967 a reprezentuje
záujmy EÚ a inštitucionálnej štruktúry EÚ. Je to jediný orgán, ktorý má v EÚ právo
navrhovat legislatívu. Od roku 1995 sa Európska komisia skladá z 20 clenov. Úloha a
zodpovednost EK :
1.kontrolná
2.legislatívna
3.výkonná
·Navrhuje politické rozhodnutia a monitoruje ich plnenie; má výhradné právo navrhovat
legislatívu EÚ a predkladat ju ostatným inštitúciám. Komisia však nemá právo
rozhodovat o svojich vlastných návrhoch. Len Rada EÚ a Európsky parlament majú
právo premenit takéto návrhy na skutocné zákony.Komisia však má právo prijímat
sekundárnu legislatívu.
·Sleduje dodržiavanie opatrení zakotvených v zmluvách o EÚ a legislatívu prijatú
inštitúciami EÚ. Komisia pri porušení európskeho práva v prípade potreby intervenuje
predložením záležitosti Súdnemu dvoru.
·Je výkonným orgánom a dozerá nad implementáciou všetkých rozhodnutí a
zabezpecuje, aby sa rozhodnutia EÚ preniesli do praxe. Zodpovedá napríklad za
plánovanie a implementáciu spolocnej polnohospodárskej politiky, za regionálnu
rozvojovú politiku, spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy a rozvojovú
spoluprácu s krajinami Afriky, Karibskej oblasti a Tichomoria. Komisia tiež dozerá na
výskumné a technologické rozvojové programy. ·Zodpovedá za riadenie rozpoctu EÚ –
navrhuje rozpocet a kontroluje výdavky EÚ, riadi zdroje štrukturálnych fondov a bráni
ich zneužívaniu. 5.2. Inštitúcie a organizácie EÚ
Súdny dvor
Podobne, ako každý právny systém, aj EÚ potrebuje systém právnej ochrany. Jeho
efektívnost zabezpecuje nezávislé súdnictvo. V Európskej únii túto úlohu plní Súdny
dvor. Súdny dvor zabezpecuje, aby sa právo Spolocenstva neinterpretovalo rozdielne v
rôznych clenských krajinách, a takisto aby clenské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Aby Súdny dvor mohol plnit svoju úlohu, má
právomoc riešit spory medzi clenskými krajinami, inštitúciami EÚ, podnikmi alebo
jednotlivcami. Rozhoduje o tom, ci clenská krajina dodržala svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmlúv, ci inštitúcia prekrocila svoje právomoci alebo nedodržala správne
postupy. Takisto musí zabezpecit, aby národné orgány a súdy clenských krajín
jednotne vykladali a aplikovali právo Spolocenstva.
Súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, ktorým pomáha 9 generálnych advokátov. Sudcovia
aj generálni advokáti sú menovaní na základe spolocnej dohody vlád clenských krajín
na obdobie 6 rokov, pricom je možné ich opätovné zvolenie. Každé 3 roky dochádza k
ciastocnému novému obsadzovaniu mandátov. Podobne aj sudcovia volia zo svojho
stredu každé tri roky predsedu Súdneho dvora.
Dvor audítorov
Dvor audítorov, ktorý zastupuje záujmy danovníkov EÚ, je akýmsi „financným
svedomím“ Európskej únie. Dvor audítorov kontroluje, ci EÚ vynakladá zverené
prostriedky cestne a hospodárne.
Strážca financií EÚ Každé euro, ktoré EÚ prijala alebo vydala, Dvor audítorov
starostlivo preskúma, bez ohladu na to, ci je použité na pomoc znevýhodneným
regiónom Únie alebo na program EÚ na odbornú prípravu. Právomoci Dvora audítorov
siahajú nielen po inštitúcie EÚ, ale aj po národné, regionálne a miestne agentúry, ktoré
spravujú financie EÚ ako napr.
prostriedky štruktúrneho fondu alebo subvencie EÚ. Všetky tieto agentúry sú povinné
na žiadost Dvora audítorov predložit potrebné dokumenty a informácie.
Dvor audítorov kontroluje, ci boli príjmy a výdavky použité zákonným spôsobom,
hospodárne a na tie úcely, na ktoré boli urcené. Ak je to nevyhnutné, Dvor audítorov
vykonáva kontroly priamo na mieste, teda v priestoroch inštitúcií EÚ, v clenských
krajinách alebo dokonca v tretích krajinách, ktoré dostali od EÚ financnú pomoc.
Ak Dvor audítorov zistí chyby a nezrovnalosti alebo má podozrenie, že došlo k podvodu,
informuje o tom inštitúciu alebo orgán, ktorého sa to týka, aby tak mohol prijat
protiopatrenia. Poukazuje na nedostatky v systéme alebo v procedúrach, ktoré môžu
spôsobit výskyt takýchto problémov. Týmto spôsobom prispieva k co
najhospodárnejšiemu vynakladaniu penazí danovníkov.
Európsky dvor audítorov je úplne nezávislá inštitúcia. Má 15 clenov menovaných
clenskými krajinami na obdobie 6 rokov. Aby sa aj v praxi zabezpecila úplná
nezávislost, clenovia nesmú pocas výkonu svojej funkcie vykonávat žiadne iné platené
ani neplatené povolanie. Dvor audítorov zamestnáva asi 400 pracovníkov. Sídli v
Luxembursku.
Hospodársky a sociálny výbor
Clenská základna Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ (Economic and Social
Commitee - ESC) zastupuje všetky najdôležitejšie záujmové skupiny v Európskej únii:
od zamestnávatelov po odborové zväzy, od spotrebitelov po ekológov. Je poradným
orgánom a má vyjadrovat svoj názor na dôležité návrhy Európskej komisie.
Clenstvo: 222 clenov vymenovaných na štyri roky.
Výbor regiónov
Clenmi Výboru pre regióny sú predstavitelia regionálnych a miestnych orgánov
EÚ.Výbor pre regióny reprezentuje v európskom legislatívnom procese záujmy
miestnych a regionálnych orgánov. Pozostáva z 222 clenov, ktorí zastupujú regionálne
a miestne orgány Európskej únie a sú menovaní na obdobie štyroch rokov. Clenmi sú
casto zástupcovia regiónov, primátori miest a predsedovia mestských a krajinských
rád.
Európsky Ombudsman
Každý obcan Európskej únie sa môže stažovat ombudsmanovi, ak sa domnieva, že
došlo k porušeniu jeho práv alebo inštitúcie a orgány únie postupovali v jeho prípade
nesprávne. Inštitúcia európskeho ombudsmana ciže verejného ochrancu práv bola
zriadená na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992.
Európsky ombudsman vyšetruje prípady nesprávnych administratívnych postupov v
inštitúciách a orgánoch Európskej únie a referuje o nich.
Pod jeho jurisdikciu vzhladom na svoju nestrannú jurisdikciu nepatria iba Európsky
súdny dvor a Súd prvej inštancie. Ombudsman obycajne iniciuje vyšetrovanie na
základe individuálnych stažností, ale zacat ho môže aj z vlastnej iniciatívy.
Európska centrálna banka
ECB vznikla 1. júna 1998, je jednou z najmladších centrálnych bánk a je centrálnou
bankou pre 12 krajín eurozóny. Prvou základnou úlohou ktorú plnila s centrálnymi
bankami clenských krajín eurozóny bolo vytvorenie Eurosystému a zavedenie novej
spolocnej meny. Prvoradou úlohu ECB je zabezpecenie stability eura, predovšetkým z
hladiska jeho kúpnej sily.ECB zabezpecuje stabilitu spolocnej meny v 12 krajinách s
rôznou históriou, kultúrou a ekonomickým zázemím.
Centrála ECB je vo Frankfurte nad Mohanom.
Guvernérom ECB je Holandan Jean Claude Trichet.
Európska investicná banka
Európska investicná banka (EIB) v Luxembursku je jedna z najväcších financných
inštitúcií na svete. Je to jeden z orgánov EÚ, ktorý podporuje prácu únie. EIB nie je
obycajná banka, v ktorej si môžete otvorit úcet a vložit peniaze. Bola založená v roku
1957 ako úverová banka s úlohou podporovat hospodárske a sociálne väzby a
harmonický rozvoj v EÚ.
6. Oficiálne jazyky EÚ
Podla nariadenia Rady EÚ, ktoré bolo prijaté jednomyselne, má EÚ v súcasnosti 11
oficiálnych jazykov s rovnocenným postavením: anglictinu, dáncinu, fíncinu,
francúzštinu, gréctinu, holandcinu, nemcinu, portugalcinu, španielcinu, švédcinu a
taliancinu. Žiadna z clenských krajín sa nechce zriect používania svojho vlastného
jazyka, pretože ide o záležitost, ktorá má dôležitý symbolický význam. Každý oficiálny
dokument EÚ sa prekladá do všetkých oficiálnych jazykov. Viac ako jeden z piatich
zamestnancov EÚ pracuje v tlmocníckych službách. Na ministerskej úrovni sú
pracovnými jazykmi anglictina, francúzština, a coraz väcšmi nemcina.
Administratívny aparát Európskej komisie tvorí takmer 20 tisíc úradníkov, z coho je asi
15 percent prekladatelov a tlmocníkov.
Po vstupe dalších krajín do Európskej únie sa pocet oficiálnych jazykov rozšíri aj o
pocet oficiálnych jazykov novopristupujúcich krajín a zvýši sa celkovo na 20. Adekvátne
tomu stúpne i potreba tlmocníkov a prekladatelov.
7. Symboly EÚ
Európsku úniu ako politickú entitu identifikujú jej symboly:
1. Od roku 1986 sa používa zástava Európskej únie, ktorú prijala Európska rada. Na
pozadí modrej oblohy dvanást zlatých hviezd tvorí kruh a predstavuje jednotu národov
Európy. Pocet hviezd je stály - dvanástka je symbol dokonalosti a jednoty.
V roku 1986 Európska rada prijala zástavu, ktorá sa stala emblémom Európskej únie.
2. Hymnou Európskej únie je Óda na radost z Beethovenovej Deviatej symfónie s
textom od Friedricha Schillera.
3. Znak je písmeno C s dvoma ciarami uprostred €, je to symbol stability. Inšpiráciou
pre to bolo Grécke písmeno EPSILON a aj prvé písmeno slova „Európa“
4. Dnom Európy je 9. máj. Tento den pripomína vyhlásenie Roberta Schumana z roku
1950, ktoré sa považuje za zaciatok vytvárania Európskej únie.
8. Mena Európskej únie - Euro
Klúcovým okamihom pre zavedenie spolocnej meny bol podpis Maastrichtskej zmluvy,
ktorá okrem iného obsahovala kritériá, ktoré musia clenské štáty zaujímajúce sa o
vstup do Európskej menovej únie splnat. Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch
Európskej menovej únie zacali postupne zavádzat bankovky a mince novej jednotnej
meny - euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa zacali postupne stahovat z
obehu. V praxi to znamenalo, že banky a velké obchodné spolocnosti vydávali zásadne
eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1.
januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutocnujú v tejto mene. Firmy
sídliace v eurozóne používajú od tohto dna výlucne euro, do eura sa prekonvertovali aj
všetky aktíva. Aj vklady všetkých štátov sa prekonvertovali na túto novú spolocnú
menu. Od 1. januára 2002 je možné vyberat eurá aj z automatov.
Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si
vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymenit aj po
skoncení trvania ich platnosti, ktorú si väcšina štátov stanovila na 28. február 2002.
Zavedenie spolocnej meny zjednotilo financné trhy clenských štátov EÚ a postupne sa
vytvára spolocný financný trh únie. Euro bude vzhladom na dôveryhodnost rozsiahleho
európskeho financného trhu stabilnejšie a odolnejšie voci špekuláciám ako boli národné
meny jednotlivých clenských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spolocnej meny pri
obchodovaní na financných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúcenie
kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z clenských štátov EMÚ.
Zavedením spolocnej meny vznikol aj jeden z najväcších akciových trhov sveta.
Výhody eura pre podnikatelov:
- zníženie nákladov pri konvertovaní eura
- odstránenie kurzového rizika
- možnost vedenia jedného úctu pre všetkých partnerov eurozóny
- vyjadrenie cien aj v eure - jednoduché porovnanie
Výhody eura pre spotrebitelov
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do
krajiny menit peniaze, a strácat tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava
tovaru v rámci clenských krajín EÚ sú rýchlejšie, spolahlivejšie a lacnejšie.
Obchodníkom i spotrebitelom priniesol prechod na euro viac istoty aj co sa týka ceny,
za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na
jednotnom trhu. Podoba bankoviek
Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej
sútaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Vítazné výtvarné návrhy
boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú
architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5
eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko
(100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storocia (500 eur).
Štýly zdôraznujú tri architektonické prvky - okná, brány a mosty. Okná a brány na
prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii.
Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v
Európe; mosty sú metaforou vztahov medzi národmi v Európe a ich vztahov k zvyšku
sveta. fixné konverzné hodnoty:
1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro = 340,750 GRD (grécka drachma)
9. Slovensko a EÚ
9.1. Vztahy Slovenskej republiky a Európskej únie
Vztahy SR-EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná
4.10.1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. Slovensko je spolu s dalšími asociovanými
krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ. Od
vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patrí vstup do Európskej únie
medzi priority slovenskej zahranicnej politiky. Vztahy Slovenska a Európskej únie majú
v súcasnosti stabilnú právnu a inštitucionálnu základnu, dynamicky sa rozvíjajú v
politickej, hospodárskej a dalších oblastiach. Zacali sa rozvíjat na základe vztahov,
ktoré už predtým nadviazalo ešte CSFR s ES.
Medzi CSFR a ES bola podpísaná aj asociacná dohoda, ktorá však nestihla vstúpit do
platnosti.
Prihlášku Slovenskej republiky do EÚ odovzdal predseda vlády SR Vladimír Meciar 27.
júna 1995 na zasadaní Európskej rady v Cannes. Žiadost bola doplnená Memorandom
vlády SR, v ktorom sa hovorilo, že strategickým cielom SR je získat plné clenstvo v EÚ
okolo roku 2000. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16.
apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo aj plénum NR SR. Slovensko podobne ako
ostatné kandidátske krajiny po ukoncení rokovaní o vstupe do EÚ vyhlásilo 16. - 17.
mája 2003 referendum, v ktorom mali obcania možnost vyjadrit sa priamo k otázke
nášho vstupu do Európskej únie. Referendum na Slovensku sa konalo 16. a 17. mája
2003 a väcšina oprávnených volicov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do
Európskej únie.
Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stane od 1. mája
2004 clenom Európskej únie. 9.2. Prínosy a riziká clenstva v Európskej únii
Výhody:
Z clenstva v EÚ pre obcanov SR jednoznacne vyplýva bezpecnejší a spokojnejší život v
únii, založenej na princípoch slobody, demokracie a ochrany ludských práv a slobôd.
SR bude v inštitúciách EÚ zastúpená rovnoprávne s ostatnými clenskými štátmi, bude
mat komisára, 14 poslancov v Európskom parlamente (EP), 7 hlasov v Rade EÚ,
úradníkov v európskych inštitúciách. Všetky dôležité dokumenty budú prekladané aj do
slovenciny ako jedného z oficiálnych jazykov EÚ. Každý obcan SR sa stane
plnoprávnym obcanom EÚ a európske obcianstvo doplní jeho slovenské. Bude mat
právo volne sa pohybovat, žit, pracovat a študovat v ktoromkolvek inom clenskom
štáte, volit a byt volený v komunálnych volbách i vo volbách do EP. V krajinách, kde SR
nemá konzulárne ani diplomatické zastúpenie, sa bude môct obrátit na velvyslanectvo
ci konzulát iného clenského štátu. So stažnostou administratívneho charakteru sa bude
môct obrátit priamo na európskeho ombudsmana.
Všeobecný systém uznávania akademických a odborných kvalifikácií sa rozšíri aj na SR.
Slovenské diplomy budú automaticky uznané v iných štátoch EÚ, pricom pri niektorých
profesiách (napr. právnik, lekár, psychológ, ucitel) bude musiet uchádzac o prácu
požiadat o overenie diplomu. Na výkon niektorých profesií však môže iný clenský štát
vyžadovat aj znalost cudzieho jazyka.
SR bude síce prispievat do spolocného rozpoctu EÚ, ale bude mat prístup k nástrojom
financnej pomoci pre regionálny rozvoj, polnohospodárstvo a sociálnu oblast. V praxi
teda bude môct získavat z rozpoctu viac prostriedkov, ako do nich bude odvádzat.
Cistý zisk SR za roky 2004 – 2006 môže predstavovat spolu až 831 miliónov eúr (154
eur na každého Slováka).
SR sa stane dôveryhodnou krajinou, co prispeje k prílevu investícií, k vytváraniu
nových a dobre platených pracovných miest. To sa pozitívne odrazí na hospodárskom
raste ekonomiky, na zvyšovaní zamestnanosti a životnej úrovne slovenských
obyvatelov.
Slovenské výrobky a služby sa dostanú na obrovský spolocný trh. To sa odrazí na
efektívnejšom využívaní výrobných faktorov najmä v oblastiach, kde má SR
komparatívne výhody. Zároven sa rozšíri ponuka kvalitných výrobkov a služieb pre
bežných slovenských spotrebitelov. Dátum zavedenia eura sa urcí až spolocným
rozhodnutím SR a EÚ. Pred vstupom do menovej únie bude musiet SR splnit stanovené
podmienky, spolocné pre všetky krajiny eurozóny. Klúcovou bude najmä kontrola
inflácie, schodku štátneho rozpoctu a úrokových mier. Prijatím eura sa znížia úrokové
miery a inflácia, co sa prejaví vo zvýšenom investovaní a hospodárskom raste.
Nevýhody:
SR sa po vstupe do EÚ dobrovolne vzdá casti svojej suverenity v prospech inštitúcií ako
Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky súdny dvor. Samotná EÚ však môže
vplývat aj na život v SR len do tej miery, na akej sa dohodli clenské štáty. Všetky
rozhodnutia sú teda prijímané na úrovni EÚ vtedy a tam, kde štáty nie sú v pozícii
samostatne dosiahnut stanovené ciele. Štatistiky hovoria jasnou recou: dnes je iba asi
40 percent rozhodnutí prijímaných v Bruseli a 60 percent v clenských štátoch. Na plné
zavedenie volného pohybu pracovníkov je medzi SR a EÚ dohodnuté prechodné
obdobie, ktoré nebude dlhšie ako 7 rokov. Holandsko, Írsko, Švédsko, Dánsko a Velká
Británia už oznámili, že v nich obcania SR budú môct pracovat ihned po vstupe bez
akýchkolvek obmedzení a za rovnakých podmienok ako ich obcania.
Zrejme všetci malí a strední podnikatelia v SR zaznamenajú nárast konkurencie. Bude
teda záležat len na nich, ci dokážu obstát v konkurencnom prostredí a ci budú rozvíjat
moderné technológie, zvyšovat kvalitu výrobkov, aby sa presadili.
Slovenskí polnohospodári po vstupe v prvom roku získajú 25 %, resp. 50% z úrovne
priamych platieb, ktoré dostávajú ich kolegovia v súcasných clenských štátoch.
Vzhladom na reálne ceny za prenájom pôdy v súcasnej EÚ a v SR im aj táto výška
zabezpecí konkurencieschopnost a stabilitu príjmov. Plná výška by spôsobila nadmerný
príjmový efekt, znížil by sa tým ich záujem o reštrukturalizáciu, ale vyvolalo by to aj
sociálne nerovnosti v SR. EÚ v tejto súvislosti ponúka polnohospodárom až o 50 % viac
prostriedkov na vidiecky rozvoj ako v súcasných clenských štátoch.
V prípade predloženia kvalitného projektu takto EÚ môže slovenskému
polnohospodárstvu financovat napr. nákup polnohospodárskej techniky až do výšky
75-80 %. Vnútorné hranice medzi súcasnými a novými clenskými krajinami nebudú
hned odstránené. Zachovanie hraníc sa vyžaduje až dovtedy, kým SR bude schopná
garantovat bezpecnú budúcu vonkajšiu hranicu s EÚ a Ukrajinou, na co EÚ poskytla SR
48 miliónov eúr. Po vybudovaní efektívnej hranice už nebudú viac medzi SR a
súcasnými clenskými štátmi nijaké hranice a kontroly. 9.3. Vplyv EÚ na Slovenskú
republiku
Zvlášt po vstupe Slovenska do Európskej únie bude musiet SR akceptovat ako riadny
clen súhrn zákonov a ustanovení, ktoré boli prijaté v priebehu jednotlivých etáp
integrácie a vytvárania spolocného trhu – aquis communautaire. To znamená, že SR
ako nová clenská krajina prijme existujúce aj budúce práva a povinnosti spojené so
systémom a inštitucionálnym rámcom EÚ, vrátane práv a povinností plynúcich z
multilaterálnych a bilaterálnych dokumentov, ktoré EÚ a jej clenské krajiny podpísali.
V rámci ekonomickej integrácie SR do EÚ završime proces:
·v oblasti volného obchodu, to znamená, že úplne odstránime všetky prekážky
vzájomného obchodovania a ponecháme iba vlastný prístup k obchodu s neclenskými
štátmi
·v rámci colnej únie, de facto volného obchodu bude SR rešpektovat spolocnú
obchodnú politiku voci neclenským krajinám na spolocnom trhu, co je de facto colná
únia, bude SR akceptovat uvolnenie pohybu výrobných faktorov
·v rámci vnútorného trhu bude SR presadzovat bez akýchkolvek fyzických, technických
ci danových obmedzení volný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb
·SR bude po vstupe postupne implementovat konvergencné kritériá Hospodárskej a
menovej únie – spolocnej hospodárskej politiky clenských štátov s konecným cielom
nahradit národnú menu – slovenskú korunu spolocnou menou – eurom.
V rámci Európskej politickej spolupráce (EPS) bude základnou úlohou SR po vstupe do
EÚ koordinovat svoju zahranicnú politiku so zahranicnou politikou clenských štátov.
9.4. Co prinesie vstup Slovenska do EÚ samotnej Európskej únii?
Vstup Slovenska do Európskej únie bude pre úniu prínosom hned v niekolkých hlavných
rovinách:
Prvá rovina je politická: vstup krajín strednej a východnej Európy do únie bude znakom
zmierenia a zjednotenia Európy rozdelenej po druhej svetovej vojne. Víziou, ktorou sa
riadi rozšírenie, je Európa "celá a slobodná". Jedným z hlavných cielov pri zakladaní
Európskeho spolocenstva bolo zabránit konfliktom alebo dokonca vojne
prostredníctvom ekonomickej a politickej integrácie.
Rozšírenie tohto priestoru stability, slobody a mieru aj na zvyšok Európy je nepochybne
významnou hodnotou nielen pre kandidátske krajiny, ale aj pre súcasných clenov EÚ.
Dalšia rovina je ekonomická. Aj ked sú ekonomiky kandidátskych krajím ovela menšie
ako ekonomika EÚ a prínos z rozšírenia v hospodárskej oblasti budú mat preto najmä
kandidátske krajiny, aj Európskej únii prinesie ich vstup urcitý dodatocný hospodársky
rast, ktorý sa podla odhadov expertov približuje zhruba 1% dodatocného rastu HDP
rocne. Faktory, ktoré podporia hospodársky rast v Európe, súvisia s prílevom novej,
vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá zacína starnúcej EÚ chýbat, a so zvýšením
domáceho dopytu v EÚ v dôsledku zvýšenia poctu obyvatelstva. V rovine bezpecnosti
bude znamenat rozšírenie Európskej únie zvýšenie efektivity v boji proti
organizovanému zlocinu, lepšiu kontrolu a reguláciu prílevu imigrantov a žiadatelov o
azyl z tretích krajín, zlepšenie ochrany životného prostredia a potravinovej bezpecnosti
harmonizáciou požadovaných štandardov. Rozšírenie posunie hranice EÚ smerom na
východ, cím sa výrazne zväcší rozloha a EÚ získa novú geografickú rôznorodost. Turisti
z EÚ iste ocenia krásu Tatier alebo liecivost slovenských kúpelov. Poslednou rovinou,
avšak nie menej dôležitou, v ktorej bude vstup kandidátskych krajín prínosom
Európskej únii, je rovina kultúrna. Prvý raz v histórii sa EÚ rozširuje aj o slovanské
štáty, ktorých kultúrne dedicstvo bude uprostred súcasných kultúr EÚ úplne novým
prvkom. Rozmanitost a bohatost kultúr kandidátskych krajín obohatí spektrum kultúr
súcasnej EÚ o nové myšlienky a nové hodnoty. Kultúrna diverzita prispeje k dalšiemu
duchovnému rozvoju Európy a k pokroku vo vede a kultúre.