Európska komisia

Európsku komisiu z hľadiska jej povahy, názvu a sídlaPermanentný, kolektívny orgán, strážcom záujmov európskej integrácie, výkonný orgán, sídlom je Brusel, časť aparátu pracuje v Luxemburgu,má zastúpenie vo všetkých krajinách EÚ, právna úprava EK je v troch zakladajúcich zmluvách, v Zlučovacej zmluve z roku 1965 a v Rokovacom poriadku prijatou samotnou EK
Zloženie Európskej komisie a menovanie jej členov
V súčasnosti má 30 členov; 20 členov a 10 členov z nových členských štátov vyberaných z osôb podľa celkových schopností, nezávislých na členskom štáte
Členmi môžu byť iba príslušníci členských štátov
Od novembra 2004 funguje nová 25-členná komisia, v ktorej má každý členský štát jedného člena
Každý z navrhnutých členov musí byť prijateľný aj pre ostatné členské štáty
Menovaniu komisárov a predsedu EK predchádza súhlas E parlamentu so zložením EK a s osobou predsedu EK

Členovia EK skladajú pri nástupe do funkcie slávnostnú prísahu obsahujúcu:
a) negatívny záväzok nezávislosti voči vlastnému členskému štátu
b) pozitívny záväzok vystupovať zdržanlivo a čestne pod hrozbou sankcie (zbavenia dôchodku a i.), každý komisár je zodpovedný za určitú oblasť a zodpovedá za prácu príslušného oddelenia, EK prijíma rozhodnutia len v prípade schválenia väčšinou jej členov, nezávislosť člena EK voči členskému štátu je zaistená nemožnosťou odvolať člena EK Radou alebo členským štátom, ako aj právom EK prijímať vlastný rokovací poriadok

Funkčné obdobie Európskej komisie a koniec mandátu jej členov
Je 5 rokov, čím sa zabezpečuje súbeh s mandátom EP, ktorý udeľuje na menovanie súhlas

Mandát končí
a) individuálne – smrťou, odstúpením, odvolaním na základe rozhodnutia ESD, na žiadosť Rady alebo EK z dôvodu straty predpokladov na výkon funkcie
b) kolektívne – uplynutím funkčného obdobia, odstúpením EK pri vyslovením nedôvery

Uvoľnené miesto môže byť znovu obsadené, ak sa Rada nerozhodne inak, v prípade odvolania okrem závažného prehrešku pokračuje EK (člen) vo výkone až do menovania novej EK (člena EK),opätovné menovanie je prípustné, členovia EK majú výsady a imunity podľa Protokolu o výsadách a imunitách ESS

Hlavné zásady fungovania Európskej komisie
1. nezávislosť
2. permanentnosť
3. kolegialita
Všetky prijaté rozhodnutia a akty sú pripočítateľné len EK ako celku, nie jednotlivým členom, rozhodnutie sa prijíma jednoduchou väčšinou za prítomnosti najmenej 11 členov EK

Zo zásady kolegiality sú 2 výnimky
a) písomné konanie – týka sa najmenej sporných otázok; ak členovia nevznesú námietky do stanovenej lehoty, návrh je prijatý
b) delegácia právomocí – pri príprave a výkone rozhodnutí EK deleguje právo podpisu na jednotlivého člena EK

Fungovanie je upravené rokovacím poriadkom, EK zasadá najmenej jedenkrát týždenne právomoci Európskej komisie, vyplývajú zo základnej úlohy EK


a) kontrolná – dohľad nad dodržiavaním zakladajúcich zmlúv
b) legislatívna – iniciatívna (osobitný druh je negociačná právomoc) a samostatná delegovaná normotvorná právomoc
c) výkonná – vydávanie individuálnych správnych aktov, druhotná normatívna právomoc
d) právomoc vo vonkajších vzťahoch – nadväzovanie vonkajších vzťahov, navrhuje Rade takéto zmluvy, výkon 2. piliera EÚ)postavenie predsedu Európskej komisie a jej aparátu

Predseda EK
Stojí na čele EK,menovaný spoločnou dohodou vlád členských štátov po schválení E parlamentom, riadi činnosť E, reprezentuje EÚ navonok, je členom Európskej rady, má jedného alebo dvoch podpredsedov menovaných EK z vlastných radov

Aparát EK tvorí
a) 24 generálnych riaditeľstiev – riaditeľstvá, oddelenia
b) 15 služieb
c) generálny sekretariát na čele s generálnym tajomníkom – má koordinačnú úlohu; má asi 15.000 úradníkov, z ktorých asi 30% sú tlmočníci
Každému členovi EK náleží časť aparátu. Každý člen EK má kabinet s aparátom, ktorý si sám menuje.

Legislatívna právomoc Európskej komisie
Má 2 druhý legislatívnej právomoci:
1. iniciatívna právomoc – spočíva v monopole predkladať návrhy komunitárnych právnych aktov Rade EÚ, ako aj pripomienky a stanoviská, odporúčania, v medziach poverenia Radou dojednáva obsah vonkajších zmlúv EÚ s tretími štátmi, nemá právo rozhodovať o svojich vlastných návrhoch; len Rada EÚ a E parlament majú právo premeniť takéto návrhy na skutočné zákony


2. samostatná delegovaná normotvorná právomoc – má právo prijímať sekundárnu legislatívu, využíva sa v obmedzených prípadoch, napr. záležitosti colnej únie a hospodárskej súťaže, realizuje ich priamo na základe zmlúv alebo má právomoci udelené Radou za účelom vykonania právnych aktov prijatých Radou; t.j. Rada príjme základné pravidlo a EK k nemu vydá vykonávací predpis vrátane ustanovení o sankciách

Realizácia
a) vydávaním individuálnych právnych aktov – rozhodnutia v súťažných a obchodných veciach
b) na základe tzv. druhotnej normatívnej právomoci, keď EK vydáva sekundárne nariadenia či smernice k vykonaniu primárnych aktov Rady, súčasťou výkonných právomocí súd aj tzv. gesčné právomoci – EK zaisťuje správu svojho aparátu, zmluvne zabezpečuje dodávky a služby pre svoju činnosť, spravuje rozpočet EÚ podľa finančných nariadení