Euro
OBSAH
Úvod
Vývoj Eura Hospodárska a menová únia
3 etapy budovania HMÚ
Zavedenie Eura do obehu
Rozširovanie a euro
Ekonomické kritériá pre zavedenie jednotnej meny
Stabilita európskej meny
Pakt stability pre Európu
Výhody jednotnej meny
Podoba eurobankoviek a mincí
Hlavné znaky eurobankoviek
Bezpečnosť bankoviek
Dizajn mincí
Slovensko a prechod na Euro
Etapy zavedenia eura na Slovensku
Zmena menovej politiky Národnej banky Slovenska
Národný plán zavedenia Eura v Slovenskej republike
Prehľad už vykonaných krokov
Zavedenie eura v SR
Zhrnutie úloh v bankovom a finančnom sektore
Legislatívne potreby zavedenia eura
Informačné a štatistické systémy
Inflačné riziká menovej konverzie
Zabezpečenie eurových bankoviek a mincí
Sťahovanie slovenských korún z obehu
Preprava a ochrana hotovosti
Zavedenie eura do bezhotovostného obehu
Novela zákona o NBS
Záver
Použitá literatúra
Prílohy
3
4
4
4
7
8
9
9
10
10
11
12
12
12
13
14
15
16
16
17
18
19
19
19
20
21
21
21
25
27
27
28
ÚVOD
Väčšina nových členských štátov EÚ sa pravdepodobne pripojí k eurozóne najskôr v roku 2010, avšak niektoré menšie krajiny EÚ v strednej a východnej Európe sú na dobrej ceste stať sa členmi eurozóny už začiatkom roku 2007. Slovensko sa drží na polceste medzi "priekopníkmi" a "oneskorencami". Napriek tomu, že zavedenie eura na Slovensku sa nezadržateľne blíži mnoho občanov SR nemá dostatočné informácie o jednotnej mene EÚ.
Táto práca sa z tohoto dôvodu zaoberá históriou a dôvodmi vzniku jednotnej meny v Európe, jej zavedením do členských štátov a výhodami, ktoré euro ako jednotná mena prináša. Zároveň sme sa zaoberali procesom zavedenia eura v SR, výhodami ale aj povinnosťami, ktoré tento proces prinesie pre jednotlivé ekonomické subjekty v Slovenskej republike.
VÝVOJ EURA
Hospodárska a menová únia
Myšlienka vytvorenia Európskeho menového systému vznikla na konci šesťdesiatych rokov. Prvé konkrétnejšie plány na vytvorenie spoločnej európskej meny priniesol rok 1971 a boli obsiahnuté v tzv. Wernerovom pláne. Tento plán bol odpoveďou na menovú krízu, ktorá bola spôsobená rozpadom systému pevných kurzov. Výsledkom Wernerovho plánu bolo vytvorenie Európskeho menového systému a ECU (European Currency Unit – Európska menová jednotka). Nová mena slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi od zavedenia európskeho menového systému. Wernerov plán však postupne stroskotal, ECU sa nepodobala na skutočnú jednotnú menu a záujem o ňu upadal. Obdobie 70. rokov charakterizuje aj nedostatok ochoty jednotlivých členských štátov prehĺbiť integráciu a tiež ich rozličné ekonomické záujmy.
V júni 1988 Európska rada potvrdila cieľ postupného vytvorenia hospodárskej a menovej únie a poverila výbor vedený vtedajším prezidentom Európskej komisie Jacquom Delorsom preskúmať a navrhnúť konkrétne kroky, ktoré by k takejto únii viedli.
Úsilie o vytvorenie menovej únie vyvrcholilo až v decembri 1991, keď zasadanie Európskej únie v Maastrichte potvrdilo vybudovanie Hospodárskej a menovej únie. Maastrichtská zmluva stanovila, že jednotnú menu zavedú v troch etapách: v prvej sa liberalizovali kapitálové pohyby v rámci EÚ a zblížili sa menové politiky jednotlivých štátov, v druhej sa vytvorila autorita na úrovni únie, ktorá kontrolovala jednotlivé menové pohyby. Zavádzala tiež opatrenia na postupné zbližovanie jednotlivých národných mien. V tretej etape sa neodvolateľne fixovali výmenné kurzy medzi menami zúčastnených štátov a vykonávanie monetárnej politiky sa prenieslo na úroveň Európskej únie.
Tri etapy budovania Hospodárskej a menovej únie (HMÚ):
(viď tabuľka č. 1 v prílohe)
Prvá etapa – zrušenie obmedzení pohybu kapitálu v Európskej únii
(1. júl 1990 až 31. december 1993)
V júni 1989 Európska rada na základe Delorsovej správy rozhodla, že prvá etapa hospodárskej a menovej únie sa začne 1. júla 1990, teda v čase zrušenia prakticky všetkých obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi.
Výbor guvernérov
Výbor guvernérov centrálnych bánk členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorý hral od svojho vzniku v máji 1964 čoraz významnejšiu úlohu v oblasti menovej spolupráce, dostal širšie kompetencie. Medzi jeho nové úlohy, stanovené v rozhodnutí rady z 12. marca 1990, patrili konzultácie zamerané na podporu koordinácie menovej politiky členských štátov s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu.
Vzhľadom na pomerne obmedzený čas a komplexnosť úloh výbor guvernérov inicioval aj práce na príprave tretej etapy HMÚ. Prvým krokom bolo určiť všetky otázky, ktoré bolo potrebné riešiť už v ranom štádiu, vypracovať plán prác do konca roka 1993 a podľa toho definovať mandáty pracovných výborov a podvýborov zriadených na tento účel.
Právne prípravy
Na realizáciu druhej a tretej etapy bolo potrebné novelizovať Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Rímsku zmluvu) tak, aby sa vytvorila požadovaná inštitucionálna štruktúra. Na tento účel bola v roku 1991 zvolaná medzivládna konferencia o HMÚ.
Rokovania vyústili do Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola prijatá v decembri 1991 a podpísaná v Maastrichte dňa 7. februára 1992. V dôsledku meškania v ratifikačnom procese však zmluva (ktorá zmenila a doplnila Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pričom zmenila aj jej názov na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a jej súčasťou bol i Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a Protokol o štatúte Európskeho menového inštitútu), mohla vstúpiť do platnosti až 1. novembra 1993.
Druhá etapa HMÚ - zriadenie Európskeho menového inštitútu (EMI)
a Európskej centrálnej banky (ECB)
(1. január 1994 až 31. december 1998)
Zriadenie Európskeho menového inštitútu (EMI) dňa 1. januára 1994 znamenal začiatok druhej etapy HMÚ. Dočasná existencia EMI bola i zrkadlom stavu menovej integrácie v európskom spoločenstve: EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v Európskej únii - táto zostala doménou domácich orgánov - a ani nemal kompetencie na výkon devízových intervencií.
Dvoma hlavnými úlohami EMI bolo posilniť spoluprácu medzi centrálnymi bankami v oblasti menovej politiky a urobiť prípravy potrebné na to, aby sa v tretej etape mohol zriadiť Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), aby sa vykonávala jednotná menová politika a vytvorila jednotná mena.Na dosiahnutie týchto cieľov EMI poskytoval fórum pre konzultácie a výmenu názorov a informácií o menovo politických otázkach a vytvoril regulačný, organizačný a logistický rámec potrebný na výkon úloh ESCB v tretej etape.
V decembri 1995 Európska rada schválila názov európskej menovej jednotky "euro", ktorá sa zaviedla na začiatku tretej etapy 1. januára 1999. Súčasne dostal EMI za úlohu vykonať prípravné práce v oblasti budúcich menových a kurzových vzťahov medzi euro oblasťou a ostatnými krajinami EÚ. V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade správu, ktorá sa stala základom rezolúcie Európskej rady o zásadách a základných prvkoch nového mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a ktorá bola prijatá v júni 1997.
V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade a následne i verejnosti vybranú sériu návrhov euro bankoviek, ktorá sa mala uviesť do obehu 1. januára 2002. Na doplnenie a spresnenie ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vo vzťahu k HMÚ prijala Európska rada v júni 1997 Pakt stability a rastu. Tento pakt tvoria dve nariadenia, ktorých cieľom je zaistiť v HMÚ rozpočtovú disciplínu.
Dňa 2. mája 1998 Európska rada, ktorá je zložená z najvyšších predstaviteľov jednotlivých členských štátov a vlád, jednomyseľne rozhodla, že 11 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) spĺňa podmienky pre prijatie jednotnej meny k 1. januáru 1999, a preto sa zúčastní tretej etapy HMÚ. Súčasne sa ministri financií členských štátov prijímajúcich jednotnú menu spolu s guvernérmi ich národných centrálnych bánk, Európskou komisiou a EMI dohodli, že v tom čase platné bilaterálne výmenné kurzy mien účastníckych členských štátov sa použijú na stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov voči euru.
S platnosťou od 1. júna 1998 sa vlády jedenástich členských krajín dohodli na zložení Výkonnej rady ECB, čo fakticky znamenalo zriadenie ECB a ukončenie úlohy EMI. ECB a národné centrálne banky účastníckych členských štátov spolu vytvorili Euro systém, ktorý v tretej etape HMÚ určuje a definuje jednotnú menovú politiku.
Tretia etapa HMÚ - stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov
(od 1. januára 1999)
Od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v jedenástich členských štátoch.
Od začiatku tretej etapy HMÚ bol v rámci Európskeho menového systému (EMS) nahradený pôvodný kurzový mechanizmus novým mechanizmom ERM II, v ktorom sú meny členských štátov EÚ mimo eurozóny viazané na euro so štandardným fluktuačným pásmom +/-15%. Účasť v novom kurzovom mechanizme je dobrovoľná, i keď sa predpokladalo, že v rámci tretej etapy HMÚ všetky krajiny EÚ vstúpia do ERM II. Zmluva o EÚ totiž stanovuje povinnosť dodržiavať fluktuačné pásmo kurzového mechanizmu bez značného napätia aspoň počas dvoch rokov pred vstupom do oblasti spoločnej meny, čo prakticky znamená predchádzajúcu dvojročnú účasť v ERM II. Do ERM II doposiaľ vstúpilo Dánsko (s užším fluktuačným pásmom +/-2,25%) a Grécko (k 1. 1. 2001 bolo prijaté do euro zóny).
Prechod na euro znamenal menovú konverziu a nie menovú reformu. Menovú politiku Európskej únie určuje Európska centrálna banka, ktorá je prakticky nezávislá a ktorej prvoradým cieľom je udržiavanie stability meny. Menová únia znamená, že zúčastnené členské štáty uskutočňujú spoločnú menovú politiku a národné meny nahradili spoločnou menou. Na Európskej menovej únii sa zúčastňuje 12 krajín, novú menu euro zatiaľ nezaviedli Dánsko, Veľká Británia a Švédsko. V Dánsku sa konali dve referendá o vstúpení či nevstúpení do spoločnej menovej únie, občania však dvakrát povedali nie. Veľká Británia však už začína uvažovať o pripojení sa k tzv. „eurozóne“.
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch Európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie.
Podpis Zmluvy o Európskej únii v Maastrichte a jej ratifikácia 1. novembra 1993 znamenal záväzok vybudovať hospodársku a menovú úniu. Spoločná mena vnútri EÚ mala posilniť jednotný trh a zvýšiť ekonomickú váhu únie. Maastrichtská zmluva je historickým pokračovaním európskej politiky v tom zmysle, že považuje za prioritu ekonomickú integráciu pred integráciou politickou.
ZAVEDENIE EURA DO OBEHU
Bankovky a euro mince boli zavedené do obehu 1. 1. 2002. Tento deň sa označuje ako “deň E“. Po tomto dátume nebolo možné vyberať z bánk národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny. Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace. Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zaviedla pre verejnosť tzv. štartovací balík bankoviek a mincí. Cieľom štartovacieho balíka bolo uľahčiť prechod na euro bežným spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia novej meny (napr. rakúsky štartovací balík obsahoval 33 mincí vo všetkých hodnotách a bol ekvivalentom 200 ATS).
V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. 1. 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva a vklady všetkých štátov. Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z automatov.
Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Vo väčšine štátov eurozóny (12 členských krajín EMÚ) boli mince distribuované od 1. septembra 2001 predovšetkým do obchodných bánk a ich prostredníctvom aj ďalším podnikateľom. Distribúcia bankoviek nasledovala až neskôr kvôli vyššiemu riziku. Len Rakúsko, Nemecko a Luxembursko začali distribúciu mincí i bankoviek naraz. Banky mimo oblasť eurozóny, teda aj v Slovenskej republike, mohli získať euromenu až po 1. decembri 2001. Národné meny bolo samozrejme možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002. 1. marca 2002 jednotlivé domáce meny stratili svoju platnosť a euro sa stalo jediným oficiálnym platidlom v zúčastnených štátoch, 1. júla bol prechod na euro v týchto štátoch ukončený.
Koniec platnosti národných mien a ich pevný prepočítací kurz k euru
Krajina Koniec platnosti národnej meny 1 EUR zodpovedá
Belgicko 28.2.2002 40,3399 BEF (belgický frank)
Fínsko 28.2.2002 5,94573 FIM (fínska marka)
Francúzsko 17.2.2002 6,55957 FRF (francúzsky frank)
Grécko 28.2.2002 340,750 GRD (grécka drachma)
Holandsko 28.1.2002 2,20371 NLG (holandský gulden)
Írsko 9.2.2002 0,787564 IEP (írska libra)
Luxembursko 28.2.2002 40,3399 LUF (luxemburský frank)
Nemecko 31.12.2001(do 28.2.2002 možno platiť) 1,95583 DEM (nemecká marka)
Portugalsko 28.2.2002 200,482 PTE (portugalské eskudo)
Rakúsko 28.2.2002 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
Španielsko 28.2.2002 166,386 ESP (španielska peseta)
Taliansko 28.2.2002 1936,27 ITL (talianska líra)
Rozširovanie a euro
Podľa ustanovení Maastrichtskej zmluvy budú mať všetky budúce členské krajiny Európskej únie možnosť prijať európsku jednotnú menu - euro. Všetkých desať nových členských krajín vyjadrilo svoj úmysel vstúpiť do eurozóny čo najskôr. Pre niektorých členov, najmä Poľsko a Maďarsko, však monetárna integrácia môže trvať dlhšie z dôvodu ich rastúceho rozpočtového deficitu a stúpajúcej nezamestnanosti. Nové členské krajiny musia vyvinúť viac úsilia, aby sa vyrovnali európskej úrovni príjmu na obyvateľa, čo vyžaduje hlavne reformy v oblasti pracovných trhov a fiškálnej politiky.
EKONOMICKÉ KRITÉRIÁ PRE ZAVEDENIE JEDNOTNEJ MENY
Kľúčovým okamihom pre zavedenie spoločnej meny bol podpis Maastrichtskej zmluvy, ktorá okrem iného obsahovala kritériá, ktoré musia členské štáty zaujímajúce sa o vstup do Európskej menovej únie spĺňať.
Členské štáty EÚ, ktoré chcú zaviesť euro, musia zosúladiť stav svojho hospodárstva. Tento trend je známy pod pojmom dosiahnutie konvergencie.
Kritériá tohto zbližovania sú:
· Členské štáty sa musia vyvarovať nadmerného rozpočtového deficitu. Ich pripravenosť sa posudzuje podľa dvoch tzv. konvergentných kritérií. Štátny rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% hrubého domáceho produktu a štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP;
· Miera inflácie by nemala presahovať priemernú ročnú mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5%;
· Mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásme Európskeho menového systému najmenej po do dobu dvoch rokov;
· Úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako o 2% priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v Európskej únii.
Tieto konvergentné kritériá sú považované za najlepšie ukazovatele pripravenosti na vstup do Európskej menovej únie. Zároveň však ilustrujú značné rozdiely v konvergencii medzi členskými štátmi EÚ (viď tabuľka č. 2 v prílohách).
STABILITA EURÓPSKEJ MENY
Za piliere stability európskej meny - euro sa považuje:
· striktná formulácia konvergentných kritérií, ktorých plnenie je predpokladom stabilnej meny,
· nezávislosť menovej politiky Európskej centrálnej banky,
· pravidlá, ktoré zabezpečujú rozpočtovú disciplínu vo verejnom sektore.
Pakt stability pre Európu
Konvergentnými kritériami sa zaoberal Pakt stability pre Európu, ktorý v roku 1995 navrhlo Nemecko. Návrh počíta s procedúrou, pomocou ktorej by sa dala presadiť prísnejšia rozpočtová disciplína v Európskej menovej únii. Na rozdiel od Zmluvy o Európskom spoločenstve, Pakt stability predpokladá automatické sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny vrátane vysokých pokút. Stanovuje mechanizmus, ktorý má zabrániť, aby vlády jednotlivých štátov narušovali fungovanie jednotnej meny ľubovoľným nakladaním s verejnými financiami.
Rada EÚ v septembri 1995 v zásade súhlasila so zavedením takéhoto nástroja, ktorý považuje za nástroj na zachovanie menovej únie. Ide o súbor zákonov a postupov, ktoré schválili hlavy štátov a vlád na amsterdamskom summite Európskej únie v roku 1997. Vychádzal z nevyhnutnosti konvergencie štátov s menou euro, ktorá sa stala aktuálnou po 1. januári 1999.
VÝHODY JEDNOTNEJ MENY
Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov Európskej menovej únie. Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta.
Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:
· investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika,
· národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom,
· obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.
Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.
Výhody eura pre podnikateľov:
· zníženie nákladov pri konvertovaní eura,
· odstránenie kurzového rizika,
· možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny,
· vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.
Výhody eura pre spotrebiteľov:
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.
Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli aj paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.
PODOBA EUROBANKOVIEK A MINCÍ (viď prílohy)
Bankovky euro navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty. Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.
Návrhov na názov spoločného platidla bolo viacero. Uvažovalo sa o dukáte, ecu, florine, franku, ba aj o korune, no naostatok zvíťazilo euro. Aj preto, že toto slovo nemá vzťah k žiadnej konkrétnej krajine a vyslovuje sa bez ťažkostí vo všetkých jazykoch. Drobné z eura sa budú vydávať v centoch (pri ich výbere už zrejme neprekážalo, že holandské guldeny sa tiež rozmieňajú na centy). Znak meny vychádza z gréckeho písmena epsilon (odkaz na kolísku európskej civilizácie) a má zároveň symbolizovať prvé písmeno názvu nášho kontinentu. Dve rovnobežné čiary na písmene majú znamenať stabilitu tejto meny. Problém je však v tom, že finančná spoločnosť Interpayment od Európskej komisie požaduje 25 miliónov libier ako kompenzáciu za to, že znak eura má podobný dizajn ako logo tejto firmy…
Hlavné znaky eurobankoviek :
· názov meny – EURO – v latinskej i gréckej abecede;
· zástava Európskej únie;
· skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka (ECB) – v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP);
· podpis prezidenta Európskej centrálnej banky.
Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu (€ 5 je sivá, € 50 oranžová, € 10 červená, € 100 zelená, € 20 modrá, € 200 okrová, € 500 fialová) a veľkým čísliciam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek.
Bezpečnosť bankoviek
Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie. Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vláken, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné. Tlač bankoviek zabezpečujú národné centrálne banky v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi eurooblasti. Na zabezpečenie rovnakej kvality a vzhľadu pri vydávaní bankoviek bol prijatý zvláštny systém manažmentu kvality.
Dizajn mincí
Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj.
Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.
SLOVENSKO A PRECHOD NA EURO
Slovensko sa stalo členom Európskej únie 1. mája 2004, ale to neznamená, že v rovnakom čase sa začala u nás zavádzať aj spoločná európska mena. Eurobankovky a eurocenty sa začnú na Slovensku používať až vtedy, keď Slovensko splní všetky podmienky stanovené pre účasť v Európskej menovej únii – eurozóne. Tento proces môže trvať aj niekoľko rokov. Podmienkou je, aby naň bola pripravená slovenská ekonomika, aby spolu s hospodárstvom EÚ tvorila jeden celok, ktorý by mal mať spoločné vývojové tendencie. Súčasne je potrebné, aby sa úroveň hospodárstva reálne približovala k priemeru únie.
Najzložitejším problémom pre transformujúcu sa ekonomiku, akou je aj slovenská, je vytvorenie hospodárskych nástrojov, ktorých výsledkom by mal byť stabilný ekonomický rast s udržateľnou mierou inflácie a nezamestnanosti. Napriek tomu, že pre zavedenie eura sú stanovené konkrétne konvergenčné kritériá, viaceré kandidátske a pristupujúce krajiny ich nepovažujú za svoje primárne krátkodobé ciele v hospodárskej oblasti. Najmä kritérium cenovej stability a výšky rozpočtového deficitu by v súčasnosti spôsobilo problémy v rozvoji hospodárstva. Ak by sa Národná banka Slovenska snažila udržať mieru inflácie v súlade so stanovenými kritériami pre zavedenie eura, musela by výrazne zvýšiť úrokové sadzby. Takáto reštriktívna politika by sa odrazila na spomalení hospodárskeho rastu. Rovnaký efekt by malo udržiavanie rozpočtového deficitu na úrovni 3% hrubého domáceho produktu. Limitovanie štátnych výdavkov by opätovne spomalilo hospodársky rast.
Zložitým problémom v transformujúcich sa ekonomikách je cenová stabilita, pretože v nich existujú regulované ceny a nízke mzdy. Tie sa však budú postupne zvyšovať, keďže cieľom je dosiahnutie úrovne EÚ. Najmä mzdy by ale mali rásť pomalšie ako produktivita práce, čiže zaplatené dostaneme len o toľko viac, o koľko viac sme dokázali svojou prácou vytvoriť. Otázka cenovej stability ako konvergenčného kritéria je kľúčová z hľadiska menovej politiky. Keďže primárnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) je udržanie miery inflácie pod úrovňou 2%, nie je možné, aby do eurozóny vstupovali štáty s vysokým tempom rastu cien.
Výsledkom znižovania inflácie by mal byť aj ďalší pokles úrokových sadzieb. Základné úrokové sadzby určuje ECB. Je preto dôležité, aby sa pred vstupom do menovej únie dlhodobé úrokové sadzby medzi vstupujúcimi a členskými krajinami príliš neodlišovali. Nižšie úrokové sadzby znamenajú napríklad lacnejšie úvery pre podnikateľov a súčasne znižujú záujem investorov, aby svoje peniaze ukladali do bánk. Výsledkom je, že kapitál smeruje viac do podnikovej sféry a pomáha ďalšiemu rozvoju hospodárstva.
Deficit verejných financií je podľa konvergenčného kritéria stanovený na 3% z HDP. Slovenská republika dlhodobo hospodári s rozpočtovým deficitom, čo je spôsobené procesom transformácie ekonomiky. To zároveň znamená, že terajšia generácia spotrebúva viac ako do štátnej pokladnice prináša a výsledkom toho je, že štát sa ďalej zadlžuje. Kritérium pre vstup do menovej únie stanovuje hranicu, do ktorej by mal byť deficit verejných financií udržateľný. Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu v prvej etape kladie dôraz na redukciu výdavkov štátu. Zefektívnenie štátnych výdavkov môže zlepšiť hospodárske prostredie v štáte, čoho dôsledkom bude tvorba ďalších pracovných miest. Zníženie rozpočtového deficitu v súlade s požiadavkami na vstup do eurozóny nespôsobí prepad vo výdavkoch štátu, naopak zabezpečí ich udržateľnosť a súčasne bude nútiť vládu, aby ich vynakladala efektívne.
Kritériom, so splnením ktorého má Slovensko najmenšie problémy, je výška verejného dlhu. Je potrebné sledovať jeho vývin, pretože časť je denominovaná (denominácia je vyjadrenie hodnoty domácej meny v zahraničnej mene) v cudzích menách. Pokiaľ má vláda napríklad úver 1 milión dolárov a slovenská koruna by oslabila voči doláru o 10%, výška úveru by narástla o rovnakú hodnotu. Z toho dôvodu je naviazanie slovenskej koruny na euro a jeho zavedenie výhodné pre tie úvery, ktoré sú denominoané v spoločnej mene krajín eurozóny. V takom prípade nebude hroziť kurzové riziko, ktoré by zahraničné úvery predražovalo. Iná situácia je s dolárovými úvermi, pretože tie budú reagovať na vývin kurzu meny. Výška verejného dlhu stanovená na úroveň 60% z HDP sa chápe ako udržateľný stav, ktorý by nemal viesť k finančným problémom v štáte.
Posledným kritériom pre vstup do EMÚ je udržanie stabilného výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru prostredníctvom ERM II (ERM II – exchange rate mechanism je výmenný mechanizmus devízových kurzov v rámci eurozóny). Slovenská koruna musí byť najmenej dva roky fixne naviazaná na kurz eura, pričom môže podľa pravidiel ERM II oscilovať okolo parity vo fluktuačnom pásme +15% a –15%.
Po vstupe nových krajín do EÚ je dôležité, aby sa vytvorila spolupráca s ECB, v rámci ktorej sa budú koordinovať kroky zamerané na udržanie stabilných výmenných kurzov v rámci ERM II.
Ekonomickí analytici predpokladajú vstup Slovenska do eurozóny približne v roku 2009, tento termín je však stále otvorený a bude závisieť od mnohých, prevažne ekonomických faktorov. Napr. nízka inflácia, ktorú bude musieť Slovensko dosahovať pred vstupom do eurozóny, bude občanom garantovať, že ich peniaze sa v bankách nebudú znehodnocovať.
Etapy zavedenia eura na Slovensku:
1. prístupový proces do EÚ
· reálna konvergencia slovenskej ekonomiky,
· nezávislosť Národnej banky Slovenska a zmena niektorých nástrojov,
· uvoľnenie regulovaných cien a kontrola jadrovej inflácie (inflácia bez rastu regulovaných cien),
· znižovanie úrokových sadzieb,
· rast hospodárstva a konkurencieschopnosti,
· aproximácia práva a uzavretie prístupových rokovaní.
2. fáza po vstupe do EÚ
· plnenie konvergenčných kritérií,
· cenová stabilita,
· fiškálna disciplína,
· výška úrokových sadzieb,
· verejný dlh,
· vstup koruny do ERM II a minimálne 2 roky stabilný fixný kurz (ERM II je výmenný mechanizmus devízových kurzov v rámci eurozóny),
· úzko spolupráca medzi NBS a Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB),
· príprava obyvateľov na podnikovej sféry na zmenu meny.
3. vstup do EMÚ a zavedenie eura
· záväzné fixovanie slovenskej koruny ako denominácie eura (denominácia je vyjadrenie hodnoty domácej meny v zahraničnej mene),
· začlenenie NBS do ESCB,
· stiahnutie slovenskej meny z obehu,
· zavedenie spoločnej meny – eura,
· koordinácia rozpočtovej politiky.
Zmena menovej politiky Národnej banky Slovenska
Nová situácia na medzinárodných finančných trhoch vyústila do prirodzenej zmeny aj v politike Národnej banky Slovenska (NBS). Potom ako NBS v októbri 1998 zrušila režim fixného devízového kurzu slovenskej koruny a zaviedla riadený floating, musela od 1. januára 1999 vyriešiť aj otázku eura.
Slovenská ekonomika je prirodzene naviazaná na hospodárstvo krajín EÚ. Takmer polovicu zahraničného obchodu SR realizuje so štátmi EÚ, pričom najväčším partnerom je Nemecko. Vďaka previazanosti na nemecký trh, ale aj pre silné postavenie nemeckej meny bola marka po zavedení riadeného floatingu zo strany NBS určená ako referenčná mena pre slovenskú korunu.
Na zavedenie spoločnej európskej meny reagovala NBS zmenou referenčnej meny pre korunu. Stalo sa ňou euro. To znamená, že kurz koruny voči ostatným menám sa určuje na základe dopytu a ponuky po slovenskej mene, ale centrálna banka pozorne sleduje vývin kurzu koruny voči euru. V prípade, že sa vývoj kurzu odchýli od očakávaní NBS, je možno zo strany NBS vykonať intervenciu v prospech alebo v neprospech koruny. Pokiaľ sa NBS nazdáva, že koruna voči euru príliš oslabuje, môže menu podporiť prostredníctvom nákupov slovenskej koruny. Naopak, v prípade nadmerného posilňovania by NBS mohla začať korunu predávať. V obidvoch prípadoch by sa zmenila ponuka a dopyt po mene, čo by následne spôsobilo zmenu kurzu koruny. Tieto opatrenia môže v súčasnosti vykonávať NBS autonómne, čo je dôkazom jej nezávislosti pri realizácii menovej politiky.
Okrem novej referenčnej meny sa zavedením eura zmenila aj štruktúra devízových rezerv NBS. Pôvodne držané marky, franky a meny ostatných štátov nahradila nová spoločná mena. Euro začalo tvoriť takmer polovicu slovenských devízových rezerv. Pri zavádzaní spoločnej meny sa predpokladalo, že slovenská koruna bude voči euru stabilná. Napriek jej počiatočnému oslabovaniu, ktoré bolo v roku 1999 spôsobené zhoršenou makroekonomickou situáciou v slovenskom hospodárstve, sa kurz voči euru stabilizoval.
NÁRODNÝ PLÁN ZAVEDENIA EURA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
V súvislosti s pripravovaným vstupom SR do eurozóny rozhodla vláda SR o potrebe vypracovať Národný plán zavedenia eura. Tento dokument predstavuje plán jednotlivých krokov, ktoré je potrebné uskutočniť pre bezproblémové a úspešné zavedenie a používanie eura v celom hospodárstve SR. Národný plán zavedenia eura je rámcovým dokumentom, o ktorý sa môžu oprieť všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti.
Nie všetky úlohy vykonávané pri zavádzaní eura je možné identifikovať alebo podrobne opísať s niekoľkoročným predstihom. Z tohto dôvodu bude Národný plán pravidelne aktualizovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Národný plán sa môže aktualizovať aj mimoriadne, ak sa výrazne zmení niektorý z predpokladov alebo ak dôjde k zmene stratégie vstupu do eurozóny.
Prehľad už vykonaných krokov
Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom SR do Európskej únie. Vláda SR schválila 16. júla 2003 Stratégiu prijatia eura v SR vypracovanú spoločne NBS a Ministerstvom financií SR. V spoločnom vyhlásení vláda a NBS konštatovali, že výhody zo zavedenia eura na Slovensku jasne prevažujú nad nevýhodami, takže Slovensko by malo do eurozóny vstúpiť čo najskôr – hneď, ako bude udržateľne schopné plniť maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na vstup do eurozóny.
Za národného koordinátora procesu zavedenia eura v SR určila vláda Ministerstvo financií SR. Zároveň splnomocnila ministra financií SR a guvernéra NBS rokovať s orgánmi Európskej únie o vstupe do ERM II a o určení centrálnej parity výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru.
NBS vyhlásila verejnú anonymnú súťaž na výtvarné návrhy národných strán slovenských eurových mincí s termínom uzávierky prvého kola 31. 1. 2005. Definitívne výsledky súťaže sa vyhlásia 20. 12. 2005.
Zavedenie eura v SR
Euro sa na Slovensku zavedie 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia, tzv. „Big-Bang“ (veľký tresk) scenárom. Zákonným platidlom na území Slovenskej republiky sa od tohto dňa stane euro. Slovenské eurové mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a taktiež eurové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom na Slovensku. V bezhotovostnom obehu sa bude od 1. 1. 2009 používať výlučne euro.
V rámci hotovostného obehu sa bude od 1. 1. 2009 používať euro. Koruna sa stane iba denomináciou eura. Počas krátkeho obdobia duálneho obehu, do 16. 1. 2009, sa bude môcť na území Slovenskej republiky platiť aj korunovými bankovkami a mincami, ktoré sa budú postupne sťahovať z obehu. Po skončení duálneho obehu bude zákonným platidlom na území Slovenskej republiky už iba euro.
Pri prevode korunových hodnôt na eurá k 1. 1. 2009 sa môže použiť len konverzný kurz, ktorý bude neodvolateľne stanovený Radou EÚ. Všetky korunové hodnoty sa preto k 1. 1. 2009 budú môcť prepočítavať len na základe tohto konverzného kurzu a nebude možné použiť iný kurz. Konverzný kurz bude stanovený ako koeficient so šiestimi platnými číslicami. Bude vyjadrovať ekvivalent jedného eura v korunách (teda 1 EUR = XX.XXXX SKK). Prepočítací koeficient nebude zaokrúhlený ani skrátený na menej ako 6 platných číslic pri vykonávaní prevodov. Nie je možné použiť inverzný koeficient.
Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov. Všetky zmluvy, ktoré obsahujú údaje v slovenských korunách, zostanú po zavedení eura naďalej platné. Hodnoty v korunách sa budú považovať za hodnoty v eurách prepočítané podľa konverzného kurzu. Žiadnu zmluvu nebude možné vypovedať z dôvodu zavedenia eura. Pritom však zostáva zachovaná zásada zmluvnej voľnosti, zmluvné strany môžu obojstranným súhlasom svoju dohodu po zavedení eura akokoľvek meniť. Zavedenie eura v prípade nástrojov s pevnou úrokovou sadzbou nezmení nominálnu úrokovú sadzbu splatnú dlžníkom.
Peňažné čiastky, ktoré boli stanovené v korunách, ale ktoré majú byť zaplatené alebo účtované v eurách, sa zaokrúhlia na najbližší eurocent. Zaokrúhli sa konečná hodnota, nie čiastkové položky. Pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne s tým spojené poplatky.
Zavedenie eura nesmie poškodiť občanov a spotrebiteľov. Poplatky občanov a dane, pokiaľ sa neprepočítajú presne podľa pravidiel zaokrúhľovania, by sa mali prednostne zaokrúhľovať nadol, platby občanom by sa mali prednostne zaokrúhľovať nahor. Hodnoty zaokrúhlené v prospech občanov budú upravené na celých 10 eurocentov.
Pri zavádzaní eura sa uskutočnia všetky potrebné kroky pre to, aby zavedenie eura nebolo zneužité na zvýšenie cien. Vývoj cien bude monitorovaný a pravidlá prepočtu a zverejňovania cien budú kontrolované. Cenová stabilita sa musí udržať aj v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Okrem toho, že je potrebné zabrániť inflačným účinkom zavedenia eura, je potrebné zabrániť aj neodôvodnenému vnímaniu inflácie obyvateľstvom. Náklady, ktoré pri príprave na zavedenie eura vzniknú jednotlivým subjektom, si každý subjekt pokryje sám. To platí rovnako pre súkromný aj verejný sektor.
Orgány štátnej správy a samosprávy alebo iné orgány verejnej moci budú zodpovedné za prípravu vecne príslušných normatívnych právnych aktov, podľa svojej pôsobnosti. Každý subjekt, vrátane súkromného sektora, bude zodpovedný za svoju organizačnú prípravu prechodu na euro, vrátane prispôsobenia informačných systémov, za ktoré je zodpovedný alebo ktorý spravuje. Takto vzniknuté náklady spojené so zavedením eura nebudú kompenzované z verejných zdrojov.
Zhrnutie úloh v bankovom a finančnom sektore
Úlohou finančného sektora, vrátane NBS, bude zabezpečiť zavedenie eura do hotovostného aj bezhotovostného obehu. Na rozdiel od prvých dvanástich členov eurozóny sa obe tieto zmeny vykonajú súčasne. Niektoré úlohy sa zjednodušia a odstránia sa viaceré duplicity, zvyšujú sa však nároky na koordináciu a včasné a dôkladné plnenie úloh.
V hotovostnom obehu je najdôležitejšie zabezpečenie eurových bankoviek a mincí a ich výmena za staré, korunové obeživo. Eurové bankovky a mince zabezpečí NBS tak, aby sa koncom roku 2008 mohlo začať predzásobovanie bánk, následne aj maloobchodu a podnikov a od 1. 1. 2009 mohla začať výmena hotovosti pre obyvateľstvo.
Medzi ďalšie úlohy spojené so zavedením hotovostného eura patrí dôkladná ochrana zvýšených objemov hotovosti pri preprave a skladovaní a vzdelávanie pracovníkov nakladajúcich s hotovosťou.
V bezhotovostnom obehu sa euro zavedie okamžite 1. 1. 2009. Tuzemský platobný systém bude upravený na používanie eura. Slovensko sa ešte pred dňom € napojí aj na európsky platobný systém TARGET 2. Tieto zmeny vykoná NBS v spolupráci s bankami a ostatnými inštitúciami, ktoré budú na platobné systémy napojené (napr. Štátna pokladnica). Zabezpečenie plynulosti všetkých bezhotovostných platieb bude zahŕňať aj zmeny platobných kariet a elektronického bankovníctva.
Všetky účty klientov bánk, ale tiež úverové produkty, akreditívy, záruky a šeky budú prepočítané na eurá. Trhové kurzy, indexy alebo ukazovatele výkonnosti investičných fondov budú prepočítané na eurá tak, aby sa zachovala kontinuita výkazov. Trhové hodnoty cenných papierov však budú veľmi rýchlo určené priamo na trhu.
Legislatívne potreby zavedenia eura
Euro bude na Slovensku zavedené rozhodnutím Rady EÚ. Tým sa stanú na území Slovenskej republiky účinné nariadenia Rady o zavedení eura, o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura a o výmenných kurzoch. Tieto nariadenia preto nebude treba explicitne prebrať do slovenského právneho poriadku. Bude však potrebné s nimi a aj s ďalšími právnymi aktmi Európskeho spoločenstva uviesť do súladu právne predpisy. Slovenské zákony tiež budú musieť upraviť tie oblasti, ktoré neupravuje právo spoločenstva.
Informačné a štatistické systémy
Zmeny informačných systémov sa budú týkať všetkých subjektov v hospodárstve. Najväčšie zmeny budú v bankovom a finančnom sektore, ale dôkladná príprava je potrebná aj vo verejnej správe a vo všetkých súkromných inštitúciách.
Zavedenie eura sa dotkne všetkých informačných systémov, ktoré pracujú s finančnými informáciami. Pri niektorých jednoduchších zariadeniach (napr. staršie registračné pokladnice) budú nutné aj hardvérové zmeny, prípadne výmena celých zariadení.
Inflačné riziká menovej konverzie
Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je zvýšenie cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili.
Zavedenie eura z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny. Štatistické údaje krajín eurozóny to potvrdzujú. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 – 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu. Bolo to spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia nesprávne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (kaviarne a reštaurácie, ubytovacie a rekreačné služby a pod.), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie.
Zabezpečenie eurových bankoviek a eurových mincí
K stanovenému termínu zavedenia novej menovej jednotky euro je potrebné zabezpečiť dostatok eurových bankoviek a eurových mincí v požadovanej štruktúre tak pre obeh, ako aj pre zásoby NBS.
Zabezpečenie eura si bude vyžadovať:
Zabezpečenie eurových bankoviek:
· Najpravdepodobnejšia z možností je zapožičať si bankovky zo zásob eurozóny na celú potrebu predzásobenia a celého roku 2009. Bankovky by NBS vrátila v roku 2010, prípadne aj neskôr. Vracať sa budú iba nové (neemitované) bankovky v jednej nominálnej hodnote tak, aby podľa ekvivalentného kľúča ECB zodpovedali požičaným bankovkám.
· V súčasnosti sa výroba bankoviek v eurozóne uskutočňuje podľa výrobného tzv. „pooling scenára“. Jednotlivé krajiny musia zabezpečiť výrobu určitého množstva bankoviek určenej nominálnej hodnoty. Tieto bankovky sa následne distribuujú podľa požiadaviek jednotlivých centrálnych bánk a do strategických zásob eurozóny. Druhou možnosťou teda je, aby si Slovensko nechalo vyrobiť bankovky v rámci tohto scenára. Ani jedna z týchto možností ešte nie je na úrovni eurozóny vyriešená. S touto úlohou je úzko spojená úloha zabezpečiť dovoz eurových bankoviek do NBS.
Zabezpečenie eurových mincí:
· Výber národnej strany mincí. Tento proces sa už začal realizovať a ukončí sa v decembri 2005.
· Výber mincovne (formou užšej súťaže) alebo zadaním Mincovni Kremnica š.p. (ak bude mať akreditáciu na razbu slovenských eurových mincí) na výrobu mincí jednotlivých nominálnych hodnôt zo slovenskou stranou.
· Uzatvorenie zmlúv na razbu mincí s mincovňami, resp. s mincovňou.
· Produkcia mincí. Ide o časovo a technicky náročný proces. Prípravné kroky vrátene výroby skúšobnej série mincí a ich testovania je možné uskutočniť ešte pred rozhodnutím Rady EÚ o zrušení výnimky pre SR. Po rozhodnutí Rady EÚ o prijatí SR do eurozóny sa môže uskutočniť masová produkcia eurových mincí.
V prípade, že nebude možné zabezpečiť výrobu eurových mincí so slovenskou stranou, zabezpečí NBS odkúpenie alebo zapožičanie potrebného množstva mincí alebo časti mincí od niektorej z centrálnych bánk eurozóny.
Sťahovanie slovenských korún z obehu
Sťahovanie slovenských korún z obehu možno rozdeliť na dve oblasti, a to na ich sťahovanie:
· od právnických osôb (okrem bánk), fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov,
· od bánk.
Charakteristika sťahovania slovenských korún z obehu:
1. Duálny obeh bude trvať do 16. januára 2009.
2. Počas duálneho obehu a po jeho skončení bude možné vymieňať:
· v bankách bankovky do konca roku 2009 a mince do konca júna 2009,
· v NBS bankovky neobmedzene a mince do konca roku 2014.
3. V priebehu roku 2009 musia banky vymeniť občanom:
· pri jednej výmene bezplatne mince do 50 ks,
· pri jednej výmene bezplatne bankovky do 50 ks.
4. Minimálne počas duálneho obehu budú banky vymieňať svojim klientom, najmä podnikateľským subjektom korunové bankovky a mince, ak budú spočítané a roztriedené, do hodnoty stanovenej NBS, nie však viac ako 15 000 eur. Táto výmena bude môcť byť uskutočnená aj formou vkladu hotovosti na účet. Pri vkladoch alebo výberoch hotovosti na účet, ktoré nemajú charakter výmeny hotovosti, sa budú uplatňovať platné pravidlá pre tieto bankové operácie.
Preprava a ochrana hotovosti
Realizácia tejto úlohy závisí od rozhodnutia, či Národná banka Slovenska umiestni svoje zásoby potrebné pre banky, pred dňom zavedenia eura do obehu, v ich priestoroch do depozitu, alebo ich bude len vydávať zo svojich zásob bankám v termíne zavedenia eura do obehu. Prevoz a ochranu obeživa do bánk zabezpečia banky podľa súčasných postupov. NBS bude celý proces koordinovať.
Zavedenie eura do bezhotovostného obehu
Konverzia klientských účtov a úverových produktov, akreditívov, záruk a šekov v bankách
Konverzia klientských účtov a úverových produktov vedených v korunách na eurá prebehne presne podľa fixne stanoveného konverzného kurzu. Banky ich skonvertujú automaticky 1. 1. 2009, bez akýchkoľvek s tým spojených poplatkov pre klientov. O tejto operácii banky klientov vopred vhodným spôsobom informujú.
Pri úverových produktoch, akreditívoch a zárukách bude potrebné riešiť tiež:
· konverziu opravných položiek,
· prepočet poistného,
· konverziu prijatých zabezpečení v korunách.
Zavedenie eura nemôže byť dôvodom pre zmenu úverových podmienok a revíziu kontraktov; zásada kontinuity kontraktov sa musí dodržiavať.
Zmeny platobných kariet
Platobné karty (debetné alebo kreditné karty) sú karty vydávané spravidla bankami, resp. nebankovými kartovými spoločnosťami alebo môže ísť tiež v určitých prípadoch o iné finančné inštitúcie. Zmena platobných kariet sa týka kariet vydaných k účtom vedeným v korunách, ktoré budú musieť byť k 1. 1. 2009 prepočítané fixným konverzným kurzom na eurá. Platnosť platobných kariet môže byť rôzna, v súčasnosti majú platobné karty väčšinou platnosť 2 roky. Nebude potrebná výmena platobných kariet, ktorých platnosť bude trvať počas prelomu rokov 2008/2009 (t. j. vydané zhruba v období január 2007 až december 2008). Vydavatelia v oblasti čipových kariet technologicky budú musieť zabezpečiť v rámci prechodu na euro správne nastavenie parametrov v čipe.
Pri prechode na euro sa využijú skúseností a odporúčaní medzinárodných kartových spoločností (VISA, MasterCard), resp. aj dodávateľov čipových aplikácií a kariet, ktorí už touto zmenou prešli v rámci vzniku eurozóny. Na úrovni Združenia pre bankové karty SR (ZBK) budú dohodnuté spoločné zásady a pravidlá pri prechode na euro s cieľom zjednotiť postup jednotlivých členských bánk a to najmä v oblasti prijímania platobných kariet.
Konverzia menovitých hodnôt cenných papierov a základných imaní
V dôsledku zavedenia eura bude potrebné prepočítať na eurá menovitú hodnotu všetkých cenných papierov znejúcich na koruny. Pri majetkových cenných papieroch sa bude postupovať v súlade so stanovenými pravidlami, dlhové cenné papiere sa prepočítajú podľa konverzného kurzu 1. 1. 2009, so štandardným zaokrúhlením na dve desatinné miesta. Osobitným prípadom sú niektoré finančné inštitúcie, ktoré majú osobitne stanovenú minimálnu hodnotu základného imania. Po prepočítaní na eurá musia tieto hodnoty zodpovedať smerniciam EÚ.
V zákone o cenných papieroch sa v niektorej z nadchádzajúcich novelizácií s účinnosťou od 1. 1. 2009 uskutoční zmena minimálnej výšky základného imania obchodníka s cennými papiermi najmenej na sumy určené smernicou 93/6/ES. V zákone o poisťovníctve sa obdobne vykoná úprava do súladu s príslušnými smernicami v oblasti životného a neživotného poistenia. V zákone o bankách sa vykoná zmena najmenej na sumu určenú smernicou 2000/12/ES.
Zmeny bude možné vykonať i vo vzťahu k iným finančným inštitúciám, u ktorých minimálna kapitálová požiadavka nevyplýva z európskych smerníc (pre burzu cenných papierov v zákone o burze cenných papierov, pre centrálny depozitár v zákone o cenných papieroch, pre dôchodkové správcovské spoločnosti v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, pre doplnkové dôchodkové spoločnosti v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení, príp. pre sprostredkovateľské subjekty v oblasti investičných služieb a poisťovníctva).
Precenenie cenných papierov a duálne výpisy
Finančné inštitúcie, ktoré spravujú majetok klientov a jeho hodnota je daná hodnotou spravovaných cenných papierov, budú musieť v súvislosti so zavedením eura preceniť tieto cenné papiere a informovať klientov o novej hodnote ich investície.
Pokiaľ neexistujú iné mechanizmy zverejnenia tejto informácie (napr. Správcovské spoločnosti zverejňujú hodnotu podielu a dôchodkové správcovské spoločnosti zverejňujú hodnotu dôchodkových jednotiek), je žiaduce, aby tieto finančné inštitúcie v primeranom čase po zavedení eura informovali klientov o novej hodnote ich aktív.
Obchodovanie s cennými papiermi
Pre zabezpečenie pokračovania obchodovania s cennými papiermi a inými inštrumentmi na regulovanom trhu zmení burza cenných papierov vo svojich systémoch informácie o menovitých hodnotách obchodovaných nástrojov, prepočíta ich kurzy na eurá a upraví hodnotu ticku (najmenšiu jednotku, o ktorú sa môžu hodnoty na burze meniť). Systém zúčtovania a vyrovnania bude taktiež technicky upravený.
Zmeny systémov sa uskutočnia počas štandardnej technologickej prestávky na prelome kalendárnych rokov 2008 a 2009 tak, aby bolo možné pokračovať v obchodovaní na regulovanom trhu.
Prepočítanie a nahradenie trhových indexov
Zavedenie eura nemôže mať žiadny vplyv na ďalšiu platnosť existujúcich zmlúv. Platnú zmluvu nie je možné z dôvodu prechodu na spoločnú menu v žiadnom prípade vypovedať, a to ani s odvolaním sa na zánik právneho podkladu pre uzatvorenie obchodného vzťahu alebo na zánik iných právnych nástrojov, pokiaľ v zmysle zmluvnej voľnosti nebolo dohodnuté inak.
Za účelom dosahovania maximálnych výhod zavedenia eura je žiaduce podporovať určitý stupeň harmonizácie eurových trhov prostredníctvom spoločných charakteristík trhov s euro menou, ktoré sú uplatňované vo všetkých krajinách eurozóny.
Pre prípady transakcií a zmlúv viazaných na cenové zdroje je potrebné vykonať transformáciu korunových cenových zdrojov na eurové. V generálnom zákone budú pravidlá o:
1. zániku referenčnej úrokovej sadzby BRIBOR a jej nahradení sadzbou EURIBOR,
2. zániku referenčnej úrokovej sadzby SKONIA a jej nahradení sadzbou EONIA,
3. zániku základnej/limitnej úrokovej sadzby NBS a jej nahradení MRO (main refinancing operation) sadzbou ECB.
V súvislosti s harmonizáciou trhových konvencií na finančnom trhu a smerovaním k transparentným obchodným praktikách a k zamedzeniu prípadných sporov určí NBS:
1. obchodné dni pre výplatu peňažných tokov (úroky, splátky istín),
2. bázy pre konvencie o počte dní (skutočný počet/360).
Elektronické bankovníctvo
Elektronické bankovníctvo pokrýva elektronické distribučné kanály, elektronické peniaze a elektronickú peňaženku, elektronický podpis.
Elektronické distribučné kanály
V rámci elektronických distribučných kanálov je potrebné urobiť softvérové úpravy na stranách dodávateľov softvéru, používateľov softvéru (klienti bánk) a spracovateľov (banky). V rámci dosiahnutia optimalizácie nákladov je potrebné zosúladiť, resp. Konzultovať technologické úpravy medzi bankami, dodávateľmi softvéru elektronického bankovníctva a dodávateľmi účtovného softvéru pre klientov. Od stanovenia konverzného kurzu by mali byť všetky čiastky uvádzané duálne.
Elektronické peniaze a elektronická peňaženka
Elektronická peňaženka je čipová karta, ktorá slúži na platenie tovaru a služieb a ktorú je možno nabíjať prostredníctvom nabíjacích terminálov. V SR v súčasnosti elektronickú peňaženku nevydáva žiadna inštitúcia, takže nie je potrebné robiť v závislosti so zmenou meny žiadne úpravy.
Elektronický podpis nie je závislý od zmeny koruny na euro.
Duálne výpisy, duálne oceňovanie bankových služieb
Duálne oceňovanie bankových služieb bude súlade so všeobecnými pravidlami duálneho oceňovania. Špecificky v bankovom sektore bude otázka duálneho oceňovania riešená úpravami:
1. vo výpisoch z účtov,
2. v cenníkoch bankových služieb,
3. vo (všeobecných) obchodných podmienkach banky.
Výpisy z bankových účtov musia obsahovať pevný výmenný kurz, na základe ktorého boli prepočty súm uskutočnené a zároveň:
1. počas obdobia pred zavedením eura budú výpisy z účtov v slovenských korunách zahŕňať zobrazovanie konečného zostatku účtov aj v eurách len pre informáciu ako minimálnu požiadavku; je však možné pristúpiť aj k zobrazovaniu všetkých vstupov (a stavov po každej položke, ak sa používa napr. na loro účtoch) v eurách,
2. po zavedení eura, keď účty budú prevedené na eurá, sa budú zobrazovať konečné zostatky aj v slovenských korunách pre informáciu ako minimálna požiadavka a vstupy na účty a medzisúčty je možné uvádzať informatívne aj v slovenských korunách.
Je potrebné riešiť špecifický prípad výpisov k 31. 12. 2008 vystavených s periodicitou jedenkrát ročne. Výpis v roku 2009 (za rok 2008) bude aj v korunách aj v eurách, klientov však bude potrebné vopred informovať ešte v roku 2008.
Cenníky bankových služieb je nutné vydávať v oboch menách počas celého obdobia povinného duálneho oceňovania.
Rozhodnutia bánk o ich zvolenom prístupe k duálnemu oceňovaniu upravia banky vo svojich obchodných podmienkach a informujú o všetkých zmenách klientov vhodnou formou, napr. poučením na zadných stranách výpisov, informačnými letákmi a pod.
Novela zákona o NBS
Novelizovať zákon o NBS je nevyhnutné pre splnenie inštitucionálnych podmienok vstupu Slovenska do eurozóny. Súlad zákona o NBS so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a Štatútom ECB bude hodnotený v Konvergenčnej správe rovnako ako splnenie maastrichtských kritérií. Bez pozitívneho hodnotenia právneho rámca pripojenia Slovenska k eurozóne, ktorého hlavnú časť tvorí zákon o NBS, nebudú ECB a Európska komisia odporúčať zrušiť výnimku (derogáciu) pre Slovensko.
Okrem toho, že novela zákona o NBS je nevyhnutná pre priaznivé konvergenčné správy, je takisto nutná aj pre zabezpečenie hladkého prechodu menovej politiky na ECB a prenos ďalších kompetencií.
Novela zákona o NBS bude musieť ošetriť hlavne integráciu NBS do ECB:
· podriadenie sa právnym aktom ECB,
· preniesť výkon menovej politiky na ECB v súlade so Štatútom ECB,
· zmena výkonu devízových operácií a devízovej politiky, resp. správy devízových rezerv,
· právo vydávať bankovky a mince,
· definícia menovej jednotky (euro),
· funkcie, operácie a nástroje Európskeho systému centrálnych bánk.
Tiež bude potrebné zmeniť menovanie audítora NBS (v súčasnosti ho menuje Najvyšší kontrolný úrad) tak, aby ho menovala Rada EÚ na návrh Rady guvernérov ECB.
Novela zákona o NBS musí byť platná najneskôr v čase hodnotenia konvergencie, teda na jar 2008. Účinnosť častí, ktoré prenášajú kompetencie na ECB, bude podmienená nadobudnutím účinnosti zrušenia výnimky (derogácie) a vstupom Slovenska do eurozóny.
ZÁVER
Zavedenie jednotnej meny – eura v SR umožní rýchlejší a ľahší platobný styk so zahraničím. Keďže sa predpokladá splnenie maastrichtských kritérií v roku 2007, najskorší možný dátum vstupu do eurozóny predstavuje 1. január 2009, ktorý bol zároveň určený ako cieľový v súlade so Stratégiou prijatia eura. Do tohto dňa je však ešte treba uskutočniť určité kroky, ktoré sú potrebné pre bezproblémové a úspešné zavedenie a používanie eura v celom hospodárstve SR.
Použitá literatúra:
www.nbs.sk www.ecb.int/bc/faqbc/desi gn/html/index.sk.html www.rokovania.sk/appl/mat erial.nsf www.artattack.sk/recenzie / www.hvb-bank.sk http://www.euroinfo.gov.s k/index/go.php?id=116 http://www.noveslovo.sk/a rchiv/2001-51/oekonomike. asp http://www.ecb.int/ecb/hi story/emu/html/index.sk.h tml#stage1 http://www.europa.sk/euro .html