Etiópia

Etiópia
Názov krajiny je gréckeho pôvodu a v preklade znamená od slnka zhnednutá tvár
cloveka.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: parlamentná federatívna republika / od r.1994 /
HLAVNÉ MESTO: Addis Abeba (2 316 400 obyv.)
ROZLOHA: 1 133 882 km2
POCET OBYV.: 64 460 000 (2000)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 52,3 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: amharcina
MENA: birr (1 birr = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 6. apr. (Den vítazstva)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 80 národností – Oromo (40 %), Amhara (28
%), Tigre (9 %), iné – Afar, Somálcania, Benshangui, Gambella, Harrar a i. (23 %)
NÁBOŽENSTVO: kopské (55 %), islam (35 %), kmenové náboženstvá (10 %)
URBANIZÁCIA: 13,4 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 49 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 177 ‰
ANALFABETI: 44,8 %
NEZAMESTNANOST: bez údajov (1997, v hlavnom meste 40 %)
HDP: 110 USD/obyv. V Etiópii žije jedna z najstarších civilizácií Afriky. Okolo r.1000
p.n.l. tu vládol syn krála Šalamúna - Menelik. Do r.100 n.l. sa v tejto oblasti vyvinul
silný a prosperujúci národ Aksumov. V r.330 n.l. Aksumovia prijali krestanstvo a od
stredoveku až dodnes vládli v tejto krajine krestanskí cisári.
V 30.rokoch 20.stor. napadlo Taliansko Etiópiu, pricom bol vyhnaný cisár Haile Selassie
- neskôr sa vrátil a stal sa jedným z najznámejších vodcov v Afrike. Avšak v 70.rokoch
jeho popularita poklesla a po vojenskej vzbure a demonštráciách bol v r.1974 zvrhnutý.
Nasledovaly roky vojenskej nadvlády a v tomto období Etiópiu postihujú rozsiahle
nicivé obdobia sucha, kedy zomierajú tisíce ludí. Do Etiópie prichádza zároven
množstvo utecencov zo susedného vojnou sužovaného Sudánu. V provinciách Ogadan a
Eritrea vypukli povstania s požiadavkou na vlastnú nezávislost.
Po vyhlásení samostatnosti a oddelení Eritrei od Etiópie /24.5.1993/ - Etiópia stráca
prístup k moru. Navzájom medzi sebou tieto dva štáty viedli od r.1998 vojnu o
stategické územie s rozlohou okolo 400 km2. /Badma/. Do 12.12.2000 / podpísaná
mierová dohoda /, prišlo o život v tomto konflikte asi 120 000 vojakov a obidve krajiny
vynaložili na tento konflikt približne 750 mil.EUR, pricom patria z hosp.hladiska k
najchudobnejším štátom na svete.. Susediace štáty: Eritrea, Džibutsko, Somálsko,
Kena, Sudán
Povrch:
Krajina sa nachádza v severovýchodnej Afrike. Väcšinu jej povrchu tvorí Etiópska
vysocina s priemernou výškou 2500 m n. m. Najvyšší vrch je Ras Dašan (4620 m n.
m.). Náhorné plošiny na juhu ohranicuje prah.
Od neho sa smerom k oceánu stupnovito znižuje Somálska plošina a Danakilská
preliacina. Medzi Etiópskou vysocinou a Somálskou tabulou sa tiahne Etiópska priekopa
- Velká priekopová prepadlina. Etiópska vysocina má množstvo roklín a je scasti
neprístupná. Vzdialenost zo S na J je okolo 1600 km, zo Z na V je to 1650 km.
Podnebie:
V nížinách a roklinách je klíma velmi suchá a horúca, so stúpajúcou nadm.výškou
pribúdajú zrážky a teploty klesajú.
Vodstvo:
Etiópia sa nazýva aj krajinou riek a jazier. Rieka Modrý Níl / Abaj / vyteká z jazera
Tana a vytvára krásnu scenériu vo forme Tisissatských vodopádov. Dalšími
významnými riekami sú Webi Šibelli, Genale, Baro,
Didessa. Iné jazerá: Šala, Abaja, Zwaj, Abba, Šama.
Hospodárstvo:
Hospodársky rozvoj Etiópie, jednej z najchudobnejších krajín na Zemi, brzdili krvavé
obcianske vojny a menej priaznivé prírodné podmienky. Nerastné bohatstvo i vodná
energia nie sú dostatocne využívané. Spracovatelský priemysel reprezentuje remeselná
výroba. Priemyselnú výrobu štátu tvoria textilné a potravinárske závody.
Polnohospodárstvo sa prispôsobuje výškovým stupnom krajiny. Dôležité plodiny sú
káva, pšenica, jacmen, strukoviny a olejniny. Obživu pre väcšinu obyvatelov štátu
poskytuje kocovné pastierstvo (ovce, hovädzí dobytok, tavy). Významné mestá: Addis
Abeba, Diredawa, Nazret.