etika v pediatrii

Traumatizáciu alebo reakciu na hospitalizáciu

By mohla zmierniť príprava dieťaťa na pobyt v nemocnici. Ak choroba prichádza náhle, nečakane, niet kedy dieťa pripraviť na hospitalizáciu, vtedy by mali rodičia dieťa pripraviť už oveľa skôr. Najdôležitejšie je dieťa nestrašiť nemocnicou, injekciami, doma nehovoriť o chorobách, operáciach alebo smrti. Dieťa po druhom roku života pripravujeme najmenej 3 dni, najdlhšie týždeň pred prijatím do nemocnice na hospitalizáciu. Dieťaťu nehovoríme nič nepravdivé, neusilujeme sa ho podviesť. Oboznámime ho, kam pôjde a približne ako dlho tam zostane. U menších detí – koľkokrát sa vyspí. Vysvetlíme mu potrebu prečo tam ide – vyliečia ťa, nebude ťa bolieť hlavička, atď. Povedať mu o ľuďoch, s ktorými sa tam stretne – sestričky, lekári, učiteľky, vychovávateľky a noví kamaráti. Treba mu povedať, čo tam s ním budú robiť – ale nie príliš veľa informácii, len to najnevyhnutnejšie. Ak sa vypytuje, treba mu odpovedať na každú otázku. Dieťa neľutujeme a nepreháňame starostlivosť oňho. Dáme mu obľúbenú knihu, hračku. Oboznámime ho, kedy ho budú navštevovať, príp. telefonovať.

Deti od 6. mesiaca do 4 rokov najintenzívnejšie reagujú na odlúčenie od rodičov. Prejavy strachu sú dosť závislé od veku, u menších detí je to plač, krik, aktívny odpor.

Staršie deti tlmia tieto prejavy, budia dojem, že strach nemajú, ale zvyčajne to nie je pravda. Je veľmi dôležité a potrebné, aby detská sestra pri prijímaní detí na oddelenie pôsobila upokojujúco, kľudne, kamarátsky, bola ohľaduplná, usmievavá a zhovorčivá.

U menších detí odlúčenie od rodičov deti vnímajú oveľa lepšie, ak sestra robí príjem spolu s matkou alebo otcom. Vhodné je prijať dieťa spolu s matkou na oddelenie.
Keď sa príjem robí spoločne s rodičmi, vzbudzuje to väčšiu dôveru rodičov v zdravotníckych pracovníkov, vedia, kde bude dieťa ležať a ako s ním zaobchádzajú.
Sestra sa pri príjme, pri odberoch, alebo vyšetreniach malých detí prihovára a odpútava ich pozornosť formou hračky alebo rozprávaním rozprávky.
Starším deťom vysvetlí potrebu vyšetrenia, povie mu, čo s ním bude robiť a načo sa má pripraviť.

Neodoberá materiál a nevyšetruje dieťa v prítomnosti iného dieťaťa. Odbery vykonáva odborne a čo najšetrnejšie, aby ich nemusela opakovať. Staršie deti pri príjme treba informovať o tom, kde sa aká miestnosť nachádza, sestra mu predstaví spolupacientov na izbe, s ktorými bude tráviť väčšinu času. Informuje ho, ktoré sestry a ktorí lekári sa budú o neho starať. Prítomnosť rodičov sa využíva na získavanie informácii o dieťati, jeho zvykoch, jedení, spánku a aké bolo jeho celkové správanie pred ochorením. Návštevy na detskom oddelení je potrebné umožniť rodičom denne.
2.1 DESATORO HOSPITALIZOVANÉHO DIEŤAŤA

1. Maj ku mne úctu ako k človeku
2. Úprimne sa o mňa zaujímaj
3. Rozprávaj mi o ľuďoch v nemocnici, o prevádzke oddelenia
4. Vopred mi povedz, čo so mnou budeš robiť a čo odo mňa očakávaš
5. Nezabudni, že potrebujem ochranu, istotu, pozornosť
6. Venuj mi teplý ľudský vzťah
7. Môžeš mi všeličo povedať aj prikázať, len ma vypočuj
8. Nauč ma niečo nové
9. Som radšej, keď svoje povinnosti vykonávaš s milým úsmevom
10. Skús vidieť situácie mojimi očami
2.2 CHARTA PRÁV HOSPITALIZOVANÝCH DETÍ

1. Deti sa majú prijímať do nemocnice len vtedy, keď sa im potrebná starostlivosť nemôže rovnako dobre poskytnúť doma alebo pri dennej hospitalizácii.
Deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov.
Ubytovanie by sa malo poskytovať všetkým rodičom, pričom ich treba nabádať, aby ho prijali. Pre rodičov by nemalo znamenať finančnú záťaž a nemali by mať ujmu na zárobku. Aby sa rodičia mohli podieľať na opatere svojho dieťaťa, mali by byť trvalo informovaní o činnosti oddelenia a mali by sa povzbudzovať k aktívnej účasti.
Deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania. Mali by byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emocionálneho stresu.
Rodičia majú právo na informovanú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti. Každé dieťa má byť chránené pred zbytočnou liečbou a výskumom.
Deti by sa mali ošetrovať spolu s deťmi rovnakých vývojových záujmov a nemali by sa prijímať na oddelenie dospelých.
Deti majú mať všetky podmienky na hry a oddych i na vyučovanie primerané ich veku a stavu a majú byť v prostredí účelne zariadenom a stimulujúcom, ktoré ma uspokojovať ich potreby.
O deti sa majú starať pracovníci, ktorých vzdelanie a skúsenosti predurčujú reagovať na fyzické, emocionálne a vývinové požiadavky deti ich rodín.
Kontinuita opatery by mala byť zabezpečená tímom starajúcim sa o deti.
S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením, pričom treba rešpektovať ich súkromie.
( Charta práv hospitalizovaných detí bola schválená na prvej európskej konferencii o hospitalizovaných deťoch v máji 1988. )Český a Slovenský výbor pre UNICEF
3. HOSPITALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA PREŽÍVANIE DIEŤAŤA

Hospitalizácia sa spravidla nadlho zapíše do pamäti dieťaťa. Závisí najmä od ošetrujúcej sestry, od jej empatického prístupu, do akej miery dokáže zmierniť následky stresu na psychike dieťaťa.