Ethernet

Lokálna sieť Ethernet so zbernicovou architektúrou bola vyvinutá v polovici 70-tych rokov firmou Xerox a neskôr bola štandardizovaná firmami Xerox, Intel a DEC pre siete v administratíve (je označovaná ako norma DIX).
Prenosovým médiom pôvodnej siete Ethernet je koaxiálny kábel o charakteristickej impedancii 50 ohmov, výhodou kábla s nižšou charakteristickou impedanciou než je bežnejších 75 ohm je vyššia odolnosť proti parazitným kapacitám konektorov a proti vplyvu vonkajšieho rušenia. Dáta sú prenášané v základnom pásme v kóde Manchester, rýchlosť prenosu je 10 Mb/s.

Základom siete je segment - zbernica o dĺžke najviac 500m na ktorú sa dá pripojiť až 100 staníc. Rozsiahlejšie siete sa dajú vytvoriť prepojovaním segmentov pomocou retranslátorov (opakovačov) - limitom je 1024 staníc a vzdialenosť medzi najvzdialenejšími stanicami (merané po médiu) 2,5 km.
Stanica je k segmentu pripojená prostredníctvom tranceiveru (kombinácia vysielača a prijímača signálu média), ktorý je pripevnený priamo na kábel. Tranceiver je spojený so stanicou päťnásobnou točenou dvojlinkou na vzdialenosť až 50m. Rozhranie je označované ako AUI (Attachment Unit Interface).

__Lokálna sieť Ethernet__
Riadenie siete odpovedá metóde CSMA/CD. Stanica, ktorá behom vysielania zistí kolíziu na médiu preruší vysielanie paketu a odošle špeciálnu postupnosť (jam). Táto postupnosť je navrhnutá tak, aby vyvolala indikáciu kolízie aj u ostatných staníc. Výsledkom je uvoľnenie média všetkými stanicami najneskôr do doby odpovedajúcemu súčtu dvojnásobku doby šírenia signálu sieťou a doby vysielania kolíznej postupnosti. Tento súčet sa označuje ako kolízny slot.
Zaujímavé je riadenie intenzity opakovania. Pri zistení kolízie je ďalší pokus plánovaný na r-tý kolízny slot, kde r je náhodne zvolené číslo z intervalu