Etela Farkasova

Narodila sa 5. oktobra 1943 v Levoci v uradnickej rodine. Detstvo prezila, do zakladnej skoly a do gymnazia chodila v Bratislave, kde roku 1960 aj zmaturovala. Po absolvovani studia matematiky a fyziky na Pedagogickej fakulte v Trnave roku 1964 a aj pocas studia filozofie a sociologie na FF UK v Bratislave roku 1972 posobila ako stredoskolska profesorka. Od roku 1972 prednasa na Katedre filozofie a dejin filozofie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, venuje sa epistemologii, predovsetkym problematike zmyslovej percepcie, ale aj vztahu vedy, filozofie a umenia. V poslednych rokoch rozsirila svoj badatelsky zaujem o feministicku filozofiu (predovsetkym epistemologiu). Je spoluautorkou monografie Teoria poznania (spolu s V. Cernikom a J. Vicenikom, 1980, 1987); odborne state publikuje v domacich i zahranicnych casopisoch a kolektivnych monografiach. V sk. roku 1995/96 prednasala ako hostujuca profesorka na Filozofickom institute Viedenskej univerzity. Je clenkou Spolku slovenskych spisovatelov a spoluzakladatelkou Klubu slovenskych prozaiciek Femina.

Po viacrocnej casopiseckej priprave v Slovenskych pohladoch, Slovenke, Romboide, Nedelnej Pravde a v inych periodikach knizne debutovala zbierkou poviedok Reprodukcia casu (1978). Sustredila sa v nich na obraz sucasnej zeny, zenymatky, priatelky a manzelky. Vsima si najma moralne aspekty ich zivota stranky, ich citovy svet i zapas o spolocenske uplatnenie sa. Pribuznu temu spracovala aj v druhej poviedkovej knihe Snivanie v trave (1983). Na pozadi pribehov z rodinnych a partnerskych vztahov zobrazila udel sucasnych zien, ktore sa musia vyrovnat s nepriaznou osudu. Zenske hrdinky sa prezentuju aj v knihe proz Nocne jazvy (1986), casto vystavene krutym nastraham zivota. Tentoraz su to vsak poviedky s hlbsim filozofickym podtextom, co sa prejavilo aj v autorskej reci zobrazenych pribehov. Zanru poviedky i tematickej orientacii zostala verna aj v knihe Unikajuci portret (1989). Poviedky charakterizuje analyticky pohlad do vnutorneho sveta sucasnych zien i filozofujuci pristup k hladaniu vecnych otazok o zmysle ludskeho zivota. Dva pribehy zien su temou aj dvojnovely Nedelne fotografie (1993). V prvej Priatelstva padajuceho listia zobrazila pribeh starej zeny, ktora odchadza dozit svoj zivot do domova dochodcov. Tu si postupne buduje novy svet i citove zazemie pre dalsi zivot. V druhej novele Priecny rez tymto priestorom zobrazila citovy zivot dospievajuceho dievcata. Roku 1997 jej vysla kniha Den za dnom, roku 1998 Etudy o bolesti a ine eseje. Poviedkami je zastupena v antologiach Sol zeme (1982), Tagtagliche Unendlichkeit. Slowakische Erzahlungen (1994), Planeta zrychleneho pohybu (1996), Zblizovanie. Antologia poviedok rakuskych a slovenskych prozaiciek (1997).

Napisala aj rozhlasovu hru Rozhodnutie (1981), rozhlasove poviedky Navraty (1985) a Pivnica (1986).

Venuje sa aj kulturnej publicistike a esejistike. Prilezitostne preklada z nemeckeho a anglickeho jazyka. Niektore jej poviedky vysli casopisecky v nemeckom, ceskom, madarskom a japonskom preklade.