Esej . filozofia

Ľudia sa od počiatku zaoberali otázkami, ktoré im prinášal každodenný život. Prírodné javy im naháňali strach. Ale len preto, že si ich nevedeli vysvetliť. Podobne, ako si nevedeli vysvetliť i mnohé iné veci, s ktorými sa každodenne stretávali. Filozofia sa vyvíjala spolu s ľudstvom. Dalo by sa povedať, že pri zrode človeka stál zrod filozofie a pri zrode filozofie stál človek. Človek, ako jedinečná bytosť, ktorá sa snaží nájsť odpovede na svet okolo seba, na druhých ľudí, na vesmír. No tento človek najprv musel prejsť určitým psychickým vývinom, ktorý zahŕňa dokonalú reč a myslenie na vyššom stupni, nie len na úrovni pudov. Teda muselo prejsť veľa času, kým bol človek schopný uvažovať v čisto teoretickej a abstraktnej rovine.


Mnohí by mohli oponovať, že filozofia je len výmysel malej skupiny ľudí, ktorí nemali cez deň nič iné na práci, iba sedieť kdesi pod stromom a dumať nad zmyslom vecí. Dovolila by som si však vysloviť názor, ich omyl je veľký. Ani si to neuvedomujeme. Každý z nás je tak trochu filozofom. Už od narodenia. Základná a hádam prvá otázka, ktorú sme sa ako deti naučili, bola: „A prečo? Prečo je to práve tak?“ A práve tu sa položili prvé základy akéhosi filozofického dialógu.


Je to prirodzená zvedavosť, pochybovanie, údiv, túžba. Človek si uvedomuje svoju nevedomosť až vtedy, keď sa každodenná rutina bytia niečím naruší, chod udalostí nie je taký, na aký je zvyknutý, niečo sa vymykne zo stereotypu. Vtedy je donútený premýšľať. O tom, prečo sa veci dejú práve tak, prečo je na svete, aké je jeho miesto na zemi, v spoločnosti. Prečo sa narodil, prečo musí zomrieť, čo je po smrti, či existuje nejaká „vyššia moc“, kto to všetko riadi. Ako vznikol svet, ako vnímame veci, prečo je sneh studený. Filozofia je súčasť každého z nás. Je to i akýsi cieľ, zmysel. Každý má svoju vlastnú životnú filozofiu, pod ktorou môžeme rozumieť to, ako sa správa, jeho názory, hodnotový rebríček. Preto ten, ktorý chce viac pochopiť zmysel a príčiny, bude to mať oveľa ľahšie, ak dokáže ostať dieťaťom. Ale treba rozoznávať rozdiel. Nie každá odpoveď na otázku, ktorá má filozofický podtón, je vo svojej podstate filozofická.


Filozofia, nie len ako veda, ale aj ako naša súčasť, by nemala zostať v ústraní, pretože cez ňu sa môžeme mnohé naučiť, o sebe, o svojom vnútri, o tom ako funguje svet a snáď by nám mohla pomôcť nájsť si aj svoje miesto a vyriešiť otázky, ktoré nás trápia a nevieme na ne nájsť jednoduchú a dostatočnú odpoveď. Nemala by teda existovať len v odcudzenej forme, umelo pestovaná na univerzitách, kde sa vyučujú len názory už známych filozofov a jej história, ale mali by sme sa snažiť stotožniť sa s nejakým smerom, odnožou, či už prijatou od inej osoby alebo nanovo vytvorenou nami.