Ernest Fridrich Chladny

Z histórie vieme, že naši predkovia oddávna trpeli pod vplyvom rozličných udalostí, preto viacerí ľudia dávali v emigrácii svoj um do cudzích služieb. Jedného vyhnala bieda, druhého morová epidémia či politika, tretieho inkvizícia… Juraja Chladného, evanjelického kňaza v Kremnických Baniach, vyhnala roku 1673 do Hornej Lužice protireformácia. Rodák od Trenčína bol vzdelaným teológom, o roka 1860 žil v Hauswalde a napísal niekoľko rozpráv prírodovedného i cirkevného charakteru. Jeho Fyzikálnu rozpravu o kovoch vydali vo Wittenbergu - a tam sa narodil aj jeho vnuk.

Ernest Flores Fredrich Chladny mal už náležitý počet mien a priezvisko si písal (ako ináč) s krátkym y… Pôvodne vyštudoval právo, ale po otcovej smrti sa plne venoval fyzike a predovšetkým akustike, ktorá bola dovtedy málo prebádaná. Toto odvetvie, zaoberajúce sa štúdiom vlnenia v pružných prostrediach, ho sprevádzalo celým tvorivým životom. Pomerne presne určil rýchlosť šírenia zvuku v rozličných plynoch, a to nielen pozdĺžne, ale i priečne. Objavil dorzne kmity strún a tyčí, ktoré vytvárali zvukové obrazce. Neskôr ich nazvali Chadného obrazcami. Kronika techniky vysvetľuje tento objav takto:
Chladny dokázal, že nijaká platňa sa nerozkmitá celá, keď sa po nej udrie, alebo sa uvedie do rezonancie pomocou tónov. Kmitanie sa vždy rozdelí na viaceré samostatne kmitajúce oblasti oddelené uzlovými čiarami. Tieto uzlové čiary Chladný zviditeľnil tak, že posypal platňu suchým jemným kremičitým pieskom. Z kmitajucích miest sa piesok vplyvom vybrácie premiestni na pokojné miesta, do uzlových čiar. Tým vznikli na platniach ostré, pravidelne vykreslené obrazce - jeho zvukové obrazce. Zaujímavé, že na Chladného pokusy nadviazal takmer o sto rokov rodák zo Studenca na Spiši Karol Antolik, neskorší profesor fyziky v Bratislave. Predmetom jeho záverečnej práce na Peštianskej univerzite boli totiž Chledného obrazce. Prácu mu zadával chýrny Štefan A. Jedlík, ktorý vo svojom žiakovi už vtedy videl budúceho veľkého fyzika. Zvukové obrazce opísal Chladny v spise Entdeckungen über die Theorie des Klanges (Objavy v teórii zvuku), ktoré vyšlo v Lipsku roku 1787. Najvýznamnejšie jeho dielo vyšlo v roku 1802 Die Akustik, za ktoré ho neskôr nazvali otcom akustiky. Petrohradská akadémia vied ho poctila čestným členstvom.

Na základe znalostí z hudobnej akustiky Chladny skonštruoval aj mechanizmy dovtedy neznámych hudobných nástrojov. Roku 1790 zostrojil euphon, na ktorom vyludzoval zvuk zo 40 sklenených rúrok rozličnej dĺžky i hrúbky a rozochvieval ich tak, že po nich prechádzal navlhčenými prstami. Neskôr skonštruoval klavicylinder, ktorého oceľové tyčky rozochvieval pomocou klávesov priložením na rotujúci sklenný valec. S novými hudobnými nástrojmi cestoval po veľkých európskych mestách, kde ich predvádzal a súčasne prednášal o akustike. Vo Francúzskej akadémii vied v Paríži demonštroval aj svoje zvukové obrazce. Ako uvádzajú niektoré pramene, tieto experimenty si dal predviesť i Napoleon Bonaparte, ktorý - vraj - dal Chladnému 6000 frankov na vydanie francúzského prekladu jeho Akustiky…

Vesmír natoľko fascinoval Chladného, že sa venoval aj štúdiu meteoritov. Dlhoročné výskumy ho priviedli k poznaniu, že nie sú zemského pôvodu. Niektorí vedci ho označujú aj za zakladateľa meteoriky. Skutočnosťou však zostáva, že menom Chladny (I 9-10) nazvali jeden z kráterov na Mesiaci za vybudovanie základov dnešnej vyspelej teórie akustiky. Naozaj, prečo je náš vzťah k tejto osobnosti taký chladný…!?