ERICH MARIA REMARQUE

ERICH MARIA REMARQUE (1898 - 1970)
(Erich Paul Kramer)
- narodil sa v Osnabrücku v rodine kníhviazača
- rovno z gymnaziálnych lavíc ho povolali do armády
- od r. 1916 prežil 2 roky v zákopoch
- potom bol učiteľom, obchodníkom a takmer desaťročie novinárom a redaktorom
- roku 1932 odišiel pred narastajúcim fašistickým nebezpečenstvom do Švajčiarska, kde neskôr zomrel
- patril k predstaviteľom „stratenej generácie“ - strácal ideály vo svojej vlasti, bol poznačený vojnou.
1. román Na západe nič nového - v románe opisuje skupinu študentov v zákopoch. Otrasné zážitky mladých ľudí, ktorí ešte ani nestačili žiť a vstúpiť do života a už sa s ním museli lúčiť, a museli stáť tvárou v tvár smrti. Je to kronikársky záznam života skupiny študentov až do ich smrti. Autor rozpráva jednoducho, vecne. Používa bežnú hovorovú reč, nevyhýba sa ani vulgárnym slovám. Napäté ovzdušie boja vytvára krátkymi vetami. Na stupňovanie deja používa monológ aj dialóg. Ideou je ostré odsúdenie vojny, ktorá ničí všetky hodnoty a je zároveň výsmechom vlastenectva. Hl. hrdina Paul Bäumer stráca vojnou ilúzie. Paul sa bojí, že ľudia po vojne zostanú bezcitní, nebudú vedieť pracovať, lebo sa naučili narábať iba so zbraňou.
Názov je odvodený z obvyklej lakonickej novinárskej správy, za ktorou sa skrývali na fronte stovky tragédií. Román je príbehom autorovej generácie. Skupina študentov konfrontuje svoje naučené predstavy o živote, potrebe vedomostí, slušnosti, úcte k predstaveným, so skutočnosťou vojny. Každého z vojakov tieto dni poznačili, mnohých umlčali. V tých, ktorí prežili, sa z času na čas prebúdza elementárny pocit solidarity.
19-ročný Paul Bäumer je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové vzrušenie. Autorou snahou je podať „správu o generácii, ktorú zničila vojna napriek tomu, že unikla jej granátom."
CESTA SPÄŤ - zobrazuje osudy vojakov, ktorí sa vracajú do mierového života
TRAJA KAMARÁTI - sú oslavou priateľstva a lásky ako poslednej záchrany pred nežičlivými silami života.
VÍŤAZNÝ OBLÚK
- Remarque vytvoril svojimi dielami osobitný obraz človeka vo vojne a v krízových spoločenských situáciách. Predstavil ho ako vyhnanca uprostred ľudí, ktorí nie sú schopní zblížiť sa, aby spoločne čelili osudu. Jeho hrdinovia vyvolávajú sympatie i túžbu po zmene životných podmienok.
JAROSLAV HAŠEK (1883 Praha- 1923)
- vyštudoval obchodnú akadémiu
- počas 1. sv. vojny dezertoval z rakúskej armády
- vstúpil do čs. légií, Červenej armády, kde vykonával politickú funkciu
- po návrate do republiky r. 1920 sa uchýlil do Lipnice nad Sázavou
- tam sústredene pracoval na Osudoch dobrého vojáka Švejka a r.1923 tam zomrel

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
- nedokončený román je satirou na nespravodlivú vojnu. Humorom a satirou zobrazil vtedajší život. Množstvo príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu.
Množstvo epizodických príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu. Prefíkaný človiečik, obchodník so psami, prechádza bez obáv a zábran horúčkovitým ovzduším prvej svetovej vojny v Prahe, Českých Budějoviciach, Királyhide a na haličskom fronte. V dramatických situáciách, ktoré spravidla s nápadnou dobromyseľnosťou vyvoláva, využíva to, že bol vojenskými lekármi uznaný za hlupáka. Preto sa jeho prejavy, vyslovované s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú medzi prefíkanou, predstieranou obmedzenosťou a zastieranou normálnosťou, plnou výsmechu.
Hašek ich spojil so Švejkovou horlivosťou pri plnení „vlasteneckej povinnosti" a mravne i vecne pochybených rozkazov predstavených. Postavou Švejka sarkasticky zosmiešnil rozpadajúcu sa Rakúsko-uhorskú monarchiu a odhalil krutú nezmyselnosť vojny. Pomáha mu v tom aj preslávená Švejkova táravosť a pohotovosť pri rozprávaní až groteskných „príkladov zo života“, ktoré obvykle pochovávajú aj posledné ilúzie o rozumovej či mravnej opodstatnenosti toho javu, ktorý Švejk svojím rozprávaním mieni podporiť.
Švejk je osamelý nehrdinský hrdina, ktorý si proti krutému a nezmyselnému pohybu mocného spoločenského mechanizmu pomáha dostupnými prostriedkami: vyčlenením sa z jeho systému (úradný hlupák) a účasťou pri jeho rozkladaní. Nastoľovanie dobových problémov a reakcia na ne prebieha ako mimovoľný proces, ktorý prekvapuje svojou pohotovosťou a šírkou.
Kompozične je román usporiadaný jednoducho. K skromnej dejovej línii sa voľne upína množstvo scén a historiek, zobrazujúcich v humornej a satirickej podobe svet, ktorý Švejk vníma a s ktorým sa musí vyrovnávať. V tejto postave sa vnútorne rozložený svet sceľuje do bizarnej, čudnej podoby ako v krivom zrkadle.
Dej: - úradný hlupák - Švejk najprv prekoná hrozbu odsúdenia za velezradu, ktorú si vymyslela horlivá rakúska polícia. Svojou ochotou pri vymýšľaní obvinení proti sebe zmätie aj surových policajných lekárov a úradníkov. S rovnakou ochotou vstupuje pred odvodovú komisiu a do armády, kde ako vojenský sluha prechádza množstvom situácii. Odhaľuje sa v nich funkčný ideový a mravný rozklad rakúskej armády. Švejk k tomu prispieva plnením nezmyselných rozkazov, naivným táraním a porovnávaním príbehov z civilného a vojenského života, ktorými odsudzuje nezmyselnosť vojny.