Erich Maria Remarque: životopis

Bol nemecký spisovateľ, vlastným menom Erich Paul Kramer. Narodil sa 22.6.1898 v Osnabrücku v rodine kníhkupca ( kníhviazača ) a zomrel 25.9.1970 v Locarne. Vyštudoval univerzitu v Münstere. Ako osemnásťročný spolu so spolužiakmi z gymnázia odchádza na vojnu, ale už v roku 1918 bol zranený. Chcel byť hudobníkom a neskôr maliarom. Vystriedal mnoho povolaní – bol obchodným cestujúcim, agentom s nápismi na hroboch, učiteľom, varhaníkom, reklamným pracovníkom, účtovníkom… Od roku 1923 bol redaktorom v Hanovere. Avšak iba jeden rok. Počas svojho života precestoval takmer celé Taliansko, Švajčiarsko, Balkán a Turecko. V roku 1931 sa presťahoval do Ascony vo Švajčiarsku. O dva roky neskôr v Nemecku fašisti spálili jeho knihy a roku 1938 ho zbavili občianstva. Roku 1939 odcestoval do New Yorku. Tu získal americké štátne občianstvo, neskôr sa však veracia do Švajčiarska, kde nakoniec umiera ako 72 – ročný.

Charakteristika tvorby:
• jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom alebo nórskym spisovateľom Knutom Hamsunom ( ktorý však sympatizoval s fašistickým hnutím v Nórsku )
• diela sa vyznačujú humanitou
• výrazne protifašistické a spoločensko – kritické názory
• hlavný hrdina: nejakým spôsobom postihnutý vojnou, nevie si nájsť svoje miesto v spoločnosti
• typické výrazové prostriedky
• podrobné charakteristiky postáv, naturalistické opisy scén na fronte, hrubé slová

Dielo: romány:

Na západe nič nové
Cesta späť ( volné pokračovanie Na západe nič nové )
Víťazný oblúk
Iskra života
Čas žitia a čas umierania
Čierny obelisk
Domov snov
Stanica na obzore
Traja kamaráti
Miluj blížneho svojho
Nebo nepozná obľúbencov
Noc v Lisabone
Tiene v raji
Žena so zlatými očami
Nepriateľ

divadelná hra: Posledná stanica

Víťazný oblúk - je to život nemeckého emigranta Ravica v Paríži pred 2. svetovou vojnou. Ravic, povolaním lekár, sa stretáva s Joan, ktorej pomôže. Nájde jej prácu speváčky v bare Šeherezáda. Pomaly zistil, že láska je „ktosi“, s kým chceš zostarnúť. Do ich vzťahu vstupujú retrospektívne výjavy z minulých rokov. Pomohol ujsť z koncentračného tábora dvom priateľom. Vracajú sa mu spomienky na jeho ženu - Sybilu, ktorá sa obesila. Jemu sa podarilo ujsť z koncentračného tábora. Zjavuje sa mu stále tvár Haaleho, ktorému sa chce pomstiť. V Paríži pomohol umierajúcej žene na ulici, policajt zistil, že nemá doklady a je vyhostený z krajiny. Za ten čas si našla Joan priateľa, ktorý jej dohadzoval malé úlohy. Medzitým sa mu podarilo splniť to, po čom túžil celý život, no sebauspokojenie neprišlo. Keď Joan oznámila priateľovi, že sa chce vrátiť k svojmu bývalému milencovi, ten ju postrelí. Nepomáha ani lekársky zákrok Ravica, Joan zomiera, Ravic sa prihlasuje na polícií, putuje do koncentračného tábora.

Traja kamaráti
Hlavné postavy: Robert Lokhamp, Otto Köster, Gotfried Lenz
Dej románu nie je priamo situovaný do obdobia prvej svetovej vojny, ale následne za ňu do typickej nemeckej spoločnosti, kde sa pohybujú len obyčajný ľudia.

Cesta späť
Koniec prvej svetovej vojny a armáda sa vracia späť do Nemecka. Vojaci - bývalí študenti sa nevedia prispôsobiť novým, zmeneným podmienkam (jeden z nich spácha samovraždu). Vo vojne boli všetci jeden celok - jedna uniforma. V mieri sa odkrývajú ich nedostatky, ale vládne tu ten, kto má vyššie postavenie. Kto je bohatý, zámerne sa vystatuje, dáva pocítiť ostatným svoje prednosti, hoci na vojne v zákopoch bol zbabelcom a držal sa radšej v ústraní. V mieri sú u iné kritériá hodnotenia človeka.

Tiene v raji
Dielo je obrazom nemeckých emigrantov, ktorí za nacizmu hľadali útočište v iných krajinách. Teraz je touto krajinou Amerika. Konkrétne New York, kde hŕstka bezdomovcov zápasí nielen o miesto v živote, ale podaktorí aj o holý život, kde ľudia utekajú najmä pred nacistickým prenasledovaním, ale aj za vidinou raja. O minulosti hlavného hrdinu (Rosa) sa nedozvedáme veľa. Jeho meno nie je pravé a minulosť sa objavuje len v jeho snoch.

Na západe nič nového bol prvý jeho román. Názov prebral z lakonickej správy v novinách. Zhubný vplyv na mladú generáciu. Ak mladí ľudia nepadli, vrátili sa domov fyzicky alebo psychicky poznačení. Skupina študentov, ktorí museli opustiť školu a ísť bojovať na front sa pomaly zmenšuje. Na koniec románu zostane z celej triedy iba zopár ľudí a aj tí sú psychicky poznačení. Román je príbehom autorovej generácie. Skupina mladých študentov sa dostáva spoločne do zákopov a konfrontuje si tu svoje naučené predstavy o živote, potrebe vedomostí, slušnosti, úcte k predstaveným, so skutočnosťou vojny. Každého z vojakov tieto dni poznačili, mnohých umlčali. V tých, ktorí prežili, sa z času na čas prebúdza elementárny pocit solidarity. Devätnásťročný Paul Bäumer je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové vzrušenie. Kompozične autor vytvára kronikársky záznam života tejto skupiny vojakov do jej zničenia.