Doba vzniku: Epos o Gilgamešovi nie je dielom jedného človeka. Má za sebou dlhý vývoj a svojimi počiatkami do konca 3.tisícročia p.n.l, kde vznikol ústne tradovaný cyklus sumerských piesní zachovaných až v opisoch zo začiatku 2.tisícročia p.n.l.
Vydanie: Toto tretie a prepracované vydanie eposu o Gilgamešovi vydavateľstva Klubu priateľov poézie bolo zoštylizované do celku pomocou úryvkov rôznych verzií tohto eposu. Medzi najčastejšie používané verzie patrí Asýrska verzia z knižnice Aššurbanipalovej a zo Sultantepe, staro a novobabylonská verzia z Iščali, ďalej verzia chetitská, ninivská a akkadská. Takto čitateľ nadobudne predstavu, aký vývoj podstúpil epos od doby starobabylonskej až do doby novoasýrskeho vydania zo 7.storočia p.n.l.
Kompozícia: Kniha okrem samotného eposu obsahuje ešte dodatky v podobe sumerských epických básní o Gilgamešovi a rozprávaní o potope sveta podľa babylonskej verzie a podľa biblie.
Postavy:
V tomto epose vystupuje mnoho postáv. Hlavný hrdina Gilgameš, mocný a krutý vladár, ktorého zmení priateľstvo s Enkiduom na nebojácneho hrdinu. Enkidu, necivilizovaný tvor, ktorý sa stane rozvážnym a odvážnym mužom. Ďalej neviestka Šamchat, ktorá od základov zmení Enkiduov život, spravodlivý boh Šamaš, rozmarná bohyňa Ištar, múdry a dobrotivý Uta-napištim, ktorý ako jediný človek dosiahol nesmrteľnosti a veľa iných postáv.
Obsah: Dej začína v Uruku, starom sumerskom meste, kde vládne mocný kráľ Gilgameš, z dvoch tretín boh a z jednej človek. Je synom uruckého kráľa Lugalbanda a bohyne Ninsun. Jeho vláda ťažko dolieha na obyvateľov Uruku. Od rána do večera musia pracovať na stavbe mestských hradieb, z čoho sú pobúrení. Preto sa obrátia na bohov s prosbou, aby ukončili kráľovu tyraniu. Ich žiadosti vyhovie sám najvyšší boh Anu. Stvorí polodivokého človeka Enkidua, muža s telom zarasteným srsťou, žijúceho spoločne s gazelami a dobytkom na stepi. Ochraňuje zvieratá, čím znemožňuje lovcov loviť ich. Keďže sú proti takému silákovi bezmocní, obrátia sa na Gilgameša. Ten Enkiduovi posiela neviestku Šamchatu, s ktorou sa po šesť dní a sedem nocí oddáva rozkoši, a pritom nestráži dobytok. Za túto dobu sa mu zvieratá odcudzili a on vo svojej osamelosti zatúži po ľudskom priateľstve.
Enkidu sa postupom času premení na civilizovaného človeka. Keď sa dozvie o Gilgamešovej sile, zatúži stretnúť sa s ním v boji. Medzi oboma dôjde k zápasu, v ktorom Gilgameš podľahne. Keď v Enkiduovi spozná nebezpečného protivníka, uzavrie s ním priateľstvo na život a na smrť. Hnaný túžbou spečatiť nové priateľstvo, rozhodne sa odstrániť zo sveta zlého netvora Chumbabu, sídliaceho v ďalekom lese v libanonských horách. A tak sa Gilgameš spolu s Enkiduom vydávajú na výpravu k Chumbabovmu cédrovému lesu. Za dlhého pochodu sa Gilgamešovi prisní päť snov, ktoré veštia víťazstvo nad nepriateľom. Keď konečne vkročia do lesa, začnú rúbať vzácne stromy, čím veľmi pobúria Chumbabu, ktorý ich vyzve na súboj. Vtom ale boh Šamaš rozpúta proti Chumbabovi osem búrlivých vetrov, ktoré ho oslepia. Gilgameš s Enkiduom ho potom zabijú a vydajú sa na víťaznú cestu domov.
Po ich príchode do Uruku sa do Gilgameša zamiluje bohyňa Ištar a ponúkne mu manželstvo. No on dobre vie, aká je Ištar v láske nestála a jej ponuku odmietne. Bohyňa, pobúrená touto urážkou, pošle na Gilgameša nebeského býka. Avšak on ho s Enkiduovou pomocou zabije a usporiada hostinu na počesť víťazstva. Bohovia sa zatiaľ rozhodli, že jeden z hrdinov musí byť potrestaný za nerozvážne činy pri boji s Chumbabom a nebeský býkom. Ortieľ smrti padne na Enkidua, ktorý ochorie a v Gilgamešovom náručí na dvanásty deň zomrie.
Náhly skon priateľa Gilgamešom otrasie a s myšlienkou na smrť sa nemôže zmieriť. Strach zo smrti a túžba poznať, ako ju prekonať ho vyženie na cestu za svojím predkom Uta-napištimom, ktorého ako jediného bohovia obdarili nesmrteľnosťou. Cesta k nemu vedie k hore Mašu, stráženej škorpiónmi - ľuďmi, odtiaľ pohorím, kde vládne tma, až k morskému brehu. Stretáva sa s Ušarnabim, lodivodom Uta-napištima, ktorý sa mu rozhodne pomôcť. Vyberú sa na trojdňovú cestu spolu so sto dvadsiatimi dlhými tyčami na palube na odstrkávanie lode (každá tyč mohla byť použitá iba raz). Po stretnutí, Uta-napištim odpovedá Gilgamešovi na otázku, ako získal nesmrteľnosť. Rozpráva o tom, ako sa raz bohovia rozhodli zoslať na Zem potopu a tak vyhubiť neposlušné ľudstvo. Jeden z bohov potajomky prikázal Uta-napištimovi, šumppackému kráľovi, aby postavil veľkú archu, do ktorej naložil celú svoju rodinu, bohatstvo, stepnú zver a všetkých remeselníkov. Keď tak urobil, bohovia zoslali potopu, ktorá trvala šesť dní a sedem nocí. Na siedmy deň sa voda upokojila. Keď bohovia zistili, že všetci ľudia nevymreli, darovali Uta-napištimovi a jeho žene nesmrteľnosť.
Nakoniec starý muž poradí Gilgamešovi, aby bdel šesť dní a sedem nocí, tak získa to, čo chce. To sa mu však nepodarí. Poslednou možnosťou je rastlina na dne mora, ktorá dáva život. Gilgameš sa ponorí do vody a rastlinu z hĺbky vyloví, no pri ceste naspäť mu ju ukradne had. takto Gilgameš definitívne stratí možnosť stať sa nesmrteľným. Nakoniec sa vráti do Uruku a pyšne ukazuje Ušarnabimu jeho silné múry a základy. Epos končí oslavou mohutných hradieb mesta.