Enviromentálny prínos revitalizácie koryta

Enviromentálny prínos revitalizácie koryta Malého
Dunaja a jeho okolia
Slovenské Podunajsko - poloha a clenenie. Podunajsko leží na juhu Slovenska, pricom
svojou juhozápadnou a južnou castou pozdlž toku Dunaja sleduje slovensko -
madarskú štátnu hranicu. Západné ohranicenie územia tvorí hranica s mestom
Bratislava, severné ohranicenie urcuje Malý Dunaj a severná hranica okresu Komárno.
Severovýchodnú a východnú hranicu tvorí Parížsky kanál a dolný tok rieky Ipel, ktorá
sa do Dunaja vlieva nedaleko Štúrova.
Administratívne patrí územie slovenskej casti Podunajska do Trnavského a Nitrianskeho
kraja, v rámci nich do okresov Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Niekolkými
obcami zasahuje do okresu Senec, ktorý je súcastou Bratislavského kraja. Takto
vymedzené územie sa rozprestiera približne medzi 17. A 19. poludníkom východnej
zemepisnej dlžky, pretína ho 48 rovnobežka severnej zemepisnej šírky. Územie má
výhodnú geopolitickú polohu a je súcastou Euroregiónu Váh - Dunaj - Ipel.
Prvotnou prícinou všetkého, co sa v regióne Podunajsko pocas jeho histórie stalo, bola
priamo ci nepriamo takmer vždy rieka Dunaj. Tento druhý najväcší tok Európy s dlžkou
2857 km, tecie cez 17 krajín. Pramení v Ciernom lese v Nemecku a ústí do Cierneho
mora. Jeho povodie sa rozprestiera na ploche 817 000 km2. Na územie Slovenska
priteká z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí Ipla nedaleko
obce Chlaba. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 kilometrov, z toho 142 kilometrov
tvorí spolocnú hranicu s Madarskom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku
bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád klesá. Náhla zmena spádu
zaprícinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje
ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta
Dunaja. Najdlhším a najväcším lavostranným ramenom Dunaja, ktoré odbocuje z
hlavného toku pod Bratislavou, je Malý Dunaj. Tecie kanálom až po obec Most pri
Bratislave, odkial pokracuje v pôvodnom koryte širokom 30 - 50 metrov, s množstvom
meandrov a s typickými lužnými lesmi v ich okolí. Malý Dunaj vyše 150 kilometrov
dlhým tokom obteká Žitný ostrov. Celý ostrov dostal pomenovanie podla severného
ramena Dunaja, pod ktorým sa rozumie Malý Dunaj. Slovenský názov vznikol
adaptáciou nemeckého názvu Schúttinsel
Tento najväcší riecny ostrov v Európe sa na území slovenskej casti Podunajska
rozprestiera v dlžke 84 kilometrov a šírke 15 až 30 kilometrov medzi hlavným tokom
Dunaja a Malým Dunajom.
Od Bratislavy po Komárno zaberá plochu vyše 1600 km2. Jeho územie má rovinatý
charakter s nadmorskou výškou 105 až 129 m n. m.
V dunajskom piesku a štrku sa nachádza približne 39 minerálov. Jedným z nich je aj
zlato. Niektorí starší ludia žijúci v tejto oblasti sa vo volných chvílach ešte donedávna
zaoberali ryžovaním zlata. Obsah zlata v dunajských štrkopieskoch sa pohybuje od 12
do 125 mg/t.
Dunaj však prináša cennejšie bohatstvo. Žitný ostrov je bohatý na kvalitné podzemné
vody, preto cast tohoto prírodného územia vyhlásili za chránenú oblast prirodzenej
akumulácie vôd. Prietok Dunaja sa pohybuje od 570 m3/s do 10 254 m3/s.
Význam Malého Dunaja
Územia, na ktorých sa rozprestiera Dunaj sú významné z hladiska ochrany prírody,
polnohospodárstva, priemyslu, rybného hospodárstva a rekreácie. Na svojej dlhej púti
do Cierneho mora poskytuje pitnú vodu, elektrickú energiu a príjíma odpadové vody. Z
hodín geografie je nám známe, že najúrodnejšie pôdy na území Slovenska sú lužné
pôdy ( ciernice ), ktoré sa nachádzajú len v okolí Dunaja a jeho ramien. Malý Dunaj
poskytuje lužným lesom a prilahlým pôdam dostatok podzemnej vody, a tým vytvára
vhodné podmienky pre existenciu fauny a flóry v tomto prostredí. Humusový horizont
má velkost až 1 meter. Je to aj vdaka tomu, že podzemná voda tohotu druhu pôd je už
v hlbke 1 metra. Bez vody by život na zemi neexistoval. Sladká voda poskytuje širokú
škálu lokalít výskytu pre vodné živocíchy a rastliny. Na zemi je kyslík volne prístupný v
atmosfére, zatialco vo vode je koncentrácia rozpusteného kyslíku ovela nižšia. Život
živocíchov v rieke zahrna všetky hlavné živocíšne skupiny a všetci clenovia riecneho
spolocenstva predstavujú ucelený vzorec potravinových vztahov.
Prvé rastliny na Zemi sa vyvinuli vo vode. I dnes sa v nej hmýria mikroskopické
rastliny, ktoré sa od svojich dávnych predchodcov velmi nelíšia.
Kvitnúce vodné rastliny však mali iný vývoj. Iba málo kvitnúcich rastlín , napríklad
zostera, rastie v mori. Neporovnatelne viac druhov žije v jazerách , rybníkoch a
riekach. Väcšina z nich je zakorenená na dne, no niektoré sa nezakorenujú a získavajú
potrebné látky priamo z vody. Mnohé vodné rastliny casto ani nezbadáme, pretože celý
život trávia pod vodou.Také druhy ako lekno, sú ovela nápadnejšie, lebo ich listy
plávajú po hladine. Kedže vieme, že lekno rastie len v stojatých vodách, prikladáme
vysvetlenie, preco ho spomíname.
Napríklad v obci Tomášov bola z Malého Dunaja umelo oddelená cast a tým bolo
vytvorené jazierko zvané " Bacorka ", ktoré je však stále jeho súcastou. V Slovenskej
republike je velmi populárny rybolov. Vdaka nášmu výskumu sme sa o tom presvedcili
sami. V našom okolí sa nachádza rameno Dunaja - Malý Dunaj. Na prieskum sme sa
dostatocne obliekli, zobrali si zásoby jedla a sadli si na okraj rieky. O pol hodinu sa tam
zjavili prví rybári.Sadli si na zem a cakali na prvý úlovok. Naším prieskumom sme
zistili, že najcastejšími úlovkami boli kapre a štuky, podla ústneho podania rybárov sa
ich kvalita v poslednom období výrazne zvýšila.
Využitie Malého Dunaja sa nevztahuje len na rybolov, ale aj na mnohé vodné športy.
Najznámejším je kanoistika a potápanie. Najoptimálnejším obdobím je leto, ked rieka
dosahuje najvyššie vodné stavy a prietoky, hoci nepramení v Alpách. Spôsobujú to jej
alpské prítoky a možnosti regulácie vodného diela. Znecistenie Malého Dunaja a jeho
okolia
Znecistenie vody nie je väcšinou viditelné, pretože znecistujúce látky sú rozpustené vo
vode. Existujú však urcité výnimky, medzi ktoré patria cistiace a pracie prostriedky,
ktoré vytvárajú na vode penu, a dalej oleje a nespracované kanalizacné splašky, ktoré
na vode plávajú. Typy znecistujúcich látok
Existuje niekolko prírodných znecistujúcich látok. Pôda obsahuje napríklad dusicnany,
ktoré sa môžu uvolnovat pocas orania a pocas povrchového stekania vody. V hline je
obsiahnutý hliník. Môže sa uvolnit do zdrojov sladkej vody pomocou rôznych
chemických reakcií.
Ked sa zaplavia zavlažované lúky, môže sa uvolnit horcík, co spôsobuje obrovské škody
na rybách. Tieto prírodné a ciastocne prírodné spôsoby uvolnovania znecistujúcich látok
sú však nevýznamné v porovnaní so znecistením spôsobeným clovekom.
Polnohospodári zavádzajú do životného prostredia, a tým pádom do vody širokú paletu
chemikálií. Medzi ne patria herbicidy, insekticidy ( prostriedky na nicenie hmyzu ),
fungicidy ( prostriedky proti hubám a plesni ), prostriedky na znicenie roztocov a iné.
Polnohospodári rozprašujú na pôdu fosfáty a dusicnany, aby tak podporili rast rastlín,
vdaka comu dochádza k uvolnovaniu toxických kvapalín.
Dalej sa do pôdy uvolnujú farmaceutické produkty používané v hospodárstve, jako sú
antibiotiká, hormóny a prostriedky na potlácanie rozširovania plevelu spolu s
dezinfekcnými prostriedkami. Hormonálne preparáty sa do riek dostávajú takisto spolu
s odpadovými vodami z domácností, a to i cez cisticku odpadových vôd.
Pri cistení vody a pri získavaní pitnej vody existujú chemické postupy, ktoré
zanechávajú vo vode urcité stopy.
Vedlajším produktom chlórovanej vody je chemická zlúcenina, o ktorej sa vedci
domnievajú, že spôsobuje rakovinu.
Priemysel je zodpovedný za iné znecistujúce látky, z ktorých najdôležitejšie sú tažké
kovy, ako je kadmium, olovo a zinok. Význmaným znecistujúcim cinitelom riek sú v
rovnakej miere aj kyslé dažde, spôsobené spalovaním fosilných palív.
Znecistujúce látky sa do sladkej vody dostávajú z velkeho množstva rôznych zdrojov
bud priamo alebo nepriamo, spravidla cinnostou cloveka. Ide obvykle o nehodu,
úmyselné vypustenie odpadu, rozliatie alebo presakovanie. Najväcším potenciálnym
zdrojom znecistovania je polnohospodárstvo.
Na poliach sa používa nespracovaný hnoj polnohospodárskych zvierat, ktorý sa niekedy
dostane do zdrojov sladkej vody. Zvieracie výkaly sú 100- krát silnejšie ako sú
spracované kanalizacné splašky, opúštajúce cisticku odpadových vôd a spôsobujú velké
ekologické katastrofy, ked sa dostanú do potokov a riek. Znecistenie sladkých vôd zo
vzudchu je zvlášt škodlivé. Znecistujúce látky sú dvojakého typu:
castice ako je popol, sadza, prach, kvapky kvpalín
a) plyny, napríklad oxid siricitý a oxid dusný
Všetky tieto znecistujúce látky sú vypustené do životného prostredia priemyslom alebo
polnohospodárstvom. Vplyv znecistenia vody a pôdy na živé organizmy v nami
skúmanom regióne okolia Malého Dunaja.
Vela riek je znecistených odpadovými vodami. K najviac znecisteným riekam v Európe
patrí aj Dunaj s jeho ramenami.
Nesprávne izolácie základov Slovnaftu spôsobili dlhotrvajúci únik chemikálií do
spodných vrstiev pedosféry. To spôsobilo znecistenie zdrojov pitnej vody, devastáciu
vodných tokov, zamorenie pôdy, vyhynutie živocíchov ( fauna ) aj rastlín ( flóra ) a
toxické pôsobenie na potravinový retazec.
V minulosti sa splašky vypúštali bez dôkladného cistenia. Chýbali cisticky odpadových
vôd. Preferovali sa žumpy, skládky mocovky z JRD, hospodárske a farmárske dvory. V
súcasnosti už väcšina miest a dedín má vlastné cisticky a systém kanalizácie. Napriek
tomu sa splašky zo žúmp vypúštajú priamo do Malého Dunaja, coho sme boli ocitými
svedkami.
Problémom sú tiež " divoké skládky " v priebehu toku rieky. Ludia, ktorí majú pozemky
vedla rieky vyhadzujú nepotrebné spotrebice a šrot priamo do rieky a nie na verejné
skládky recyklovatelného odpadu. Velkým problémom je takisto vypalovanie brehov
Malého Dunaja, co spôsobuje eróziu pôdy, zosuvy, znecistenie a pokles humusovej
vrstvy pôdy južného Slovenska. V nedalekej dedine - Malinovo - vyschol kanál, ktorý
viedol priamo z ramena tejto rieky. Život rastlinstva a živocíšstva v kanáli bol
specatený.
Problémom je tiež hnojenie pôdy a prenikanie chemikálií do vody prostredníctvom
dažda.
Chemikálie prenikajú týmto spôsobom do podzemnej vody. Taká cinnost, ako je
umývanie auta v rieke je dnes už úplne bežná a ludmi akceptovaná. Takýmto
spôsobom znehodnotená voda spôsobuje mnohé kožné choroby cloveka, nehovoriac o
jej dopade na život rýb. Jedným zdrojom znecistenia našej rieky olovom je používanie
olovených rybárskych závaží, ktoré rybári pravidelne nechávajú vo vode ako
nepotrebné, ked sa im zamotá lanko. Olovo má zhubný úcinok na labute, pokial
olovené závažia popri konzumácií vodných rastlín zjedia. Olovo zostane v druhom
žalúdku labute, pomaly sa rozpúšta a casom ich zabije. Dochádza k tzv. " zlomenému
krku ", ked svaly labute nedokážu uniest váhu jej krku a labut pomaly umiera od hladu.
Kadmium je dalším tažkým kovom, ktorý postihuje ryby. Ich konzumáciou môže dôjst
k narušeniu zdravia cloveka. Riešenie a nápravy na zlepšenie súcasného stavu.
Mrtve ryby v rieke sú celkom urcite znamením znecistenej vody. Existujú ale
dômyselnejšie metódy zistovania znecistujúcich látok. Zistuje sa miera udávajúca
kolko kyslíka odoberie znecistujúca látka z vody. Z toho je možné odvodit nedostatok
kyslíka pre živocíchy, pretože kyslík predstavuje neodmyslitelnú zložku života všetkých
zvierat, žijúcich v rieke. Už niekolko rokov sa v jednom nenápadnom domceku snaží
zopár nadšencov o šírenie a rozvíjanie myšlienok zlepšenia životného prostredia. Sú to
architekti, clenovia obcianského združenia ARTUR. Navrhli dom so " zelenou " strechou.
Prvú vrstvu tvoria koberce, na nich fólia a opät vrstva kobercov. Potom vrstva piesku
a zeminy a na nej vrstva gázy a starých záclon. Nakoniec je tu zmes piesku, zeminy a
humusu. Do tejto zmesi sú vysadené rastliny. Je to velmi praktické.
Myslíme si, že je to neobvyklé, ale výhodné riešenie, pretože tieto strechy majú tieto
prednosti:
1. ekologická funkcia ( zlepšenie mikroklímy, zachytávanie daždových zrážok,
produkcia kyslíka, rozšírenie životného priestoru pre hmyz a vtáctvo )
2. estetická funkcia ( prispieva k spríjemneniu prostredia, znižuje hlucnost dopravy a
architektonicky zapadá do nami skúmaného regiónu )
3. ochranná funkcia ( vrstva zelene vytvára ochranu pred extrémnými výkyvmi
pocasia, chráni konštrukciu a izoláciu strechy, a tým pádom šetrí financné náklady )
Keby sa stavali rodinné domy, školy, hypermarkety a pod. s týmito " zelenými "
strechami prispelo by to aj k zlepšeniu životného prostredia okolo našej rieky, a
zároven by aspon ciastocne vrátili zabranú plochu potrebnej zeleni.
Dunajské krajiny a Európska komisia podpísali Konvenciu na ochranu rieky Dunaj v júni
1994. Avšak úcast mimovládnych organizácií v Európe je brzdená nedostatocnou
podporou zo strany sponzorov.
Každá z krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie musí prijat enviromentálnu
legislatívu EÚ. Legislatíva je užitocným nástrojom pri prevencii znecistenia životného
prostredia, avšak tažko sa presadzuje. V dôsledku toho je nová medzinárodná
iniciatíva, aby " platil ten, kto znecistuje ". Myslíme si, že je to ideálna teória, ktorá je
ale v praxi málo úcinná.
Nová legislatíva EÚ požaduje od všetkých clenských štátov vybudovanie špeciálnych
spracovatelských závodov pre mestá aj pre priemyslové odpadové vody, aby sa
zabránilo dalšiemu znecistovaniu potokov a riek. A aký máme na to názor my?
Enviromentálnych problémov je v našom regióne velmi vela. Ci už je to znecistovanie
rieky, pôdy, okolitej prírody, nicenie lesov alebo množenie odpadov. Najväcším
problémom je však lahostajnost zodpovedných inštitúcií pri dodržovaní smerníc a
zákonov o ochrane prírody a napokon nezáuejem a hlavne nevzdelanost jednotlivcov.
My sme sa rozhodli preskúmat viaceré z nich, a preto Vám ponúkame jedno z riešení,
ktorým sú " zelené " strechy.
Takisto by prospelo prostrediu a najmä riekam, keby každý clovek rešpektoval krajinu
a nevyhadzoval by odpad ( kovy, šrot, pneumatiky, flaše … ) do rieky, ale aktívne by
ich odniesol do zberní, neumýval by v nej autá, nevypúštal chemikálie, splašky a pod.
Kvalita riek by sa zlepšila plošným zriadovaním cisticiek odpadových vôd pre výrobné
závody ale aj pre jednotlivé domácnosti.
Nemalo by sa používat také velké množstvo chemikálií na hnojenie, ako v súcasnosti.
Mali by sa skôr využívat prírodné zdroje na hnojenie.
Nemalo by sa plytvat vodou, pretože podla odhadov v roku 2020 bude na Zemi okolo
10 miliárd ludí a 44 % bude trpiet jej nedostatkom.
Región Podunajska zaberá priestor od bývalého rímskeho tábora Carnuntum na území
Rakúska a tiahne sa po pravom a lavom brehu Dunaja južným Slovenskom až po
Visegrád v Madarsku. Chceme tým poukázat aj na tesnú väzbu týchto troch území a
predstavit ich ako turisticky zaujímavý región. Z tohoto pohladu vidíme prínos
revitalizácie najmä v priaznivom pôsobení na zdravý životný štýl, možnosti
nadviazania nadnárodných kontaktov a napokon zdravie cloveka, ktoré má
nevycíslitelnú hodnotu.
Preto vidíme další krok riešenia v spolocnej medzinárodnej komunikácii, vytýcení a
zmapovaní problému aj na úrovni Európskej únie.
Naším prínosom by bolo organizovanie podujatí o enviromentálnych problémoch
Podunajska s medzinárodnou úcastou a lokálnou prezentáciou situácie v teréne.
Mohli by sme vytýcit cyklistické trasy, doplnit kartografické bilboardy v strategických
geografických kótach a postupne budovat náucno-turistické chodníky. Do popredia sa
dostáva aj možnost vytvárania družobných miest a obcí, napr. Tomášov - Kitsee. Záver
Záverom chceme dodat, že informovanost a osveta o enviromentálnej výchove sú
dôležitými súcastami celého systému riešení revitalizácie prírody v okolí Malého
Dunaja. Bez kvalitne servírovaných informácií nie je možné zmenit skostnatelé
predsudky ludí, ktorí si hrozbu ekologickej katastrofy v budúcnosti nevedia vôbec
uvedomit. Je to nielen naša vôla, ale aj povinnost cloveka ako najmúdrejšieho živého
tvora vytvorit predpoklady na reálne prežitie aj pre faunu a flóru vo svojom okolí.
Zoznam použitej literatúry
1. Slovensko-rakúsko-madarské Podunajsko, vydavatelstvo DAJAMA, Bratislava, Peter
Augustini a Daniel Kollár a kolektív, r. 2000 - kniha vyšla s podporou EÚ z programu
Phare CBC
2. casopis Línia pre pekné bývanie, císlo 3, rok 2002, str. 64
3. Svet poznania, vydavatelstvo Marshall Cavendish
4. Internet - www.changenet.sk.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: