Empirizmus a racionalizmus

Empirizmus a racionalizmus
-nový kapitalistický výrobný spôsob
-buržoázia sa mení na samostatnú triedu – opozícia proti feudálnej triede
-buržoázie v Holansku, Anglicku – podmienky pre rozvoj vedy i F
-revolúcia aj v spolocenskom poriadku i duchovnom živote
-vo F: ucenci sa zaoberali aktuálnymi problémami – skúmanie prírody poznávanie a
odhalovanie hmotného sveta – nie poznanie pre poznanie , ale poznanie pre praktické
využitie
-klúcovou disciplínou – teória poznania
-ideálom poznania – matematika – vdaka nej vzniká nový F a metafyzický pohlad na
svet – celý vesmír od atómov po planéty tvorí uzavretý mechanický systém, nemenný,
pohyb urcujú zákony klasickej mechaniky
-nové metódy – dedukcia – indukcia/empirická metóda/
-dve línie vývoja F:
1 .racionalizmus – filozofický prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie
cloveka. Clovek je schopný postihnút celú skutocnost /prárodu, spolocnost, i seba
samého/
predstavitelmi – Descartes, Spinoza, Leibniz
2. empirizmus – filoz. Prístup, ktorý považuje pocitovanie a zmyslovú skúsenost za
najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutocnosti. Zmyslová skúsenost – základ
všetkého poznania.
Predstavitelia – Bacon, Locke, Berkeley, Hume
EMPIRIZMUS
Francis BACON – zakladatel novovekého empirizmu, praotec anglického materializmu a
modernej experimentálnej vedy.
-celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Anglicka
-zažil vzostupy i pády – po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na strátu všetkých
úradov , penažný trest a krátke väzenie /3 dni/
-pri jednom z experimentov , ked zistoval konzervacné úcinky snehu na mäso
prechladol a onedlho zomrel
-dielo – Velké obnovenie vied
-Bacon sa orientoval hlavne na skúmanie prírody a správnej metódy bádania
-Za najsprávnejšiu považoval metodu – indukciu skúmanie od jednotlivého ku
všeobecnému /od jednotlivého faktu- vnímaného zmyslami- ku všeobecnému/
-Nie je to len opisovanie zmyslových dát, ale je to pozorovanie a porovnávanie a
experimentovanie
Chápanie idolov:
-Meradlom pravdivosti výsledkov je skúsenost, ale len za urcitých predpokladov
- Z procesu poznania treba vylúcit falošné predsudky, ilúzie, omyly. Ktoré nazval –
idoly
-idoly –sú prekážky, ktoré bránia rozumu prístup k pravde
-4 druhy idolov – omylov:
idoly kmena – prekážky spôsobené príslušnostou cloveka k ludskému rodu
idoly jaskyne – sú omyly cloveka nadobudnuté výchovou, vzdelaním a záujmami
idoly trhu – vznikajú zo vzájomného dorozumievania sa medzi ludmi
idoly divadla - spocívajú v nekritickom preberaní názorov autorit ,/nie sú vrodené /
-dielo – Nová Atlantída – je utopistický ideál spravodlivej spolocnosti, kde sa majú
racionálne využívat vedecké poznatky a technické vymoženosti
-veda môže pomáhat pri rozširovaní produkcie výroby – a tým zvyšovat blahobyt
obcanov
-Nová Atlantída je obraz hospodársky rozkvitnutej spolocnosti, v ktorej je život
organizovaný Šalamunovým domom /predobraz akademii vied/
-Hoci projekt Velkého obnovenia vied Bacon nedokoncil, jeho význam je v tom, že
zdôvodnil potrebu novej metódy a chápania vedy
John LOCKE - predstavitel anglickej F, zaoberal sa teóriou poznania
-hlavné diela – Rozprava o ludskom rozume, Dve rozpravy o vláde
-hladal odpovede na otázky – odkial ludia získavajú svoje myšlienky a predstavy a ci sa
môžeme spolahnút na to, co vnímame zmyslami
-študoval otázky teórie štátu a práva
-bol presvedcený, že všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenostou – ludské
vedomie je nepopísaná tabula – tabula rasa, na ktorú píše poznatky až naša skúsenost
-skúsenost – vnútorná – získaná reflexiou
vonkajšia – skúsenost získaná zmyslamy
-vnímanie a myslenie – hlavná téma teorie poznania – zmyslové vnímanie vonkajšieho
sveta je najdôležitejšie, lebo je pôvodcom celého vedenia – týmto vytvoril princíp
materialistického senzualizmu – v rozume nie je nic, co by predtým nebolo v zmysloch
-obsah vnemu – idea
-vztah ideí a vonk. Sveta rieši v ucení o dvoch kvalitách :
primárne – velkost, tvar, pevnost
sekundárne – farba, svetlo, vôna, chut, zvuk
Vypracoval ucenie o štát. moci a práve – je to najvýznamnejšia teória prirodzeného
práva 17.st.
-štát vzniká tam, kde sa ludia vzdajú prirodzeného práva na sebaobranu, práva
potrestat násilníkov a prepožicajú toto právo spolocnosti
-št. moc nemôže byt svojvolná, jej úlohou je vydávat zákony, chránit obcana, trestat
tých, co právo porušujú
-št. moc rozdelil : zákonodarná výkonná federatívna-vyhlasenie vojny
-bol deista – uznával Boha ako prvoprícinu, ale nespájal ju s konkrétnym
náboženstvom
George BERKELEY – diela: Rozprava o novej teórii videnia, O základoch ludského
poznania, Tri dialógy medzi Hilasom a Filonom
-cielom jeho filoz. Cinnosti bolo vyvrátit materializmus ako zdroj ateizmu
-pojem hmoty pokladal za prázdnu abstrakciu, ktorú nemožno vnímat, preto
neexistuje,
-zmyslami vnímame iba jednotlive
-poprel existenciu hmoty – podla neho existuje iba obsah našej skúsenosti – to, comu
hovoríme veci al. telesá sú v skutocnosti len komplex našich pocitov
Solipcizmus – existujem iba ja, nic iné objektívne neexistuje
Berkeley si uvedomil ten problém a tak uznal „univerzálneho Vnímatels“ – Boha, ktorí
vníma veci aj vtedy, ak ich práve my nevnímame
David HUME – diela: Úvahy o ludskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva,
Polirické rozpravy, Dejiny Anglicka
-završil obdobie empirizmu
-pozornost venoval skôr na poznanie duševného sveta ako fyzického
-obsah vedomia rozdelil na:
a/ dojmy – impresie – ktoré získavame zmyslami
b/ idey - - predstavy – ako napodobeniny nášich dojmov a vznikajú kel´d sa
rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem
-zdrojom poznania je s k ú s e n o s t
-dospel k agnocistizmu – tvrdenie, že svet nie je poznatelný / lebo existenciu
vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázat ani vyvrátit
-bol skeptik – vyhlásil, že nemožno nic poznat, ani seba samého ani svet